Medaile treba rozdávať opatrno
Predpokladám, že väčšinu čitateľov nadpis (titulok) dnešnej úvahy
prekvapil, prípadne aj pobúril. Objavili sa v ňom dve chyby, ktoré by sa
v rubrike o jazykovo-štylisticky primeranom vyjadrovaní nemali vyskytovať.
Aby nedošlo k omylu, hneď dodávam, že ide zámer. Titulok chce zdôraznene
pripomenúť vážny fakt, že tieto chyby sa objavili v publicistickej sfére
styku: jedna v súkromnej televízii, druhá v denníku.
Na nevhodný tvar slova medaila ma
upozornil sused, ktorý vždy veľmi citlivo reaguje najmä na nedostatky
v dennej tlači a v televízii. Pritom nezabudne zdôrazniť, že ako
jazykovedec by som s tým mal niečo urobiť. My však už vieme, že
jazykovedci môžu na isté jazykové prehrešky upozorňovať, môžu naznačiť
adekvátne možnosti (riešenie), no neprislúcha im právo pôvodcov týchto chýb
sankcionovať. Čo teda môjho sused rozhorčilo?
Nahnevala ho informácia vo večerných Televíznych novinách Markízy (9.
februára 2004). Za moderátorom, ktorý čítal informáciu o tom, že minister
obrany udeľoval vojakom medaily, „svietil“ totiž nápis Medaile vojakom. Pritom
moderátor pri slove medaila používal
správny tvar množného čísla, teda medaily
(Minister udeľoval vojakom medaily.).
Treba súhlasiť s názorom môjho suseda, že bežného poslucháča môže
takýto rozpor medzi písanou a ústnou podobou informácie pomýliť a
zneistiť. Podstatné meno medaila je
totiž cudzie slovo, ktoré sa do slovenčiny dostalo z gréčtiny (má význam ocenenie, vyznamenanie). So skloňovaním
prebratých cudzích slov sú občas problémy, najmä ak sa ešte neprispôsobili
zákonitostiam slovenského jazyka. Slovo medaila
sa však už dávno včlenilo do spoločenstva domácich slov, ktoré sa skloňujú
podľa vzoru žena. Výnimkou je len 2.
pád množného čísla (medailí),
v ostatných pádoch sa skloňuje pravidelne. Pracovníci televízie, pre
ktorých je jazyk základným pracovným nástrojom, by teda pri uplatňovaní
správneho tvaru nemali zaváhať. Pôsobia totiž v inštitúcii, ktorá má široký
spoločenský dosah, a preto sú pre poslucháčov aj jazykovým vzorom.
V tom je ich zodpovednosť, ktorej sa nemôžu vzdať. A to aj napriek
tomu, že pracujú pod časovým tlakom.
Zdanlivo podobná, a jednako odlišná je situácia pri slove opatrno. Táto príslovka je v titulku komentára (Sme 10. februára 2004),
ktorý znie Len opatrno, prosím
vás. Ak si komentár neprečítame,
budeme presvedčení, že autor použil v jeho názve nesprávnu podobu
príslovky. Tá môže mať len príponu –e,
a teda jej správny tvar je opatrne. Pripusťme na chvíľu, že sa autor komentára pomýlil, a uvažujme
spolu, čím mohol byť jeho omyl podmienený.
Zrejme by to súviselo s tým, že
príslovky sa tvoria od prídavných mien pomocou viacerých prípon. Najbežnejšia
je prípona –e, napríklad: konkrétne, pokojne, dôsledne,
dôkladne, poslušne, nebezpečne, dobromyseľne, dojemne, ustrašene, nazlostene. Ďalšia skupina
prísloviek sa tvorí príponou –o, napríklad: dospelo, dlhodobo, dôverčivo,
hanblivo, jasnozrivo, jagotavo, ústupčivo. Časť prísloviek je utvorených príponou –y, napríklad: ekonomicky,
exoticky, excentricky, filigránsky, organicky, herecky. Tieto prípady sú
pomerne jednoznačné a nemalo by pri nich dochádzať k nedorozumeniu. K
pochybnostiam môže dôjsť pri tých príslovkách, ktoré sa tvoria obidvoma
príponami (ide o dvojtvary), napríklad: hlučne/hlučno, ustráchane/ustráchano,
unavene/unaveno, uplakane/uplakano, chladne/chladno, horúčkovite/horúčkovito.
Príslovka opatrne je však zo
slovotvorného hľadiska jednoznačná. Je utvorená príponou -e, a preto tvar opatrno
je
nenáležitý. Dokonca mi to pripomína aj môj počítač, ktorý mi ho v tejto
podobe podčiarkuje červenou farbou. A jednako sa autor použitím tohto
nesprávneho tvaru nedopustil chyby. Použil ho totiž zámerne, funkčne.
Ozrejmime
si to.
Témou komentára je návrh zákona
o Slovenskej informačnej službe, na koncepciu ktorého sú rozdielne názory.
Autor sa viac prikláňa k tým kritickým hlasom, ktoré hovoria, že prijatie
tohto zákona by príliš rozšírilo kompetencie spravodajskej služby, navyše by sa
takto isté osoby „zabetónovali v inštitúcii, ktorá by už prakticky nepodliehala
žiadnej kontrole“. V tejto súvislosti cituje vyjadrenie predsedu výboru NR
SR na kontrolu SIS, ktorý má iný názor: „tu treba veľmi opatrno...
My
nemôžeme oberať spravodajské služby o kompetencie, ktoré im zabezpečujú
spoluprácu so zahraničnými spravodajskými službami“. Komentátor ponechal
príslovku opatrno v citáte zámerne. Prostredníctvom nej vyslovil istý pragmatický
zámer, s jemným ironickým akcentom poukázal na názor, s ktorým
nesúhlasí. Potvrdzuje to aj záver (pointa komentára), ktorým komentátor chce
pripomenúť skutočnosti, o ktorých by sa malo rozhodnúť skôr, ako zákon
schváli parlament. Vyslovujúc otázku, či ide o zákon, alebo o osoby, ktoré by
zákon „zabetónoval“, formuluje poslednú vetu takto: „A dovtedy so zákonmi veľmi
opatrno.“ Tým, že zámerne citoval nesprávny tvar príslovky v titulku,
upriamil pozornosť čitateľa nielen na problém, ale mu nepriamo pripomenul aj
nevhodne použité slovo. Názov komentára je takto vo funkčnom kontakte
s jeho obsahovým zameraním.
A tak aj v názve tejto úvahy sa
dve gramatické chyby objavili zámerne. Spoločne sme si
pripomenuli, že medaile nie sú medaily, tak ako opatrno
nemusí
byť opatrne, najmä ak nie je obozretné. Vecne i jazykovo.
Ján FINDRA