Archívnictvo, správa registratúry a heraldika
Archívnictvo v Slovenskej republike

Archívnictvo v Slovenskej republike

Archívnictvo patrí aj v Slovenskej republike medzi spoločenské odvetvia so silným prienikom, postavením a poslaním v štátnej správe a samospráve, kultúre, vede i v informačných štruktúrach spoločnosti. Vyplýva to z charakteru a obsahu archívnych dokumentov, ako aj činností samotného archivára. Archívne dokumenty sú nielen sumárom stámiliónov autentických, jedinečných a hodnoverných informácií o dejinách Slovákov, Slovenska a na jeho území žijúcich ďalších národností, a to od 11. storočia, ale majú aj právnu silu a právnu preukaznosť.

V prevažnej väčšine ide o dokumenty úradného pôvodu, o tzv. diplomatický materiál, ktorý vznikal z úradnej, hospodárskej a inej činnosti svojich pôvodcov. Archívne dokumenty sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva a bohatstva.

Úlohou archívov je všestranná starostlivosť o archívne dokumenty, ich odborné a vedecké spracovanie a sprístupnenie ako aj využívanie na vedecké a iné účely. Starostlivosťou o archívne dokumenty sa rozumie zhromažďovanie archívnych dokumentov v archívoch, preberanie archívnych dokumentov od ich pôvodcov, alebo nadobúdanie od ich vlastníkov, ich riadna ochrana a bezpečné uschovanie a evidencia.

Riadiacim orgánom archívnictva na Slovensku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

V súlade s príslušným kompetenčným zákonom a zákonom o archívoch a registratúrach ministerstvo organizuje a riadi archívnictvo najmä tým, že určuje koncepciu jeho rozvoja, zjednocuje odbornú činnosť archívov a metodiku archívnej práce, vytvára a zabezpečuje vhodné podmienky na zachovanie archívnych dokumentov. Ďalej zabezpečuje ochranu a evidenciu archívnych dokumentov, kontroluje ich stav a uloženie v archívoch, stará sa o spracúvanie, sprístupňovanie a zverejňovanie archívnych dokumentov. Koordinuje medzinárodnú, najmä vedeckú spoluprácu, stará sa o odborný rast archívnych pracovníkov. Ministerstvo vnútra SR gestoruje aj správu registratúry

Sústavu archívov podľa zákona č. 395/2002 Z. z. tvoria verejné archívy a súkromné archívy.

  • a/ štátne ústredné archívy a štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou
  • b/ archívy štátnych orgánov, štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií
  • c/ mestské archívy a archívy samosprávnych krajov
  • d/ archívy právnických osôb zriadených zákonom
  • e/ archívy právnických osôb a archívy fyzických osôb, ktoré sú orgánmi verejnej správy
  • f/ súkromné archívy sú archívy právnických osôb a archívy fyzických osôb.

Štátne archívy na Slovensku sa sformovali počiatkom 50. rokov. V súčasnosti sú štátnymi ústrednými archívmi Slovenský národný archív a Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici.

Predchodcom Slovenského národného archívu boli rezortné archívy - Archív Povereníctva vnútra a Pôdohospodársky archív zriadený v roku 1947. Ich zlúčením vznikol v roku 1952 Slovenský ústredný archív; tento v roku 1954 začal pôsobiť pod názvom Štátny slovenský ústredný archív. Postupne v súlade so znením zákona o archívnictve sa upravoval jeho názov i kompetencie. V rokoch 1976-1991 mal názov Štátny ústredný archív Slovenskej republiky. Od roku 1992 pôsobí pod dnešným názvom Slovenský národný archív. Slovenský národný archív preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti ústredných orgánov Slovenskej republiky, ako aj ďalšie archívne dokumenty celoslovenského významu.

Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici vznikol v roku 1950 a spočiatku pôsobil pod názvom Ústredný banský archív. Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti orgánov a organizácií z odvetví baníctva, hutníctva, geologického prieskumu a iných príbuzných odvetví na území Slovenskej republiky.

Štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou - do prijatia tohto zákona pôsobili ako štátne oblastné archívy - vznikli v roku 1956 spojením bývalých krajských archívov, ktoré sa formovali začiatkom 50. rokov /a v roku 1954 boli premenované na štátne archívy/ a pobočiek Pôdohospodárskeho archívu. Pôvodné štátne oblastné archívy so sídlami v Banskej Bystrici, Bratislave, Bytči, Košiciach, Levoči, Nitre a Prešove preberajú, evidujú, ochraňujú a sprístupňujú archívne dokumenty pochádzajúce najmä z činnosti orgánov štátnej správy a samosprávy so sídlami v ich územnom obvode, ako aj ich organizácií a zariadení, ďalej univerzít a právnických osôb v ich územnom obvode, ako aj právnických osôb a fyzických osôb, ktoré určilo ministerstvo vnútra. Štátnym archívom s regionálnou územnou pôsobnosťou je aj Archív hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

Štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou majú podľa zákona 37 pobočiek. Sú to pôvodné štátne okresné archívy, ktoré si začiatkom 50. rokov zriaďovali okresné národné výbory, neskôr okresné úrady. Tieto archívy preberajú, evidujú, ochraňujú a sprístupňujú archívne dokumenty pochádzajúce najmä z činnosti orgánov štátnej správy a samosprávy so sídlami v ich územnom obvode, ako aj ich organizácií a zariadení, ďalej právnických osôb v ich územnom obvode, ako aj právnických osôb a fyzických osôb, ktoré určilo ministerstvo vnútra. Štátne archívy, ako odborné a vedecké inštitúcie, sú významnou súčasťou štátnej správy, informačných štruktúr, kultúry a vedy. Archívy sa tak svojou činnosťou výrazne podieľajú na výkone štátnej správy, a to najmä dohľadom nad správou registratúry, dozorom nad vyraďovacím konaním a výberom archívnych dokumentov, vyhľadávaním, overovaním a potvrdzovaním úradných dokladov pre štátne orgány i občanov, ako aj spoluúčasťou na výkone správneho konania spojeného s týmito úkonmi.

Do prijatia zákona č. 395/2002 Z. z. archívy iných právnických osôb boli tzv. osobitné archívy - zriaďované štátnymi orgánmi a organizáciami, verejno-právnymi organizáciami. Osobitné archívy – dnes “špecializované verejné archívy” odvodzujú svoj vznik a charakter od:
• zvláštneho významu v organizácii štátnej správy alebo právneho postavenia rezortov či organizácií, v ktorých sa zriaďujú /napr. Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo obrany SR, Národná rada SR/,
• odlišného postavenia vzhľadom k tradičnému kultúrnemu alebo vedeckému významu inštitúcie, z činnosti ktorej vznikali /napr. Ústredný archív SAV, Archív literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice, Archív Univerzity Komenského, Archív Slovenského národného múzea, atď./,
• úschovy osobitných druhov dokumentov, ktorých technická povaha (obrazový, zvukový materiál) vyžaduje i rozdielne formy archívnej starostlivosti (archív televízie, rozhlasu, filmu, Ústredný archív geodézie a kartografie).

Mestské archívy si môžu so súhlasom ministerstva vnútra zriadiť a spravovať obce, ktoré podľa osobitných predpisov sú mestami. Doteraz tak urobilo iba mesto Košice, ktoré spravuje z rozpočtu mesta Archív mesta Košíc. Mestské archívy preberajú, evidujú, ochraňujú a sprístupňujú archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti mestských orgánov, organizácií a zariadení a ich predchodcov a iných pôvodcov, ktorých činnosť sa prevažne vzťahovala alebo vzťahuje na územie mesta.

Stránka bola vytvorená 16. 6. 2006, posledné zmeny boli vykonané 25. 7. 2006.