Predložky sú neohybné slová, ktoré v spojení s pádmi
podstatných mien, zámen a čísloviek vyjadrujú príslovkové, predmetové
a prívlastkové vzťahy, napríklad: Zníženie daní z príjmu nadobudne
v Nemecku účinnosť 1. januára budúceho roka. V tejto vete je
spojenie (predložková väzba) z príjmu prívlastok, spojenie v Nemecku
je príslovkové určenie miesta.
Jednotlivé
predložky sa viažu s konkrétnym pádom. Táto ich väzba je pevná
a ustálená. Preto s používaním predložiek nie sú v bežnej
jazykovej praxi vážnejšie problémy. Tak napríklad vo vetách -Idem do mesta.
– Chlapec z dediny. – Kráčať po ulici. – Čakať na priateľa. -- každý z
nás použije vhodnú predložku a správny pád podstatného mena. Správne
predložkové väzby tvoríme vlastne prirodzene, spontánne. Vzťah medzi predložkou
a pádom máme ukotvený v našom vedomí, je súčasťou našej jazykovej
kompetencie. Preto môže predložka nenápadne plniť svoju gramatickú funkciu, vo
vete a v prejave na seba neupozorňuje. Ako neplnovýznamové slovo má totiž
význam iba v spojení s pádom v rámci predložkovej väzby.
A jednako
sa v bežnej komunikačnej praxi stretávame s nesprávnym používaním
niektorých predložiek. Týka sa to najmä predložiek pre, na, za, o, v, ktoré
sa veľmi často nevhodne zamieňajú, a to nielen v ústnych, ale aj
v písomných jazykových prejavoch, predovšetkým v administratívnych
textoch, v rôznych hláseniach, nariadeniach a podobne. Jazykový
problém je v tom, že tu spravidla dochádza k ich nenáležitej zámene,
keď sa istá predložka uplatní v predložkovej väzbe, ktorá si žiada použiť inú
predložku. Krikľavé je to predovšetkým vtedy, ak k takejto nefunkčnej
a gramaticky nevhodnej zámene dochádza vo verejnom oficiálnom prostredí.
Takýchto nesprávnych predložkových väzieb nie je síce veľa, predsa však je
tento problém kritický, pretože sa tieto prípady opakovane vyskytujú, a teda
patria k tzv. notorickým jazykovým chybám.
Všimnime si
teraz konkrétne najčastejšie nesprávne predložkové väzby.
Veľmi často sa namiesto iných predložiek
používa predložka PRE. Táto predložka je základným slovom na vyjadrenie
príčiny, napríklad: Možno by bolo zbytočné pre pletku zalarmovať celú
dedinu. V tomto gramatickom uplatnení sa vo väčšine prípadov táto
predložka využíva správne. V bežnej praxi, a to aj v písaných
prejavoch, sa však namiesto nej často používa druhotná predložka KVOLI,
napríklad: Na poradu som nemohol prísť kvôli chorobe. Správne: Na
poradu som nemohol prísť pre chorobu. Možno predpokladať, že
hovoriaci používa druhotnú predložku v domnienke, že sa takto vyjadrí
vyššie, intelektuálnejšie.
Ešte krikľavejšie sú
prípady, keď sa v účelovom význame použije predložka PRE namiesto
náležitej predložky NA. Táto nesprávna predložková väzba má v praxi vysokú
frekvenciu. Bežne počujeme alebo čítame: Vydali sme pokyny pre
ošetrovanie stromov. Správne: Vydali sme pokyny na ošetrovanie stromov.
Možno predpokladať, že táto jazyková chyba súvisí s nesprávnou
analógiou s vetou Vydali sme pokyny pre záhradkárov. Na
poradách, ale aj v rečníckych prejavoch často počujeme predložkovú väzbu To
je pre začiatok všetko. – Pre ilustráciu podstaty problému
uvediem príklad. Správne: To je na začiatok všetko. – Na
ilustráciu podstaty problému uvediem príklad. Pravda, v týchto
prípadoch môžeme použiť aj jednoduché súvetie: Aby som ilustroval podstatu
problému, uvediem príklad.
Rovnako nevhodné je
používať predložku PRE namiesto predložky ZA. Napríklad riaditeľ televízie
Markíza oznámil v súvislosti s prípravou nového programu: Musíme
zvážiť všetky PRE a proti. Správne: ...ZA a proti.
V menej starostlivých prejavoch sa predložka PRE
často používa namiesto predložky ZA, a to predovšetkým pri slovesách rozhodnúť
sa, hlasovať. A opäť je to bežné hlavne na rokovaniach
a poradách. Tak napríklad na zasadnutí nejakého orgánu alebo spoločenstva
vedúci diskusie osloví zúčastnených Kto hlasuje (kto je) pre predložený
návrh. Správne: Kto hlasuje (kto je) za preložený návrh.
Takisto často dochádza k nenáležitému nahrádzaniu
predložky NA predložkami K a PRE. Napríklad: Vlak je pripravený k odchodu.
Správne: Vlak je pripravený na odchod. – Prístroj pre
zisťovanie poruchy. Správne: Prístroj na zisťovanie poruchy.
Na vyjadrenie časového bodu po niečom sa
v slovenčine má používať predložka O: Vrátim sa o chvíľu. –
O päť minút bude dvanásť. Aj tu sa však často používa nesprávna
predložka ZA: ...Za chvíľu – Za päť minút...
Citlivé je aj využívanie predložky NA v miestnom
význame. Základnou predložkou v tomto význame je totiž predložka V,
napríklad: v meste, v doline, v Lučenci. V niektorých
spojeniach jej však konkuruje predložka NA, napríklad: na oblohe, na salaši,
na kopaniciach. V istých prípadoch predložky NA a V jemne
odtieňujú význam, napríklad: NA zemi – V zemi, NA stole – V stole.
Dnes sú ustálené predložkové väzby študovať NA
gymnáziu, NA vysokej škole, pretože tu k miestnemu významu pristupuje
aj účelový význam. Pod vplyvom týchto väzieb však dochádza k nespisovnému
používaniu predložky NA namiesto predložky V, napríklad: NA izbe, NA
internáte, Na spálni. Spisovne: Niečo je V izbe. – Bývam
V internáte. – Oddychujem V spálni.
Na záver uvedieme notoricky časté nesprávne spojenie Vzhľadom
k tomu, že... namiesto správnej predložkovej väzby Vzhľadom na
to, že...
Ján FINDRA