Nasledujúce údaje sú z publikácie Informatívny sprievodca osobitných archívov Slovenskej republiky,

ktorú vydal odbor archívnictva a spisovej služby MV SR v Bratislave v roku 2001.

 

 

Obsah

Archív Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky                                                                    aktualizácia

Parlamentný archív

Archív Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Vojenský historický archív

Archív Národnej banky Slovenska

Ústredný archív geodézie a kartografie

Ústredný archív Slovenskej akadémie vied

Archív literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice

Archív Matice slovenskej

Archív Slovenského národného múzea

Archív výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie

Archív Pamiatkového ústavu

Archív Múzea Slovenského národného povstania

Archív Univerzity Komenského

Archív Slovenskej technickej univerzity

Archív Ekonomickej univerzity

Archív Slovenského rozhlasu

Archív Slovenskej televízie

Národný filmový archív

Archív Mincovne Kremnica, š. p.

 

 

 

 

501 – ARCHÍV KANCELÁRIE PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Štefánikova 2

P. O. Box 128

810 00 Bratislava 1

Telefón: 07/57 20 11 63 – 65

Fax: 07/54 41 70 73

 

Archív Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky (ďalej Archív Kancelárie prezidenta SR) bol zriadený v auguste roku 1993 ako archív organizácie osobitného významu. Hneď po svojom vzniku začal s delimitáciou archívnych fondov slovenskej proveniencie z pražskej prezidentskej kancelárie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v prípade prezidentských kancelárií sa nevyčleňovali a nepremiestňovali originály, ale podľa proveniencie sa vybrané dokumenty iba kopírovali. Z vybraných dokumentov boli urobené xerokópie. Časť zoznamu týchto písomností bola zverejnená aj na stránkach Slovenskej archivistiky. Delimitácia bola ukončená v roku 1996. Vzhľadom na to, že archívne fondy po roku 1960 neboli ešte spracované, v budúcnosti by mala delimitácia ešte pokračovať.

Archív Kancelárie prezidenta SR nemá ešte v súčasnosti vytvorené vhodné podmienky pre prípadných bádateľov, preto poskytol xerokópie delimitovaných dokumentov Slovenskému národnému archívu, čím sa umožnilo ich štúdium.

Súpis archívnych fondov a zbierok

ORGÁNY VLÁDNEJ MOCI PO ROKU 1993

Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 1993–1995, 6 bm.

ZBIERKY

Fotografie, negatívy, diapozitívy

Zbierka fotografií prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, 1993–1998, 8 807 kusov.

Iné zbierky

Zbierka xerokópií písomností Kancelárie prezidenta Československej republiky v Prahe – amnestie, 1918–1962, 12,96 bm.

Zbierka xerokópií písomností Kancelárie prezidenta Československej republiky v Prahe – menovanie do štátnych funkcií, 1919–1941, 7,68 bm.

Zbierka xerokópií písomností dobovej dokumentácie, 40.–60. roky 20. st., 15,60 bm.

 

 

 

519 – PARLAMENTNÝ ARCHÍV

Mudroňova 1

812 80 Bratislava 1

Telefón: 07/59 34 15 01, 59 34 15 07

E-mail: KUBIJANA@mail.ncsr.sk

 

Parlamentný archív Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky je jedným z najmladších európskych parlamentných archívov. V roku 1998 mu odbor archívnictva a spisovej služby MV SR udelil štatút archívu osobitného významu.

Jeho úlohou je zabezpečiť odbornú správu písomností Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň zhromažďovať, odborne a vedecky spracúvať archívne dokumenty z činnosti Národnej rady SR a iných orgánov a organizácií so vzťahmi k Národnej rade SR. Organizačne je zaradený do Parlamentného inštitútu – centra informácií súvisiacich s činnosťou Národnej rady SR, jej výborov a poslancov.

Dokumenty odovzdávané do archívu zachytávajú legislatívny proces tvorby zákonov, ich schvaľovanie, pozmeňovacie procesy a všetky právne úkony s tým súvisiace.

Národná rada SR okrem iného investorsky zabezpečuje národnú kultúrnu pamiatku Bratislavský hrad a budovu bývalej Slovenskej národnej rady na Župnom námestí v Bratislave. Z tejto činnosti sa zachovala projektová dokumentácia, ktorá zachytáva súčasný stav pamiatok, ich pôvodný stav a zmeny, ktorými v minulosti stavby prešli.

V parlamentnom archíve je uložená aj registratúra Slovenskej národnej rady z rokov 1970–1992, ktorú po skartačnom konaní postupne prevezme Slovenský národný archív.

Parlamentný archív v súčasnosti neplní všetky odborné archívne činnosti, ktoré vykonávajú archívy s dlhodobou tradíciou, ale postupne sa mení z registratúrneho strediska, ktorým bol v nedávnej minulosti, na jeden z archívov osobitného významu, a preto čoskoro bude spĺňať požiadavky, ktoré sa na tieto typy archívov kladú.

Súpis archívnych fondov a zbierok

ZÁKONODARNÉ ORGÁNY

Slovenská národná rada v Bratislave, 1970–1992, 80 bm.

ZBIERKY

Iné zbierky

Zbierka xerokópií písomností Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, 1920–1992, 48 bm, K.

INÉ ARCHÍVNE FONDY

Správa Bratislavského hradu, (1953) 1973–1990 (1998), 43 bm.

 

 

 

502 – ARCHÍV MINISTERSTVA ZAHRANIČNÝCH VECÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Hlboká cesta 2

833 36 Bratislava 37

Telefón: 07/59 78 36 50, 59 78 36 51

Fax: 07/59 78 36 59

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 8.00 h – 16.00 h

 

Rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vznik Slovenskej republiky v roku 1993 prinieslo vytváranie nových úradov a inštitúcií vo všetkých oblastiach štátnej správy. Federálne ministerstvo zahraničných vecí malo podobne ako väčšina iných štátov sveta zriadený a niekoľko desaťročí systematicky budovaný archív. Rodiace sa Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky nemalo zo začiatku vo svojej organizačnej štruktúre archív. Archív Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej A MZV SR) vznikol v roku 1993 na základe súhlasu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako osobitný archív.

Výsledkom komplikovaných rokovaní o delimitácii archívu bývalého FMZV bolo vyriešenie a zabezpečenie spisovej rozluky, rozdelenie knižnice a delimitácia archívu, podľa ktorej MZV SR dostane v origináloch materiály slovenskej proveniencie, česká strana poskytne na mikrofišoch vybrané archívne fondy a zbierky. Podľa týchto umožnila česká strana pracovníkom A MZV SR voľný prístup k archívnym fondom bývalého FMZV a napomohla vyhotoviť kópie originálov archívnych dokumentov v zriadenom archívno-dokumentačnom pracovisku pri Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Prahe.

Od vzniku A MZV SR sa rozprúdila práca na založení nových archívnych zbierok. Usporiadala sa zbierka mikrofišov medzinárodných bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv bývalého Československa. Priebežne sa dopĺňa aj zbierka medzinárodných bilaterálnych zmlúv Slovenskej republiky. Tieto archívne zbierky využívajú predovšetkým zamestnanci MZV SR a tiež ostatné orgány štátnej správy. Na ich evidenciu plánuje archív využiť špeciálny počítačový program. Rovnako sa postupne rozrastajú aj zbierky kópií poverovacích listín našich i zahraničných titulárov.

A MZV SR bol do januára 1995 súčasťou Informačno-analytického odboru MZV SR. V tom istom roku bol zriadený odbor archívu a knižnice. V roku 1999 prešlo do kompetencie odboru aj registratúrne stredisko. A MZV SR vedno s Registratúrnym strediskom MZV SR a Knižnicou MZV SR tvoria v súčasnosti odbor archívu a dokumentácie, ktorý patrí do Sekcie vnútornej správy MZV SR.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

Zastupiteľské úrady

Zastupiteľský úrad (Veľvyslanectvo) Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Ankare, 1947–1992, 1,30 bm.

Zastupiteľský úrad (Stála misia pri úradovni Organizácie spojených národov) Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Ženeve, 1955–1992, 3 bm.

Zastupiteľský úrad (Veľvyslanectvo) Slovenskej republiky v Caracase,
1993–1994, 0,80 bm.

Zastupiteľský úrad (Veľvyslanectvo) Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Bruseli, 1988–1992, 0,15 bm.

ZBIERKY

Iné zbierky

Zbierka bilaterálnych medzinárodných zmlúv Českej a Slovenskej federatívnej republiky, 1921–1992, 1,60 bm, I.

Zbierka bilaterálnych medzinárodných zmlúv Slovenskej republiky, 1992–1998, 15 bm, K.

Zbierka multilaterálnych medzinárodných zmlúv Českej a Slovenskej federatívnej republiky, 1919–1992, 0,70 bm.

Zbierka multilaterálnych medzinárodných zmlúv Slovenskej republiky,
1993–1998, 0,55 bm.

Zbierka poverovacích a odvolávacích listín zahraničných titulárov akreditovaných v Slovenskej republike, 1993–1998, 0,15 bm.

Zbierka kópií poverovacích a odvolávacích listín titulárov Slovenskej republiky akreditovaných v zahraničí, 1993–1998, 0,15 bm.

Zbierka listín o uznaní Slovenskej republiky a nadviazaní diplomatických stykov s jednotlivými štátmi, 1992–1997, 0,12 bm.

INÉ ARCHÍVNE FONDY

Československo-maďarská komisia pre hraničné vody, 1949–1989, 6 bm.

 

 

 

503 – VOJENSKÝ HISTORICKÝ ARCHÍV

Univerzitné námestie 1

918 00 Trnava

Telefón: 0805/551 44 16, 551 44 17, kl. 395 342

Služby pre verejnosť: pondelok – štvrtok: 7.45 h – 11.00 h, 12.00 h – 15.45 h

piatok: 7.45 h – 11.00 h (posledný piatok v mesiaci zatvorené)

 

Vojenský historický archív v Trnave (ďalej VHA) je zariadenie rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V systéme vojenského archívnictva má postavenie koncového archívu. VHA sústreďuje, zabezpečuje ochranu a odbornú starostlivosť, spracúva a sprístupňuje archívne dokumenty – militáriá, ktoré vznikli činnosťou ústredných orgánov, inštitúcií a jednotiek Rakúsko-uhorskej armády, Československej armády (1918–1939), Slovenskej armády (1939–1945), Československej armády (1945–1992) a perspektívne aj dokumenty Armády Slovenskej republiky od roku 1993.

Tieto archívne fondy vznikli na území Slovenska. VHA spravuje aj archívne dokumenty zbierkového charakteru z oblasti vojenských dejín Slovenska bez ohľadu na miesto ich vzniku. Sú to predovšetkým dokumenty, ktoré vznikli činnosťou orgánov a osobností I. a II. Československého odboja alebo zbierky, ktoré sa týkajú vojenskej problematiky. Okrem písomností patria sem tiež služobné knihy (vojenské predpisy), fotografie, filmy, mikrofilmy, diapozitívy, mapy a rôzne tlačoviny.

VHA vznikol 1. mája 1994 ako súčasť novozriadeného Vojenského historického ústavu v Bratislave. Pre verejnosť bol archív sprístupnený od mája 1995. Svoje archívne fondy získal VHA v Trnave najmä delimitáciou z Vojenského historického archívu v Prahe a z Vojenského správneho archívu v Olomouci. Hlavným zdrojom prísunu ďalších dokumentov je Vojenský archív v Trnave (medziarchív), ktorý okrem spisov vojenskej evidencie osôb spravuje v súčasnosti tiež písomnosti vojenských útvarov a zariadení Československej armády, ktoré boli na Slovensku dislokované po roku 1945.

VHA v Trnave uchováva v súčasnosti archívne fondy s rozsahom asi 3 000 bm. Z nich je len časť inventarizovaná, a to najmä archívne fondy Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (1939–1945) a vyššie vojenské veliteľstvá z tohto obdobia. Formou katalógov, inventárov a kartoték sú sprístupnené aj niektoré zbierky. Sú to najmä zbierky fotografií, filmov, spomienkových prác a dokumentov s tematikou odboja.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

VEDA

Vedecké ústavy

Vojenský historický ústav – oddelenie vojenských dejín Slovenska, 1969–1996, 4,24 bm.

OBDOBIE RAKÚSKO-UHORSKEJ ARMÁDY

Spoločná armáda

5. zborové veliteľstvo v Bratislave, 1883–1918, 166,86 bm.

Vojenské veliteľstvo v Bratislave, 1868–1884, 8,53 bm.

Vojenské veliteľstvo v Košiciach, 1917–1918, 0,12 bm.

Veliteľstvo 27. pešej divízie v Košiciach, 1875–1916, 4,12 bm.

Veliteľstvo 2. jazdeckej divízie v Bratislave, 1908–1918, 5,12 bm.

Veliteľstvo 27. pešej brigády v Bratislave, 1888–1914, 0,36 bm.

Veliteľstvo 16. jazdeckej brigády v Bratislave, 1871–1914, 3,64 bm.

Veliteľstvo 5. poľnej delostreleckej brigády v Komárne, 1885–1914, 7,50 bm.

Peší pluk č. 2 v Brašove, 1907–1916, 0,12 bm.

Peší pluk č. 25 v Lučenci, 1917–1918, 0,37 bm.

Peší pluk č. 51 v Maros-Vásárhely, 1915, 0,12 bm.

Zborová dôstojnícka škola v Bratislave, 1892–1918, 1,60 bm.

Zborová dôstojnícka škola v Košiciach, 1900, 0,87 bm.

Vojenské stavebné oddelenie zboru č. 5 v Bratislave, 1893–1918, 0,25 bm.

Vojenské stavebné oddelenie zboru č. 6 v Košiciach, 1876–1911, 0,12 bm.

Vojenské stavebné riaditeľstvo v Košiciach, 1872–1877, 0,12 bm.

Miestne veliteľstvo v Bratislave, 1879–1918, 7,26 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo č. 67 v Prešove, 1914–1915, 0,24 bm.

Veliteľstvo predmostia v Bratislave, 1915, 0,03 bm.

Vojenské staničné veliteľstvo v Bratislave, 1878–1918, 4,85 bm.

Ženijné riaditeľstvo v Bratislave, 1857–1899, 0,12 bm.

Ženijné riaditeľstvo v Komárne, 1808–1918, 0,25 bm.

Ženijné riaditeľstvo v Košiciach, 1853–1895, 0,12 bm.

Divízny súd v Bratislave, 1914–1918, 0,84 bm.

Divízna (zborová) nemocnica č. 9 v Bratislave, 1885–1938, 2,45 bm.

Posádková nemocnica č. 18 v Komárne, 1916, 0,12 bm.

Vojenská invalidovňa v Trnave, 1793–1921, 19,90 bm.

Ústredný konský dvor v Ružomberku, 1915, 0,10 bm.

Zajatecký tábor v Šamoríne, 1914–1918, 20,50 bm.

Uhorská kráľovská zemebrana

III. uhorské kráľovské zemebranecké dištriktné veliteľstvo v Košiciach, 1913–1917, 0,12 bm.

IV. uhorské kráľovské zemebranecké dištriktné veliteľstvo v Bratislave, 1869–1918, 74,30 bm.

Zemebranecké okresné veliteľstvo v Trenčíne, 1908–1918, 0,36 bm.

37. zemebranecká pešia divízia v Starej Ďali (dnes Hurbanovo), 1910, 0,12 bm.

Zemebranecký peší pluk č. 16 (honvéd) v Banskej Bystrici, 1916, 0,12 bm.

Zemebranecký peší pluk č. 18 (honvéd) v Šoproni, 1915, 0,12 bm.

Honvédske (zemebranecké) pluky – zlomky, 1906–1918, 0,12 bm.

OBDOBIE ČESKOSLOVENSKEJ BRANNEJ MOCI 1919–1939

Dočasné vojenské veliteľstvá na Slovensku v rokoch 1918–1920

Veliteľstvo úseku v Biskupiciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo úseku v Devínskej Novej Vsi, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo úseku v Komárne, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo úseku moravského v Malackách, 1919–1920, 0,24 bm.

Veliteľstvo podúseku v Šamoríne, 1919, 0,12 bm.

Veliteľstvo mesta Bratislava, 1919–1920, 1,12 bm.

Veliteľstvá bojových skupín, 1918–1919, 0,75 bm.

Delostrelecké útvary na Slovensku, 1918–1919, 0,12 bm.

Prvý pluk Slovenskej slobody v Ružomberku, 1918–1919, 0,24 bm.

Výcviková skupina č. 1 v Hlohovci, 1919, 0,12 bm.

Výcviková skupina č. 2 vo Veľkej Bytči, 1919, 0,12 bm.

Prednosta vojenskej zdravotníckej služby na Slovensku v Košiciach, 1919, 0,24 bm.

Vojenská polícia v Košiciach a Trnave, 1919, 0,24 bm.

Poľné četníctvo na Slovensku, 1919–1920, 3,25 bm.

ORGÁNY ČESKOSLOVENSKEJ VOJENSKEJ SPRÁVY NA SLOVENSKU V ROKOCH 1919–1939

Vyššie veliteľstvá

Zemské vojenské veliteľstvo v Bratislave, 1919–1939, 62 bm, I.

Zemské vojenské veliteľstvo v Košiciach, 1925–1939, 4,50 bm.

Zemský delostrelecký inšpektorát pre Slovensko v Bratislave, 1919–1920, 0,24 bm.

Veliteľstvo V. zboru v Trenčíne, 1936–1939, 3,45 bm.

Veliteľstvo VI. zboru v Košiciach, 1936–1937, 7,57 bm.

Veliteľstvo VII. zboru v Bratislave, 1936–1939, 16,06 bm.

Veliteľstvo 9. pešej divízie v Bratislave, 1933–1939, 2,45 bm.

Veliteľstvo 10. pešej divízie v Banskej Bystrici, 1919–1930, 0,85 bm.

Veliteľstvo 11. pešej divízie v Košiciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 15. pešej divízie v Trenčíne, 1937–1939, 1,50 bm.

Veliteľstvo 16. pešej divízie v Ružomberku, 1938, 0,12 bm.

Veliteľstvo 3. rýchlej divízie v Bratislave, 1938–1939, 1,15 bm.

Veliteľstvo 17. pešej brigády v Bratislave, 1919, 0,29 bm.

Veliteľstvo 18. pešej brigády v Žiline, 1919–1937, 0,12 bm.

Veliteľstvo 19. pešej brigády v Lučenci, 1919–1937, 0,12 bm.

Veliteľstvo 20. pešej brigády v Nitre, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 21. pešej brigády v Košiciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 24. pešej brigády v Michalovciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 22. pešej brigády v Prešove, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 1. horskej brigády v Ružomberku, 1937, 0,70 bm.

Veliteľstvo 2. horskej brigády v Spišskej Novej Vsi, 1927, 0,12 bm.

Veliteľstvo 9. poľnej delostreleckej brigády v Trnave, 1936–1937, 0,55 bm.

Veliteľstvo 10. poľnej delostreleckej brigády v Nových Zámkoch, 1937, 0,12 bm.

Veliteľstvo 11. poľnej delostreleckej brigády v Košiciach, 1919–1937, 0,12 bm.

Veliteľstvo 3. jazdeckej brigády v Bratislave, 1923–1937, 1,73 bm.

Veliteľstvo 4. jazdeckej brigády v Košiciach, 1933–1937, 2,25 bm.

Veliteľstvo 3. motomechanizovanej brigády v Bratislave, 1938, 0,12 bm.

Miestne veliteľstvá

Posádkové veliteľstvo v Bošanoch, 1938–1939, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Bratislave, 1919–1939, 0,95 bm.

Posádkové veliteľstvo v Čadci, 1936–1939, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Galante, 1919–1920, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Komárne, 1919, 0,25 bm.

Posádkové veliteľstvo v Košiciach, 1919–1937, 0,25 bm.

Posádkové veliteľstvo v Leviciach, 1923–1937, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Lučenci, 1919–1938, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Nitre, 1919, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Nových Zámkoch, 1919–1937, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Topoľčanoch, 1919–1938, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Trenčíne, 1918–1931, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Trnave, 1918–1938, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Zlatých Moravciach, 1934–1939, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Žiline, 1919–1927, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvá na Slovensku, 1918–1939, 0,24 bm.

Železničné veliteľstvá

Československé vojenské riaditeľstvo dráh pre Slovensko v Trenčianskych Tepliciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Železničné traťové veliteľstvo v Bratislave, 1918–1919, 0,12 bm.

Železničné traťové veliteľstvo v Košiciach, 1932, 0,12 bm.

Železničné traťové veliteľstvo v Žiline, 1918–1919, 0,12 bm.

Veliteľstvá výcvikových táborov

Výcvikový tábor v Plaveckom Podhradí a na Tureckom vrchu, 1937–1938, 0,12 bm.

Obvodné ústredia pre výcvik

Obvodné ústredie pre výcvik v Komárne, 1920–1921, 0,24 bm.

Obvodné ústredie pre výcvik v Košiciach, 1920, 0,12 bm.

Veliteľstvá útvarov zbraní

Pechota

Veliteľstvo pešieho pluku 7 “Tatranský” v Nitre, 1931–1938, 0,62 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 12 “Generála M. R. Štefánika” v Komárne, 1914–1938, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 14 v Košiciach, 1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 16 v Rožňave, 1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 17 v Trenčíne, 1926–1939, 0,87 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 20 v Michalovciach, 1921, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 23 “Amerických Slovákov” v Trnave, 1938, 0,87 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 25 v Lučenci, 1931–1939, 1,37 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 26 v Banskej Bystrici, 1920–1921, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 32 “Gardský” v Košiciach, 1918–1938, 0,63 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 37 v Levoči, 1918–1938, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 39 “Výzvedný generála Grazianiho” v Bratislave, 1920–1939, 0,84 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 41 “Dr. E. Beneša” v Žiline, 1924–1939, 0,84 bm.

Veliteľstvo horského pešieho pluku 1 v Turčianskom Svätom Martine, 1920–1921, 0,01 bm.

Veliteľstvo horského pešieho pluku 2 v Ružomberku, 1920–1921, 0,01 bm.

Veliteľstvo horského pešieho pluku 3 v Poprade, 1921–1938, 0,02 bm.

Veliteľstvo horského práporu I v Lúčkach, 1921–1933, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu II v Trstenej, 1918–1933, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu III v Dolnom Kubíne, 1921–1932, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu IV v Liptovskom Svätom Mikuláši, 1920–1933, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu V v Ružomberku, 1919–1933, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu VI v Ružomberku, 1925–1932, 0,03 bm.

Veliteľstvo horského práporu VII v Poprade, 1920–1921, 0,03 bm.

Veliteľstvo horského práporu VIII v Kežmarku, 1920, 0,03 bm.

Veliteľstvo horského práporu IX v Podolínci, 1920–1922, 0,03 bm.

Veliteľstvo horského práporu X v Sabinove, 1921–1922, 0,04 bm.

Veliteľstvo horského práporu XI v Bardejove, 1921, 0,04 bm.

Veliteľstvo horského práporu XII v Levoči, 1921, 0,04 bm.

Veliteľstvo hraničiarskeho práporu 10 v Trebišove, 1920–1939, 2,83 bm.

Veliteľstvo hraničiarskeho práporu 11 v Parkani (dnes Štúrovo), 1931–1938, 0,94 bm.

Delostrelectvo

Veliteľstvo delostreleckého pluku 9 “T. G. Masaryka” v Žiline, 1927–1939, 0,62 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 11 v Košiciach, 1933–1939, 0,25 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 15 v Topoľčanoch, 1938–1940, 0,25 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 110 v Nitre, 1920–1937, 0,62 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 126 v Komárne, 1921, 0,01 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 153 v Bratislave, 1930–1939, 0,36 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 202 v Prešove, 1932–1936, 0,12 bm.

Veliteľstvo delostreleckého oddielu 260 v Lučenci, 1931–1934, 0,16 bm.

Veliteľstvo delostreleckého oddielu 261 v Betliari, 1919–1938, 0,12 bm.

Veliteľstvo delostreleckého oddielu 262 vo Vranove nad Topľou, 1920–1934, 0,12 bm.

Letectvo

Veliteľstvo leteckého pluku 3 “Generála M. R. Štefánika” v Nitre, 1922–1938, 1,20 bm.

Jazdectvo

Veliteľstvo jazdeckého pluku 3 “Svätopluka kniežaťa Veľkomoravského” v Nových Zámkoch, 1935–1939, 0,12 bm.

Veliteľstvo jazdeckého pluku 5 v Košiciach, 1920–1939, 3,61 bm.

Ženijné vojsko

Veliteľstvo ženijného pluku 3 v Komárne, 1918–1939, 1,50 bm.

Veliteľstvo ženijného pluku 4 v Bratislave, 1925–1939, 0,72 bm.

Veliteľstvo ženijného pluku 6 v Bratislave, 1934–1939, 0,36 bm.

Veliteľstvo ženijného práporu 12 v Komárne, 1936–1939, 0,24 bm.

Veliteľstvo samostatného vodného práporu v Bratislave, 1922–1933, 0,60 bm.

Oddiel československého vojnového loďstva pre Dunaj v Bratislave, 1921, 0,12 bm.

Telegrafné vojsko

Veliteľstvo telegrafného práporu 3 v Trnave, 1920–1924, 0,24 bm.

Veliteľstvo telegrafného práporu 4 v Prešove, 1938, 0,24 bm.

Vozatajstvo

Veliteľstvo vozatajského práporu 4 v Bratislave, 1919, 0,10 bm.

Veliteľstvo vozatajského práporu 5 v Košiciach, 1925–1933, 0,12 bm.

Automobilové vojsko

Veliteľstvo automobilového práporu 3 v Bratislave, 1921, 0,12 bm.

Služby

Výzbrojná služba

Zemská zbrojnica III v Leopoldove, 1935, 0,12 bm.

Zborová zbrojnica 6 v Košiciach, 1921, 0,12 bm.

Zborová zbrojnica 7 v Bratislave, 1938, 0,12 bm.

Divízna zbrojnica 10 v Leopoldove, 1921–1927, 0,12 bm.

Zbrojno-technický úrad 4 v Považskej Bystrici, 1936–1944, 0,12 bm.

Vojenská továreň 4 v Žiline, 1937–1938, 0,12 bm.

Vojenská továreň 5 v Zemianskych Kostoľanoch, 1938–1939, 0,25 bm.

Letecká služba

Zemský letecký sklad III v Nitre, 1932–1939, 0,48 bm.

Automobilová služba

Automobilová zbrojovka 2 v Trenčíne, 1922–1927, 0,12 bm.

Stavebná služba

Zemské stavebné riaditeľstvo v Bratislave, 1921–1936, 5,20 bm.

Zemské stavebné riaditeľstvo v Košiciach, 1925–1936, 2,70 bm.

Stavebné riaditeľstvo V. zboru v Trenčíne, 1937–1938, 8,25 bm.

Stavebné riaditeľstvo VI. zboru v Košiciach, 1937–1938, 6 bm.

Stavebné riaditeľstvo VII. zboru v Bratislave, 1937–1938, 6 bm.

Vojenská stavebná správa v Banskej Bystrici, 1937–1938, 0,12 bm.

Vojenská stavebná správa v Bratislave, 1938–1939, 0,12 bm.

Vojenská stavebná správa v Komárne, 1937–1938, 0,12 bm.

Vojenská stavebná správa v Žiline, 1937–1939, 0,12 bm.

Vojenská stavebná odbočka 9 v Bratislave, 1922–1935, 0,12 bm.

Vojenská stavebná odbočka 10 v Banskej Bystrici, 1921–1936, 0,12 bm.

Vojenská stavebná odbočka 11 v Košiciach, 1923–1936, 0,12 bm.

Vojenské stavebné dozory, 1919–1939, 1,37 bm.

Vojenské správy budov, 1931–1938, 0,05 bm.

Vojenské vedenie stavieb v Žiline, 1925–1931, 0,12 bm.

Vojenské vedenie stavieb v Trenčíne, 1925–1932, 0,12 bm.

Intendančná služba

Zborový proviantný sklad 9 v Bratislave, 1935, 0,31 bm.

Zborový proviantný sklad 10 vo Zvolene, 1936–1938, 0,12 bm.

Doplňovacia a počtová služba

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Brezne nad Hronom, 1919–1937, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Nitre, 1919–1938, 0,50 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Trenčíne, 1919–1941, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvá, 1919–1940, 0,24 bm.

Remontná služba

Veliteľstvo evidencie konstva 9 v Bratislave, 1939, 0,12 bm.

Veliteľstvo evidencie konstva 10 v Banskej Bystrici, 1938–1939, 0,01 bm.

Veliteľstvo evidencie konstva 13 v Trenčíne, 1937–1942, 0,24 bm.

ZDRAVOTNÍCTVO A SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ

Nemocnice

Divízna (zborová) nemocnica 9 v Bratislave, 1885–1938, 2,45 bm.

Divízna (zborová) nemocnica 11 v Košiciach, 1918–1930, 0,12 bm.

Posádková nemocnica v Nitre, 1934–1939, 0,02 bm.

Posádková nemocnica v Komárne, 1919, 0,01 bm.

Posádková nemocnica v Ružomberku, 1920–1938, 0,24 bm.

Posádková nemocnica v Trenčíne, 1918–1932, 0,12 bm.

Posádkové nemocnice v Prešove, Ružomberku, Trnave, Trenčíne, 1918–1919, 0,12 bm.

Vojenská invalidovňa 2 v Trnave, 1919 –1921, 1 bm.

Kúpele a ozdravovne

Vojenský kúpeľný ústav v Piešťanoch, 1920–1939, 0,12 bm.

Vojenský kúpeľný ústav v Číži, 1923–1938, 0,12 bm.

Odborné liečebné ústavy

Vojenský ústav pre choroby nervové a duševné v Trnave, 1929–1939, 0,62 bm.

Iné zdravotnícke zariadenia

Vojenský zdravotnícky sklad pri Liptovskom Svätom Mikuláši, 1927–1938, 0,12 bm.

JUSTÍCIA

Divízny súd v Banskej Bystrici, 1922–1939, 2,90 bm.

Divízny súd v Bratislave, 1931–1939, 3,42 bm.

Divízny súd v Košiciach, 1922–1939, 4,54 bm.

Brigádny súd v Bratislave, 1932–1936, 0,41 bm.

Brigádny súd v Banskej Bystrici, 1931–1939, 0,04 bm.

Brigádny súd v Košiciach, 1922–1937, 0,17 bm.

Kárne (disciplinárne) výbory

Kárny výbor Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, 1929–1934, 0,32 bm.

Kárny výbor VI. zboru v Košiciach, 1938, 0,12 bm.

Kárny výbor 9. divízie v Bratislave, 1923–1939, 0,55 bm.

Kárny výbor 10. divízie v Banskej Bystrici, 1924–1933, 0,24 bm.

Kárny výbor 11. divízie v Košiciach, 1934, 0,12 bm.

Kárny výbor 15. divízie v Trenčíne, 1938, 0,12 bm.

ŠKOLSTVO

Vojenské školy

Škola dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe v Bratislave, 1928–1932, 0,12 bm.

Škola dôstojníkov hrubého delostrelectva v zálohe v Bratislave, 1933–1938, 0,12 bm.

Škola dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe v Košiciach, 1928–1938, 0,37 bm.

Škola dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe v Žiline, 1938–1939, 0,12 bm.

Podkováčska škola v Košiciach, 1927–1938, 0,25 bm.

Etapné jednotky

Etapný prápor 3 v Galante, 1919–1920, 0,50 bm.

Etapný prápor 4 v Prievidzi, 1920, 0,12 bm.

Etapný prápor 7 vo Vrútkach, 1919–1920, 0,24 bm.

Polovojenské formácie

Stráž obrany štátu

Prápor stráže obrany štátu v Nitre, 1938–1939, 0,12 bm.

Prápor stráže obrany štátu v Nových Zámkoch, 1937, 0,12 bm.

INÉ ARCHÍVNE FONDY

Vojenské hroby a cintoríny na Slovensku, 1914–1918, 11,50 bm.

OBDOBIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939–1945

Ministerstvá Slovenskej republiky v rokoch 1939–1945

Ministerstvo národnej obrany, 1939–1945, 279 bm, I.

Orgány vládnej moci v rokoch 1939–1945

Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky v Bratislave, 1940–1945, 0,12 bm, I.

Vyššie veliteľstvá

Krajinské vojenské veliteľstvo v Bratislave, 1939, 2,63 bm, I.

Hlavné vojenské veliteľstvo v Bratislave, 1939–1940, 22,88 bm, I.

Veliteľstvo pracovného zboru v Bratislave, 1940–1945, 21,88 bm.

Veliteľstvo brannej výchovy v Banskej Bystrici, 1943–1944, 0,12 bm.

Veliteľstvo vzdušných zbraní v Trenčíne, 1941–1944, 0,38 bm, I.

Veliteľstvo pozemného vojska v Banskej Bystrici, 1940–1944, 5,38 bm, I.

Veliteľstvo armády, 1941–1943, 0,63 bm, I.

Veliteľstvo Bernolák, 1939, 1 bm, I.

Pohraničná stráž, 1940–1941, 0,12 bm.

Civilná protiletecká ochrana v Bratislave, 1942–1945, 0,12 bm.

Rýchla divízia a jej podriadené jednotky, 1941–1945, 26,38 bm, I.

Zaisťovacia divízia a jej podriadené jednotky, 1941–1945, 12,50 bm, I.

Veliteľstvo divíznej oblasti 1 v Trenčíne, 1939–1945, 13 bm, I.

Veliteľstvo divíznej oblasti 2 v Banskej Bystrici, 1939–1940, 1,75 bm, I.

Veliteľstvo divíznej oblasti 3 v Prešove, 1939–1944, 1,38 bm, I.

Miestne veliteľstvá

Posádkové veliteľstvo v Bošanoch, 1939, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Bratislave, 1939–1945, 1 bm.

Posádkové veliteľstvo v Novom Meste nad Váhom, 1940–1945, 0,62 bm.

Posádkové veliteľstvá, 1939–1944, 0,24 bm.

Veliteľstvo vojenského prístavu v Bratislave, 1943–1944, 0,24 bm.

Veliteľstvá útvarov zbraní

Pechota

Pešie pluky, 1940–1943, 0,88 bm.

Delostrelectvo

Delostrelecké pluky, 1939–1942, 0,48 bm.

Delostrelecký pluk 11, 1943, 0,24 bm.

Delostrelecký pluk 153 v Bratislave, 1939–1940, 0,24 bm.

Delostrelecký protilietadlový pluk v Trenčíne – Zlatovciach, 1941–1944, 0,60 bm.

Letectvo

Letecký pluk v Piešťanoch, 1940–1944, 0,38 bm.

Ženijné vojsko

Ženijné jednotky, 1939, 0,12 bm.

Služby

Automobilová služba

Zborový automobilový park v Zlatovciach, 1944, 0,12 bm.

Stavebná služba

Vojenská stavebná správa v Bratislave, 1940–1945, 27 bm.

Pionierska stavebná skupina III v Trenčíne, 1945, 0,38 bm.

Styčný dôstojník pri Ministerstve dopravy a verejných prác, 1942–1944, 0,38 bm.

Intendančná služba

Vojenský technický a chemický ústav v Zemianskych Kostoľanoch, 1939–1943, 0,75 bm.

Doplňovacia a počtová služba

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Liptovskom Mikuláši, 1939–1944, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Nitre, 1939–1944, 0,36 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Prešove, 1939–1945, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Ružomberku, 1939–1945, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Žiline, 1939, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvá, 1939–1945, 0,12 bm.

Vojenský účtovný a cenzúrny úrad v Bratislave, 1939–1945, 5,88 bm.

ŠKOLSTVO

Vojenské školy

Vojenská akadémia v Bratislave, 1940–1943, 0,24 bm.

Vysoká vojenská škola v Bratislave, 1942–1943, 1,38 bm.

Divízna bojová škola 1. pešej divízie, 1943, 0,12 bm.

Škola dôstojníkov hospodárskej služby v zálohe v Trenčíne, 1940–1944, 0,38 bm.

Škola pre výchovu dôstojníkov duchovnej správy v zálohe v Pezinku, 1943, 0,12 bm.

ZDRAVOTNÍCTVO A SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ

Nemocnice

Vojenská nemocnica v Bratislave, 1940–1945, 8,88 bm.

Vojenská nemocnica v Ružomberku, 1940–1944, 5,50 bm.

Odborné liečebné ústavy

Vojenský liečebný ústav v Piešťanoch, 1937–1944, 5,13 bm.

Vojenský ústav chorôb duševných a nervových v Trnave, 1940–1944, 2,88 bm.

Iné zdravotnícke zariadenia

Vojenský zdravotnícky sklad v Liptovskom Mikuláši, 1939–1945, 0,12 bm.

Iné sociálne inštitúcie

Rekreačné stredisko v Smrekovici, 1939–1945, 0,12 bm.

JUSTÍCIA

Vojenské súdy

Vojenský súd v Banskej Bystrici, 1941–1944, 3,50 bm.

Vojenský súd v Bratislave, 1939–1944, 30,84 bm.

Hlavný vojenský súd v Banskej Bystrici, 1940–1944, 0,12 bm.

Poľný súd Zaisťovacej a 2. technickej divízie, 1942–1944, 0,12 bm.

Nápravno-výchovné a kárne zariadenia

Vojenská trestnica v Bratislave, 1939–1945, 1,08 bm.

Vojenská väznica v Banskej Bystrici, 1939–1943, 0,24 bm.

Vojenská väznica v Bratislave, 1939–1944, 1 bm.

Vojenská väznica v Prešove, 1941–1944, 0,12 bm.

Poľná väznica 2. technickej divízie, 1939–1944, 0,12 bm.

Orgány prokuratúry

Vojenský prokurátor v Bratislave, 1939–1944, 0,38 bm.

Poľný prokurátor Zaisťovacej a Rýchlej divízie, 1941–1944, 0,12 bm.

OBDOBIE ČESKOSLOVENSKEJ ARMÁDY (1944) 1945–1992

Banderovci, 1945–1948, 12,60 bm, I.

I. československá armáda na Slovensku, 1944, 2 bm, I.

OSOBNÉ FONDY

Ferdinand Michal Čatloš, 1914–1971, 1,38 bm, I.

ZBIERKY

Rozsudky vojenských súdov, 1939–1944, 0,12 bm.

Zbierka písomností z obdobia Slovenskej republiky, 1939–1945, 0,12 bm.

Zbierka písomností I. československej armády na Slovensku, 1944, 4,13 bm, I.

Zbierka písomností z protifašistického odboja, 1937–1947, 0,63 bm, I.

Zbierka písomností z partizánskeho hnutia, 1942–1945, 6,88 bm, I.

Zbierka písomností Slovensko 1938–1945, 1938–1945, 6,25 bm, I.

Zbierka písomností Slovenskej národnej rady a národných výborov, 1944–1945, 0,88 bm, I.

Zbierka písomností Zväzu protifašistických bojovníkov, 1948–1968, 0,63 bm, I.

Zbierka písomností zo Slovenského národného povstania, 1944, 1,38 bm, I.

Zbierka rozhlasových dokumentov, 1939–1945, 1,50 bm, I.

Zbierka rádiogramov, 1944, 0,12 bm, I.

Zbierka fotografií, 20. st., 20 000 kusov, K.

Zbierka vojenských filmov, 2. pol. 20. st., 886 kusov, K.

Zbierka Rakúsko-uhorskej armády, 1914–1918, 0,60 bm.

Zbierka československého odboja v 1. svetovej vojne, 1914–1918, 0,12 bm.

Zbierka Československej armády, 1919–1939, 0,24 bm.

Zbierka kópií zo zahraničných archívov, 1938–1955, 1,50 bm, I.

Zbierka máp a plánov, koniec 19. st.–20. st., 6 600 kusov.

Zbierka mikrofilmov, 1970–1989, 560 kusov.

Zbierka vojensko-historických prác, 2. pol. 20. st., 876 kusov.

Zbierka spomienkových prác, (1848) 1914–1989, 502 kusov, I.

 

 

 

504 – ARCHÍV NÁRODNEJ BANKY SLOVENSKA

Krajná 27

821 04 Bratislava 2 (Od septembra 2001: Cukrová 8, Bratislava)

Telefón: 07/43 42 89 70 – 71, 43 42 89 73

Fax: 07/43 42 89 74, 43 42 89 70 – 71

Služby pre verejnosť: pondelok – štvrtok: 8.00 h – 15.00 h

 

Archív Národnej banky Slovenska (ďalej Archív NBS) vznikol 1. januára 1993 súčasne s ustanovením slovenskej centrálnej banky. Jeho hlavnou úlohou je zhromažďovať, spracúvať a uchovávať písomnosti z činnosti Národnej banky Slovenska a starať sa o bohatý historický fond dokumentov a reálií týkajúcich sa bankovníctva a peňažníctva na Slovensku. Archív NBS nadväzuje na aktivity vykonané v tejto oblasti predchodkyňou súčasnej centrálnej banky – Štátnej banky česko-slovenskej.

Archív NBS spravuje v súčasnosti 3 600 bežných metrov archívnych dokumentov, ktoré získal po zániku peňažných ústavov prirodzene alebo na základe riadneho preberacieho konania.

K zaujímavým archívnym fondom archívu patrí fond Národnej banky československej, ktorá bola zriadená ako centrálna banka v roku 1926. V archíve je uložená písomná registratúra z činnosti filiálok NBČS na Slovensku, ako aj Oblastného ústavu NBČS v Bratislave.

Fond Slovenská národná banka obsahuje 50 bm písomností. Medzi najcennejšie dokumenty patria zápisnice valného zhromaždenia, bankovej rady a riaditeľstva. Zaujímavé sú písomnosti dokumentujúce vytvorenie a zavedenie slovenskej meny, obehu a evidencie platidiel, ako aj devízovej politiky banky.

K rozsiahlym fondom v archíve patrí Štátna banka československá, ktorá vznikla v roku 1950. Z jej činnosti je v archíve uchovaných asi 1 300 bm písomností.

Najstaršie dokumenty v Archíve NBS súvisia s činnosťou peňažných ústavov. Tieto vznikajú od polovice 19. storočia. Z nich spomeňme aspoň niektoré: Bratislavská sporiteľňa, úč. spol. (Bratislavská I. sporivá banka), založená v roku 1842 ako “Pressburger Sparkasse”, ďalej Sporiteľňa, úč. spol., Martin (Turčiansko-sväto-martinská sporiteľňa), ktorá vznikla v roku 1879 ako prvá slovenská účastinárska peňažná spoločnosť so slovom sporiteľňa v názve alebo Ružomberský účastinársky úverkový spolok (1879) – prvá banková inštitúcia bez označenia sporiteľňa (v roku 1919 bol premenovaný na Slovenskú banku so sídlom v Bratislave) a i.

Archív NBS sa usiluje o spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami, napr. s Európskou asociáciou pre bankovú históriu alebo s Centrom pre európsku obchodnú históriu.

So vznikom NBS vznikol aj jej odborný bankový časopis BIATEC, do ktorého pravidelne prispievajú tiež pracovníci archívu. Tí sa snažia prostredníctvom archívnych dokumentov propagovať a zvyšovať záujem o hlbšie poznanie histórie slovenského peňažníctva a bankovníctva.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

Povereníctva v rokoch 1945–1960

Povereníctvo financií v Bratislave – devízové oddelenie, 1946–1960, 12 bm.

HOSPODÁRSTVO

Drevospracujúci priemysel

Slovenské drevo, úč. spol., Bratislava, 1939–1950, 11 bm.

FINANČNÍCTVO

Banky

Národná banka československá a jej právni predchodcovia, 1879–1950, 74 bm.

Štátna banka československá, hlavný ústav pre Slovensko, Bratislava, 1950–1992, 1 300 bm, I.

Agrárna banka v Prahe, filiálka v Bratislave, 1924–1941, 0,10 bm.

Americko-slovenská banka v Bratislave, filiálka v Topoľčanoch, 1920–1932, 1 bm.

Banka československých légií v Prahe, 1920–1948, 12,60 bm.

Banka Orava v Dolnom Kubíne, 1922–1946, 0,50 bm.

Banka pre československý priemysel pivovarnícky v Prahe, 1926–1928, 0,10 bm.

Bánovská ľudová banka v Bánovciach, 1904–1921, 1 bm.

Banskoštiavnická ľudová banka Banská Štiavnica, 1871–1921, 1 bm.

Bardejovská úverná banka v Bardejove, 1894–1914, 1 bm.

Beregovo – mukačevská banka v Mukačeve, 1863–1942, 0,10 bm.

Bratislavská obchodná a úverná banka v Bratislave, 1903–1950, 123 bm.

Bratislavská priemyselná banka v Bratislave, 1867–1930, 0,80 bm.

Bratislavská I. sporivá banka v Bratislave, 1842–1946 (1950), 63 bm.

Bratislavská všeobecná banka v Bratislave, 1921–1941, 7 bm.

Čerehátska banka v Nižnom Medzeve, 1870–1950, 2,50 bm.

Česká priemyselná banka v Prahe, filiálka v Bratislave, 1920–1939, 1 bm.

Drevárska banka v Košiciach, 1923–1924, 0,10 bm.

Dunajská banka v Bratislave, 1912–1950, 15 bm.

Eskomptná a zmenárenská banka Budapešť, filiálka v Košiciach, 1939–1950, 1,20 bm.

Galantská úverná banka v Galante, 1921–1946, 3,50 bm.

Gazdovská banka v Bardejove, 1905–1924, 0,50 bm.

Gazdovská ľudová banka pre Oslany a okolie, 1928–1934, 0,20 bm.

Gazdovská a priemyselná banka v Bánovciach nad Bebravou, 1905–1941, 0,40 bm.

Gemerská banka v Rimavskej Sobote, 1920, 0,10 bm.

Gemerská ľudová a priemyselná banka v Rimavskej Sobote, 1870–1928, 0,40 bm.

Gemerská ľudová banka v Rožňave, 1903–1938, 0,70 bm.

Gemerská obchodná a hospodárska banka v Rimavskej Sobote, 1907–1922, 0,20 bm.

Gemerská sporiteľňa a úverná banka v Rimavskej Sobote, 1897–1920, 0,50 bm.

Gemerská úverná banka v Rimavskej Sobote, 1920–1924, 0,30 bm.

Hornouhorská úverná banka v Košiciach, 1856–1940, 2,50 bm.

Hospodárska banka v Bratislave, 1906–1921, 2 bm.

Hospodárska banka v Michalovciach, 1905–1941, 0,20 bm.

Hospodárska a parcelačná banka v Bratislave, 1910–1926, 0,10 bm.

Hospodárska a úverná banka v Brezovej pod Bradlom, 1925–1940, 1,50 bm.

Hospodárska úverná banka v Rožňave, 1922–1942, 0,50 bm.

Humenská obchodná a priemyselná banka v Humennom, 1905–1925, 0,10 bm.

Hypotečná banka česká, 1924–1939, 120 bm.

Investičná banka v Bratislave, 1948–1958, 155 bm.

Košická hypotečná banka v Košiciach, 1909–1911, 0,10 bm.

Košická ľudová banka v Košiciach, 1909–1924, 0,10 bm.

Košická úverná banka v Košiciach, 1909–1912, 0,10 bm.

Krajská ľudová banka v Trnave, 1911–1940 (1951), 1,50 bm.

Kráľovochlmecká hospodárska a obchodná banka v Kráľovskom Chlmci, 1947–1950, 0,20 bm.

Krupinská ľudová banka v Krupine, 1904–1920, 0,20 bm.

Liptovská úverná banka v Liptovskom Mikuláši, 1870–1941, 2,50 bm.

Lučenecká sporiteľňa a úverná banka v Lučenci, 1872–1930, 0,20 bm.

Ľudová banka v Námestove, 1903–1939, 0,60 bm.

Ľudová banka v Novom Meste nad Váhom, 1896–1920, 1 bm.

Ľudová banka v Ružomberku, 1907–1948, 35 bm.

Maďarská všeobecná úverná banka v Budapešti, 1867–1945, 2,50 bm.

Malacká ľudová banka v Malackách, 1888–1922, 0,10 bm.

Meštianska banka v Trenčíne, 1905–1920, 4 bm.

Michalovská obchodná a úverná banka v Michalovciach, 1895–1926, 0,10 bm.

Moravská banka v Olomouci, filiálka v Bratislave, 1920–1945, 1 bm.

Myjavská banka v Myjave, 1893–1948, 13,50 bm.

Národná banka v Banskej Bystrici, 1920–1940, 4 bm.

Nemeckoľupčianska banka v Nemeckej Ľupči, 1873–1930, 1 bm.

Nitrianska ľudová banka v Nitre, 1869–1940, 2 bm.

Nitrianska úverná banka v Nitre, 1872–1921, 1 bm.

Nitrianska všeobecná banka v Nitre, 1862–1941, 4 bm.

Nová banka v Myjave, 1909–1921, 1,50 bm.

Novohradská ľudová banka v Lučenci, 1872–1924, 0,40 bm.

Novomestská úverná banka v Novom Meste nad Váhom, 1890–1941, 2 bm.

Novozámocká ľudová banka v Nových Zámkoch, 1913–1934, 0,40 bm.

Obchodná banka v Banskej Bystrici, 1904–1940, 1 bm.

Obchodná banka v Košiciach, 1939–1950, 1 bm.

Pezinská úverná banka v Pezinku, 1905–1923, 0,10 bm.

Plešivecká hospodárska banka v Plešivci, 1911–1925, 0,10 bm.

Podkarpatská banka v Užhorode, filiálka v Prešove, 1925–1941, 0,10 bm.

Pomocný fond peňažných ústavov Bratislava, 1941–1950, 8 bm.

Považská agrárna a priemyselná banka v Žiline, 1902–1934, 1 bm.

Pražská úverná banka v Prahe, filiálka v Bratislave, 1919–1943, 10 bm.

Priemyselná banka v Liptovskom Mikuláši, 1894–1920, 0,10 bm.

Prievidzská gazdovská banka v Prievidzi, 1906–1944, 6 bm.

Prvá malacká banka v Malackách, 1923–1950, 0,30 bm.

Prvá prievidzská banka v Prievidzi, 1872–1941, 3,50 bm.

Prvá senická banka v Senici, 1928–1939, 0,10 bm.

Rimavskosobotská banka v Rimavskej Sobote, 1861–1945, 2,50 bm.

Roľnícka banka v Hliníku nad Hronom, 1911–1921, 0,30 bm.

Rožňavská banka v Rožňave, 1920–1948, 1,50 bm.

Ružomberská priemyselná banka v Ružomberku, 1888–1930, 0,10 bm.

Ružomberská všeobecná banka v Ružomberku, 1869–1933, 0,20 bm.

Sabinovská úverná banka v Sabinove, 1924–1927, 0,10 bm.

Sečovská úverná banka v Sečovciach, 1944–1949, 0,10 bm.

Sedliacka banka v Bratislave, 1941–1948, 130 bm.

Slovenská banka v Bratislave, 1879–1948, 145 bm.

Slovenská hospodárska banka v Budapešti, filiálka v Nových Zámkoch, 1941–1945, 3,50 bm.

Slovenská hypotečná a komunálna banka Bratislava, 1939–1945, 125 bm.

Slovenská ľudová banka v Bratislave, 1922–1942, 21 bm.

Slovenská ľudová a hospodárska banka v Bratislave, 1931–1940, 4 bm.

Slovenská národná banka, 1939–1945, 215 bm.

Slovenská Tatra banka v Bratislave, 1948–1950, 340 bm.

Slovenská všeobecná úverná banka v Bratislave, 1921–1951, 53 bm.

Spišská úverná banka v Levoči a Starom Smokovci, 1869–1950, 10 bm.

Spišskonovoveská banka v Spišskej Novej Vsi, 1872–1935, 0,10 bm.

Spišskosobotská katolícka ľudová banka v Spišskej Sobote, 1912–1943, 0,20 bm.

Spišská banka v Kežmarku, 1864–1948, 4,50 bm.

Stredoslovenská banka v Banskej Bystrici, 1935–1948, 9 bm.

Tatra banka v Bratislave, 1884–1948, 270 bm.

Tekovská ľudová banka v Leviciach, 1882–1950, 12 bm.

Trenčianska banka v Trenčíne, 1866–1926, 5 bm.

Trenčianska obchodná a priemyselná banka v Trenčíne, 1904–1921, 1 bm.

Trnavská I. banka v Trnave, 1924–1941, 5,50 bm.

Trnavská ľudová a vidiecka banka v Trnave, 1897–1935, 0,10 bm.

Union banka v Bratislave, 1940–1945, 60 bm.

Ústredná ľudová banka Žitného ostrova v Dunajskej Strede, 1901–1933, 0,30 bm.

Úverná banka v Banskej Bystrici, 1873–1921, 0,10 bm.

Úverná banka v Spišskej Starej Vsi, 1924, 0,10 bm.

Úverná banka v Žiline, 1906–1932, 1,20 bm.

Veľkotopoľčianska banka v Topoľčanoch, 1892–1924, 0,50 bm.

Zadunajská reformná banka v Dunajskej Strede, 1915–1927, 0,10 bm.

Zemská banka, filiálka v Bratislave, 1924–1939, 74 bm.

Zlatomoravecká agrárna banka v Zlatých Moravciach, 1872–1933, 0,30 bm.

Zvolenská ľudová banka vo Zvolene, 1902–1920, 0,80 bm.

Žarnovická ľudová banka v Žarnovici, 1885–1924, 0,20 bm.

Živnostenská banka Praha, filiálka v Bratislave, 1919–1948, 12 bm.

Sporiteľne

Banskobystrická sporiteľňa v Banskej Bystrici, 1845–1921, 1 bm.

Banskoštiavnická sporiteľňa v Banskej Štiavnici, 1847–1921, 1 bm.

Bardejovská sporiteľňa v Bardejove, 1882–1894, 1,50 bm.

Bratislavská sporiteľňa v Bratislave, 1923–1949, 0,20 bm.

Breznianska sporiteľňa v Brezne, 1873–1939, 1 bm.

Hnúštianska sporiteľňa v Hnúšti, 1906–1933, 0,10 bm.

Hlohovecká sporiteľňa v Hlohovci, 1873–1920, 0,10 bm.

Komárňanská I. sporiteľňa v Komárne, 1855–1945, 6 bm.

Košická sporiteľňa v Košiciach, 1844–1942, 2 bm.

Krupinská sporiteľňa v Krupine, 1901–1920, 0,50 bm.

Levická sporiteľňa v Leviciach, 1865–1945, 1 bm.

Novozámocká sporiteľňa v Nových Zámkoch, 1848–1945, 12 bm.

Pezinsko-modransko-svätojurská sporiteľňa v Pezinku, 1871–1924, 0,20 bm.

Piešťanská sporiteľňa v Piešťanoch, 1886–1919, 1 bm.

Poštová sporiteľňa v Bratislave, 1939–1950, 96 bm.

Prvá šalianska sporiteľňa v Šali, 1873–1945, 1,20 bm.

Spišskopodhradská sporiteľňa v Spišskom Podhradí, 1868–1924, 0,10 bm.

Šahianska sporiteľňa v Šahách, 1868–1945, 2,50 bm.

Tornaľská sporiteľňa v Tornale, 1870–1945, 3 bm.

Turčiansko-sväto-martinská sporiteľňa v Martine, 1868–1936, 0,40 bm.

Zvolenská sporiteľňa vo Zvolene, 1909–1921, 0,40 bm.

Banskoštiavnický obchodný a úverový ústav v Banskej Štiavnici, 1889–1924, 0,80 bm.

Dolnokubínsky sporiteľný úverný ústav v Dolnom Kubíne, 1897–1922, 0,30 bm.

Gazdovský a úverný ústav v Kráľovskom Chlmci, 1904–1953, 1,50 bm.

Moldavský úverný ústav v Moldave, 1924–1925, 0,10 bm.

Národný úverný ústav v Budapešti, filiálka v Nových Zámkoch, 1939–1945 (1950), 5 bm.

Občiansky úverný ústav v Sečovciach, 1896–1941, 1,50 bm.

Šamorínsky úverný ústav v Šamoríne, 1894–1945, 10 bm.

Všeobecný úverný ústav v Dolnom Kubíne, 1932–1941, 0,70 bm.

Všeobecný úverný ústav v Chynoranoch, 1930–1941, 0,40 bm.

Všeobecný úverný ústav v Modrom Kameni, 1928–1933, 0,40 bm.

Všeobecný úverný ústav v Plešivci, 1928–1933, 0,80 bm.

Všeobecný úverný ústav v Banskej Bystrici, Michalovciach, Poprade, 1918–1941, 0,40 bm.

Necpalský úverný spolok v Necpaloch, 1910–1915, 0,10 bm.

Staroturanský úverný spolok v Starej Turej, 1902–1948, 0,20 bm.

Spojená úverná banka a Košická sporiteľňa v Košiciach, (1824) 1897–1950, 8,50 bm.

Sporiteľňa a záložňa krupinského vidieka v Krupine, 1872–1900, 0,30 bm.

Pomocná pokladnica v Starej Turej, 1871–1948, 1 bm.

Sečovská úverná pokladnica v Sečovciach, 1869–1941, 1 bm.

Slovenská pomocná pokladnica v Bratislave, 1929–1937, 0,30 bm.

Tisovská vzájomná pokladnica v Tisovci, 1897–1941, 0,70 bm.

Vzájomná pomocnica v Brezne, 1876–1921, 0,10 bm.

Vzájomná pomocnica v Dolnom Kubíne, 1869–1921, 0,30 bm.

Vzájomná pomocnica v Malých Stankovanoch, 1875–1908, 0,80 bm.

Vzájomná pomocnica v Nemeckej Ľupči, 1869–1873, 0,10 bm.

Žilinská pomocnica v Žiline, 1903–1936, 0,10 bm.

Iné finančné inštitúcie

Bankový dom Frankl a spol. Bratislava, 1918–1948, 1,70 bm.

Bratia Haulik v Bratislave, 1930–1950, 0,20 bm.

Bratislavská záložňa v Bratislave, 1910–1950, 1 bm.

Štátna pokladnica v Bratislave, 1912–1953, 20 bm.

Ústredná likvidačná kancelária peňažných ústavov Bratislava, 1947–1948, 8 bm.

Všeobecný fond peňažných ústavov v ČSR, Praha, Bratislava, 1924–1948, 0,80 bm.

Zväzy

Zväz slovenských bánk Bratislava, 1935–1948, 1,50 bm.

Zväz slovenských poisťovní Bratislava, 1924–1948, 3 bm.

Zväz slovenských peňažných ústavov Bratislava, 1915–1928, 0,10 bm.

Zväz roľníckych vzájomných pokladníc, 1924–1948 (1949), 50 bm.

Živnozväz Bratislava, 1922–1948, 18 bm.

Orgány družstevného peňažníctva

Ľudové peňažné ústredie Bratislava, 1948–1949, 25 bm.

Roľnícky dom, družstvo s r. o., Bratislava, 1931–1936, 1 bm.

Slovenská rada družstiev odbor III. – Ľudové peňažníctvo, Bratislava, 1949–1950, 12 bm.

Ústredné družstvo Bratislava, 1926–1948, 35 bm.

Iné inštitúcie

Československá sporiteľničná rada v Prahe, 1946–1947, 0,10 bm.

Fond bytového hospodárstva Bratislava, 1945–1954, 5,50 bm.

Fond znárodneného hospodárstva v Bratislave, 1945–1953, 20 bm.

Gemerský účtovný spolok pre tovarový obchod a bankový závod v Rimavskej Sobote, 1918–1943, 0,10 bm.

Zvláštny fond pre zmiernenie strát z povojnových pomerov, Praha, Bratislava, 1924–1950, 2 bm.

 

 

 

505 – ÚSTREDNÝ ARCHÍV GEODÉZIE A KARTOGRAFIE

Chlumeckého 4

827 45 Bratislava 212

Telefón: 07/43 42 75 33, 43 33 48 01

Fax: 07/43 42 75 11

E-mail: badlik@gku.sk

Internet: www.gku.sk

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 8.00 h – 13.00 h

 

Ústredný archív geodézie a kartografie (ďalej ÚAKG) sa začlenil do siete archívov organizácií osobitného významu v roku 1990. Rezortne podlieha Geodetickému a kartografickému ústavu v Bratislave. Zároveň je osobitným dokumentačným pracoviskom rezortu Ústavu geodézie a kartografie Slovenskej republiky, v ktorom sa zhromažďuje, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje dôležitá dokumentácia súvisiaca s tvorbou máp na našom území od konca 18. storočia až po súčasnosť. V archíve sa nachádza asi 300 tisíc máp.

Najstarším a najzaujímavejším kartografickým dielom je mapa obce Lisková, ktorú vyhotovil v roku 1792 geometer František Čekanec. Okrem tohto najstaršieho unikátu sa v archíve nachádzajú zbierky katastrálnych, konkretuálnych a komasačných máp, ktoré boli vytvárané od roku 1850.

Okrem starších máp obsahuje ÚAKG vo svojich zbierkach aj mapy vydávané v súčasnosti, ktoré archív dostáva ako povinné výtlačky od vydavateľov kartografických diel. Ročne pribudne do archívu asi 3 000 máp. Pretože mapy sú vzácnymi archívnymi zbierkami, časť z nich je z dôvodu ochrany odfotografovaná na mikrofilmoch a uložená v detašovanom Zabezpečovacom mikrofilmovom archíve. Od roku 1993 začal archív so skenovaním máp, čím sa už vytvorili základy budúceho zabezpečovacieho archívu katastrálnych máp na počítačových médiách (disketách a diskoch).

Na získanie širšieho obrazu o zememeračských prácach a mapovaní na našom území slúži zbierka technických predpisov a starých geodetických a kartografických prístrojov a pomôcok. Zbierky máp sú verejnosti sprístupnené v inventároch a v grafických prehľadoch. Služby v tejto oblasti využívajú nielen geodeti a kartografi, ale aj historici, pamiatkari, architekti, jazykovedci i radoví občania, ktorí si vybavujú svoje reštitučné záležitosti.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

ZBIERKY

Mapy, plány a technická dokumentácia

Mapa obce Lisková (mierka 1:3 600), 1792, 1 kus.

Mapy Rakúsko-Uhorska, 1870–1914, 160 kusov.

Katastrálne mapy tzv. stabilného katastra (zväčša mierka 1:2 880), 1852–1914, 30 000 kusov, I.

Konkretuálne mapy (mierka 1:2 880–1:14 400), 1850–1866, 15 000 kusov, I.

Komasačné mapy (zväčša mierka 1:2 880), 1850–1890, 500 kusov, I.

Tretie vojenské mapovanie (mierka 1:20 000–1:200 000), 1880–1952, 250 kusov, I.

Katastrálne mapy, tzv. Křovakove (mierka 1:1 000, 1:2 000, 1:2 880), 1928–1950, 20 000 kusov, I.

Mapy generálneho štábu Československej ľudovej armády (mierka 1:5 000–1:200 000), 1954–1979, 5 000 kusov, I.

Tematické mapy, 1955–2000, 30 000 kusov, I.

Reliéfne mapy a glóbusy, 1960–1985, 80 kusov, I.

Zbierka atlasov, 1904–2000, 160 kusov, I.

Technické a právne predpisy (rezortné), 1869–2000, 180 kusov, I.

Štátne mapové dielo

Základné mapy (mierka 1:1 000–1:1 000 000), 1953–2000, 170 000 kusov, I.

Mapy evidencie nehnuteľností (mierka 1:2 880), 1953–2000, 30 000 kusov, I.

Technická mapa mesta Bratislavy, 1972–1979, 300 kusov, I.

Mapy okresov a krajov, 1960–2000, 500 kusov, I.

Mikrofilmy

Zabezpečovací mikrofilmový archív, 1800–1990, 12 000 kusov, I.

Iné zbierky

Zbierka starých geodetických a kartografických prístrojov a pomôcok, 19. st.–20. st., 120 kusov, I.

 

 

 

507 – ÚSTREDNÝ ARCHÍV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

Dúbravská cesta 9

841 05 Bratislava 4

Telefón: 07/54 77 56 65, 59 41 11 11

Fax: 07/54 77 56 65

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 8.00 h – 15.00 h

 

Ústredný archív Slovenskej akadémie vied (ďalej Ústredný archív SAV) vznikol na základe uznesenia Predsedníctva SAV v septembri 1962, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 1963. Vlastnú činnosť začal rozvíjať až po personálnom dobudovaní v roku 1964. V rámci archívnej siete je začlenený do sústavy osobitných archívov.

Ústredný archív SAV je vedecko–dokumentárnym pracoviskom SAV. Medzi jeho hlavné činnosti patrí evidovanie, preberanie a spracúvanie archívnych dokumentov z činnosti riadiacich orgánov a pracovísk SAV, jej právnych predchodcov, vedeckých spoločností pri SAV, ako aj osobných fondov vedcov, ďalej zabezpečuje ich trvalé uloženie, ochranu, sprístupnenie a využívanie.

Okrem fondov riadiacich orgánov a vedeckých pracovísk SAV sú v archíve uložené i fondy vedeckých spoločností pôsobiacich pri SAV. Niektoré z nich, ako napr. Bratislavský lekársky a prírodovedný spolok, či Klub inžinierov Slovákov majú svoje začiatky už v polovici 19. storočia a sú teda oveľa staršie ako samotná akadémia.

Archív získava osobné fondy komisionálne kúpou a darom. Má záujem predovšetkým o osobné fondy členov SAV a jej významných vedeckých pracovníkov, tiež o fondy ďalších osobností, ktoré mali bezprostredný vzťah k slovenskej vede. Osobné fondy obsahujú bohatý a rozmanitý materiál z vedeckej činnosti (publikované i nepublikované), biografické materiály, ktoré rozširujú a dopĺňajú obraz o pôvodcovi fondu. Zaujímavá je i korešpondencia, písomný materiál dopĺňajú častokrát fotografie, prípadne dokumenty celej rodiny.

Ústredný archív SAV rozvíja aj zbierkovú činnosť. Archív vytvoril peknú zbierku medailí, plakiet a vyznamenaní udelených pracovníkom SAV. Väčšia časť tejto zbierky pochádza z osobných fondov. Archív vybudoval tiež rozsiahlu zbierku fotodokumentácie z činnosti SAV.

Väčšina fondov je spracovaná formou tematických či združených inventárov a katalógov. Archívne zbierky sú sprístupnené sčasti prostredníctvom tematických kartoték (napr. kartotéky zamestnancov, udelených vedeckých hodností).

Ústredný archív SAV je taktiež informačným centrom pre vlastnú organizáciu. Jeho širokú pramennú bázu využívajú však aj externí bádatelia, ktorí sa zaujímajú o vývoj vedy a techniky na Slovensku.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

VEDA

Slovenská učená spoločnosť, (1927) 1939–1942, 0,24 bm.

Slovenská akadémia vied a umení, 1943–1952, 10,20 bm, I.

Umelecká a vedecká rada, 1945–1951, 3,36 bm, I.

Úrad predsedníctva Slovenskej akadémie vied, (1952) 1953–1990, 338,38 bm, I.

Sekcie vied, 1953–1961, 22,56 bm, I.

Organizačné stredisko vedeckých spoločnosti, (1965) 1973–1993, 7,32 bm, I.

Ústredie pre vynálezy a objavy, 1953–1994, 14,40 bm, I.

Vedecké kolégiá Slovenskej akadémie vied

I. organizačné obdobie, 1962–1966, 12,96 bm, I.

II. organizačné obdobie, 1967–1970, 14,88 bm, I.

III. organizačné obdobie, 1971–1974, 15,84 bm, I.

IV. organizačné obdobie, 1975–1980, 16,20 bm, I.

V. organizačné obdobie, 1981–1983, 7,44 bm, I.

VI. organizačné obdobie, 1984–1987, 12,48 bm, I.

VII. organizačné obdobie, 1988–1992, 16,68 bm, I.

VIII. organizačné obdobie, 1993–1999, 7,32 bm, I.

Vedecké centrá, 1979–1990, 6,72 bm.

Vedecké ústavy Slovenskej akadémie vied

Archeologický ústav, 1933–1981, 22,32 bm, I.

Astronomický ústav, 1947–1965, 2,40 bm, I.

Astronomický ústav – Medziplanetárna hmota, 1955–1975, 4,56 bm, I.

Banícky ústav, 1953–1966, 2,28 bm, I.

Biologické pracoviská, 1954–1974, 16,08 bm, I.

Ekonomický ústav, 1954–1985, 16,68 bm, I.

Elektrotechnický ústav, 1956–1967, 1,20 bm, I.

Fyzikálny ústav, 1959–1983, 2,40 bm, I.

Geofyzikálny ústav, 1954–1973, 6 bm, I.

Historický ústav, 1948–1989, 24,84 bm, I.

Chemický ústav, 1953–1980, 15,84 bm, I.

Kabinet dejín lekárskych a biologických vied, 1955–1960, 0,24 bm, I.

Kabinet dejín technických a prírodných vied, 1954–1961, 0,36 bm, I.

Kabinet orientalistiky, 1959–1980, 2,40 bm, I.

Laboratórium strojníctva a hutníctva, 1955–1960, 0,84 bm.

Štátne magnetické a geofyzikálne observatórium, 1888–1964, 2,28 bm.

Ústav anorganickej chémie, 1953–1967, 5,76 bm, I.

Ústav dejín európskych socialistických krajín, 1954–1982, 8,16 bm, I.

Ústav experimentálnej biológie a ekológie, 1975–1979, 2,76 bm, I.

Ústav experimentálnej endokrinológie, 1952–1973, 4,08 bm, I.

Ústav experimentálnej pedagogiky, 1972–1993, 2,52 bm, I.

Ústav experimentálnej psychológie, 1953–1968, 2,64 bm.

Ústav filozofie a sociológie, 1955–1979, 9,24 bm, I.

Ústav kovových materiálov, 1953–1973, 3,36 bm, I.

Ústav merania a meracej techniky, 20. st., 4,44 bm.

Ústav slovenskej literatúry, 1946–1989, 8,16 bm, I.

Ústav štátu a práva, 1952–1980, 12,48 bm, I.

Ústav vedeckého ateizmu, 1953–1990, 7,80 bm, I.

Ústav vlastností hornín, 1952–1962, 0,12 bm.

Technicko-hospodárska správa vedeckých ústavov

Technicko-hospodárska správa chemických ústavov, 1953–1961, 1,32 bm, I.

Technicko-hospodárska správa ústavov matematických a prírodných vied, 1953–1961, 0,12 bm, I.

Technicko-hospodárska správa ústavov spoločenských vied, 1953–1990, 18,12 bm, I.

Technicko-hospodárska správa ústavov technických vied, 1953–1961, 6,96 bm, I.

ODBOROVÉ HNUTIE

Základná organizácia Revolučného odborového hnutia pri Ústavoch spoločenských vied Slovenskej akadémie vied, 1958–1982, 3 bm, I.

SPOLOČENSKÉ ORGANIZÁCIE NÁRODNÉHO FRONTU

Základná organizácia Zväzu protifašistických bojovníkov pri Slovenskej akadémii vied, 1972–1984, 0,72 bm.

KULTÚRA

Knižnice

Knižnica Františka Votrubu, 1843–1964, 1 927 kusov, K.

Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied, 1953–1970, 6,72 bm, I.

Vydavateľstvá a redakcie

Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1953–1981, 24,96 bm.

SPOLKY A VEDECKÉ SPOLOČNOSTI

Bratislavský lekársky a prírodovedný spolok, 1856–1938, 1,92 bm, I.

Slovenská antropologická spoločnosť, 1961–1966, 0,12 bm, I.

Slovenská demografická spoločnosť, 1968–1972, 0,12 bm.

Slovenská entomologická spoločnosť, 1963–1984, 0,36 bm, I.

Slovenská geografická spoločnosť, 1946–1979, 0,96 bm, I.

Slovenská historická spoločnosť, 1946–1989, 3 bm, I.

Slovenská chemická spoločnosť, 1946–1974, 1,92 bm, I.

Slovenská meteorologická spoločnosť, 1960–1970, 0,12 bm, I.

Slovenská spoločnosť pre dejiny vied a techniky, 1965–1974, 1,08 bm, I.

Slovenská zoologická spoločnosť, 1957–1970, 0,24 bm, I.

Spolok chemikov Slovákov, 1940–1963, 3,60 bm, I.

Svojchémia, 1947–1952, 2,04 bm, I.

OSOBNÉ FONDY

Dimitrij Andrusov, 1921–1972, 5,52 bm, I.

Ján Bakoš, 1908–1967, 3 bm, I.

Emil Belluš, 1954–1972, 0,48 bm, I.

Dionýz Blaškovič, 1923–1991, 9,60 bm, I.

Vojtech Budinský-Krička, (predtým Budaváry), 1939–1966, 0,12 bm, I.

Bohuslav Cambel, 1933–1966, 2,04 bm, I.

Samuel Cambel, 1939–1990, 4,44 bm, I.

Jozef Čabelka, 1947–1974, 2,88 bm, I.

Jozef Černáček, 1927–1981, 4,80 bm, I.

Ladislav Dérer, 1924–1960, 1,32 bm, I.

Oto Dub, 1920–1979, 3,12 bm, I.

Alžbeta Gácsová, 1945–1976, 3,24 bm.

Ján Gonda, 1943–1972, 2,76 bm.

Mikuláš Gregor, 1919–1980, 14,40 bm, I.

Vladimír Hajko, 1951–1989, 3,72 bm, I.

Ján Hanzlík, 1934–1995, 0,96 bm, I.

Ľudovít Holotík, 1958–1966, 0,48 bm.

Pavol Horváth, 1950–1951, 0,12 bm, I.

Igor Hrušovský, 1930–1978, 0,96 bm, I.

Alexander Húščava, 1927–1969, 5,40 bm, I.

Ľudovít Kneppo, 1910–1983, 4,80 bm, I.

Miroslav Kropilák, 1928–1992, 3,84 bm, I.

Teodor Lamoš, 1921–1965, 0,36 bm.

Štefan Luby, 1936–1976, 4,92 bm, I.

Ján Marták, 1934–1978, 0,12 bm, I.

Andrej Mráz, 1966, 0,12 bm.

Miroslav Murín, 1957–1966, 2,64 bm.

Ľudovít Novák, 1933–1995, 0,12 bm, I.

Adam Pranda, 1924–1984, 8,76 bm, I.

Ivan Stanek, 1915–1973, 2,64 bm, I.

Karol Šiška, 1933–1986, 4,80 bm.

František Švec, 1927–1988, 0,24 bm, I.

Viliam Thurzo, 1922–1983, 2,76 bm, I.

Ján Tibenský, 1947–1992, 6 bm, I.

Jozef Urválek, 1935–1959, 0,24 bm, I.

František Votruba (pseud. Ján Bazov, Andrej Benka, Beta, Janko Cigáň, Andrej Klas a i.), 1902–1953, 8,16 bm, I.

Ladislav Zathurecký, 1913–1992, 7,56 bm, I.

ZBIERKY

Fotografie, negatívy, diapozitívy

Zbierka fotodokumentov, (1942) 1953–1989, 569 akcií + 19 albumov, K.

Filmy

Zbierka filmov, 1949–1989, 949 kotúčov (451 titulov), K.

Zvukové dokumenty

Zbierka fonodokumentov, 1950–1960, 345 kotúčov.

Iné zbierky

Zbierka knižných vydaní Slovenskej akadémie vied a umení, Slovenskej akadémie vied, Československej akadémie vied, (1775) 1942–1990, 11 087 kusov, K.

Zbierka plakiet a medailí, 1966–1984, 212 kusov, K.

 

 

 

506 – ARCHÍV LITERATÚRY A UMENIA SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE

Námestie J. C. Hronského 1

036 52 Martin

Telefón: 0842/413 17 66, 413 17 07

Fax: 0842/413 17 66

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 9.00 h – 15.00 h

 

Dňa 1. júla 2000 sa súčasťou novozriadenej Slovenskej národnej knižnice v Martine stal aj Archív literatúry a umenia (ďalej Archív LU), jedno z oddelení bývalého Pamätníka národnej kultúry Matice slovenskej.

Prvé samostatné archívne pracovisko – Literárny archív – vzniklo až po konštituovaní spolkovej Slovenskej národnej knižnice (1. 5. 1941) v roku 1946. Dovtedy sa zbierkový fond dnešného Archívu LU vyvíjal v rámci Bibliotéky Matice slovenskej a od roku 1941 v rámci Slovenskej národnej knižnice. Samostatným zbierkotvorným oddelením sa Literárny archív stal až zákonom SNR o Matici slovenskej č. 4/1954 Z. z. z 27. apríla 1954, ktorý začlenil Maticu slovenskú medzi štátne kultúrne ustanovizne. Podľa neho sa Matica slovenská stala Slovenskou národnou knižnicou. Jej archív, Ústredný literárny archív, získal prednostné právo na nadobudnutie, odborné spracovanie, ochraňovanie, skúmanie a publikovanie literárnych, hudobných a fotodokumentačných pamiatok vzťahujúcich sa na významné udalosti, mestá a osobnosti slovenskej národnej histórie. V roku 1982 sa Literárny archív premenoval na Archív LU. Tento názov lepšie vystihuje obsahovú náplň zbierok a zodpovedá aj organizačnému členeniu Medzinárodnej rady archívov, ktorá má samostatnú komisiu pre archívy literatúry a umenia.

Zbierky Archívu LU obsahujú 1 360 028 archívnych jednotiek literárnych, hudobných a fotodokumentačných pamiatok. Predovšetkým sú tu uložené osobné archívne fondy slovenských spisovateľov, literárnych vedcov, hudobníkov, etnografov, umelcov, historikov, pedagógov, knihovníkov a ďalších predstaviteľov slovenskej kultúry, vedy i politiky. V menšom rozsahu sú tu sústredené písomnosti literárnych a hudobných spolkov, ako aj množstvo jednotlivín – rukopisy diel, korešpondencia, dokumenty k dejinám vedy, literatúry a kultúry od polovice 11. storočia až po súčasnosť.

Najpočetnejšie sú zbierky literárnych rukopisov. Medzi najstaršie pamiatky z tejto skupiny patrí pergamenové fólio kódexu s dielom Gregora Veľkého z polovice 11. storočia, Hlaholské listy hlohovské z konca 13. alebo 14. storočia, či latinský kódex – kalendár Hodinky z 15. storočia. Najstaršou slovenskou literárnou pamiatkou je Veršované desatoro z polovice 16. storočia.

Samostatnú časť zbierkového fondu Archívu LU tvoria hudobné rukopisy v časovom rozpätí od 2. polovice 12. storočia až po súčasnosť. Obsahujú bohaté zbierky ľudových piesní viacerých zberateľov, osobné fondy skladateľov a interpretov, hudobniny spevokolov a inštitúcií, chórov, kláštorov a knižníc. Medzi najstaršie hudobné pamiatky patrí pergamenové fólio Antifonára z druhej polovice 12. storočia s neumovou notáciou.

Významnú časť zbierkového fondu Archívu LU tvoria fotografie, ktoré dokumentujú život a dielo osobností slovenskej kultúry, vedy a politiky, prinášajú rôzne historické pohľady na slovenské mestá a na udalosti z dejín slovenského národného života.

Medzi najvzácnejšie fotodokumentačné pamiatky patria dagerotypie. Napríklad Dagerotypia Slovenské vyslanectvo u panovníka z roku 1849 je unikátna aj tým, že je na nej zachovaný pravdepodobne jediný verný obraz Ľudovíta Štúra. Veľmi cennými sú tiež albumy fotografií napr. Karola Plicku, ktoré zachytávajú turčianske kúrie a kaštiele či rodinné albumy. Osobné fondy slovenských literátov, vedcov i politikov, ktoré tvoria najväčšiu časť fotodokumentačných zbierok, prinášajú prierezy životom jednotlivých osobností od ich narodenia až po úmrtie vrátane fotografií rodných domov, miest štúdií a pôsobenia, fotografií diel, náhrobných pomníkov, pamätných tabúľ i záberov z výročí narodenia, alebo úmrtia. Spolu s písomnosťami z oddelenia literárnych rukopisov Archívu LU predstavujú komplexný materiál na štúdium jednotlivých osobností slovenského národného života.

Archív LU každoročne akviruje písomné a fotodokumentačné pamiatky a obohacuje tak svoje zbierky, ktoré predstavujú naše národné kultúrne dedičstvo.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

ZÁKONODARNÉ ORGÁNY V ROKOCH 1918–1938

Slovenská národná rada v Martine, (1914) 1918–1919 (1927), 1 694 jd, I, K.

KULTÚRA

Knižnice

Čaplovičova knižnica v Dolnom Kubíne (Bibliotéka čaplovičovská), 1858–1861, 17 jd, I, K.

Knižnica Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Knižnica Sväto-Martinská), 1859, 2 jd, I, K.

Knižnica učenej spoločnosti malohontskej (Verejná knižnica malohontského seniorátu), (1463) 1666–1904, 163 jd, I, K.

Divadlá

Meštjansko-slovenské divadlo v Banskej Štiavnici, 1846, l jd, I, K.

Vydavateľstvá a redakcie

Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Svätom Martine, 1863–1948, 705 jd, I, K.

Kníhtlačiareň v Báčskom Petrovci, 1930–1941, 2 085 jd.

Leopold Mazáč – nakladateľstvo v Prahe, 1921–1948, 943 jd, K.

Slovenský spisovateľ, 1950–1975, 14 507 jd.

Smena, vydavateľstvo Slovenského ústredného výboru Socialistického zväzu mládeže (práce), 1949–1985, 80 jd.

Tatran – vydavateľstvo, 1921–1970, 350 jd.

Výstavy

Věšínova výstava obrazov v Turčianskom Svätom Martine, 1887–1888, 51 jd, I, K.

OSVETA

Osvetové zbory

Okresný osvetový zbor v Martine, 1934–1935, 371 jd.

NÁBOŽENSKÉ ORGANIZÁCIE

Farské úrady

Evanjelický farský úrad augsburského vyznania v Lazoch pod Makytou, 1785–1942, 1 557 jd, K.

RODINY

Bartolomeides (Ján Bartolomeides, Ladislav Bartolomeides), 1666–1862, 125 jd, I, K.

Bella (Peter Bella-Horal, Andrej Bella, Jozef Bohuslav Bella, Jozef Pravoslav Bella, Ondrej Miloslav Bela, Ján Levoslav Bella), 1831–1924, 568 jd, I, K.

Bórik (Daniel Jaroslav Bórik, Karol Bórik, Pavol Bórik), 1777–1899, 19 jd, I, K.

Capko (Ignác Capko, Ján Capko st., Ján Capko ml., Jozef Capko, Michal Capko), 1831–1893, 267 jd, I, K.

Fábry (Blanka Fábryová, Ján Alexander Fábry, Jozef Maliak), (1827) 1854–1965, 371 jd.

Gašparík (Jozef Gašparík-Leštinský, Anna Gašparíková-Horáková, Želmíra Gašparíková), 1587–1977, 5 856 jd, I, K.

Halaša-Mudroň (Andrej Halaša, Pavol Mudroň a i.), (1458, 1698) 1910–1968, 8 326 jd, I, K.

Herz (Ladislav Herz, Marcel Herz, Norbert Herz), 1904–1944, 121 jd.

Hodža (Michal Miloslav Hodža, Ondrej Hodža a i.), 1811–1932, 162 jd.

Holéczy (Elena Holéczyová, Ervín Holéczy, Jozef Hollý), 1879–1983, 4 300 jd.

Holko (Daniel Holko, Michal Holko), 1808–1903, 74 jd.

Hroboň (Samo Bohdan Hroboň, Ján Miloslav Hroboň, Ján Vladimír Hroboň, Ľudovít Hroboň, Anna Hroboňová a i.), 1786–1933, 8 117 jd, I, K.

Hurban (Jozef Miloslav Hurban, Svetozár Hurban-Vajanský, Vladimír Hurban-Vladimírov), 1793–1950, 5 475 jd, I, K.

Hurban-Markovič (Viera Hurbanová-Markovičová, Vladimír Hurban, Rudolf Markovič), 1838–1948, 168 jd.

Jančo (Mária Jančová, Štefan Jančo), 1928–1979, 615 jd.

Kardoss (Kardoš) (Adam Kardoss, Alexander Kardoss, Drahotína Kardošová-Križková), 1850–1944, 1 539 jd, I, K.

Krčméry (Ján Krčméry, August Horislav Krčméry, Štefan Krčméry, Hela Krčméryová, Martin Rázus), (1817, 1855) 1866–1953, 263 jd, I, K.

Križan (Miloslav Križan, Helena Križanová-Bryndzová), 1846–1930, 1 243 jd.

Krupec (Jozef Krupec, Pavol Krupec a i.), 1809–1860, 290 jd, I, K.

Kutlík-Bálent (Bohdan Martin Kutlík, Teodor Bálent a i.), 1856–1931, 3 845 jd, I, K.

Lauček (Lautsek) (Daniel Jonatán Záboj Lauček, Imrich Lauček), 1804–1911, 88 jd, I, K.

Lojko (Daniel Lojko, Gustáv Lojko), 1836–1869, 58 jd, I, K.

Maróthy (Daniel Maróthy, Ján Pravdoľub Maróthy), 1837–1869, 34 jd, I, K.

Petrikovič (Petrikovich) (Ján Petrikovič, Miloš Petrikovič, Jitka Petrikovičová), 1873–1995, 1 763 jd.

Pietor (Ambro Pietor, Miloš Pietor), 1866–1914, 112 jd, I, K.

Reuss (Reisz) (Gustáv Reuss, Július Gustáv Reuss, Ľudovít Adolf Reuss, Samuel Reuss), 1783–1905, 45 jd, I, K.

Seberini (Seberiny, Seberinyi, Seberínyi, Szeberényi, Szeberínyi) (Ondrej Seberini, Ondrej Seberini ml., Ján Seberini), 1817–1895, 67 jd, I, K.

Tomášik (Tomášek) (Samuel Tomášik, Ján Pavel Tomášik), 1830–1885, 710 jd, I, K.

Wagner (Vladimír Wagner, Ján Alojz Wagner), 1841–1955, 2 122 jd, I, K.

Záturecký (Viera Markovičová-Záturecká, Ján Záturecký), 1930–1953, 606 jd.

Zoch (Ctiboh Zoch, Cyril Zoch, Ivan Branislav Zoch, Pavol Zoch, Stanislav Zoch), 1784–1968, 3 668 jd, I, K.

OSOBY

Mária Adamková, 1920–1979, 392 jd.

Štefan Adamovič (pseud. Alfa, Evanjelik z Novohradu, Pozorovateľ), (1610) 1903–1961, 2 105 jd, I, K.

Janko Alexy, Šarlota Alexyová, 1912–1977, 7 995 jd, I, K.

Štefan Alušic, 1908–1968, 2 145 jd, I, K.

Jozef Ambruš, (1800) 1914–1993, 5 945 jd.

Jaroslav Augusta, 1841–1968, 1 098 jd, I, K.

Daniel Bachát (pseud. Budínsky, Miloslav Dumný, Dunajský, Jano, Ľubomiersky, Švihrovský, Tatranský a i.), 1894–1946, 213 jd, I, K.

Jozef Ignác Bajza, 1782–1814, 62 jd, I, K.

Ján Bakoš, 1924–1980, 33 jd.

Mikuláš Bakoš, (1534) 1935–1972, 3 584 jd.

Boris Bálent, (1776–1898) 1922–1931, 252 jd.

Ján Balko (pseud. Ján Bukovinský; práce), 1901–1993, 26 jd.

Adela Ballová, 1840–1959, 124 jd, I, K.

Anton Augustín Baník, 1558–1985, 11 446 jd, I, K.

Juraj Bánik, 1866–1896, 33 jd, I, K.

Jozef Bánsky (pseud. Vrch, J. B. Vrchovský), (1888) 1939–1956, 2 613 jd, I, K.

Koloman Banšel (Banšell, pseud. Maškovský, Mejulim, Peketelný), (1845) 1850–1887 (1970), 156 jd, I, K.

Július Barč-Ivan (pseud. Teta Mahuliena), 1914–1953, 2 224 jd, I, K.

Alexander Barica, 1925–1994, 266 jd.

Henrich Bartek, 1875–1946, 1 049 jd, I, K.

Ľudovít Bazovský (pseud. Zavaďan, Závaďan, Závadský), (1778) 1872–1952, 29 jd, I, K.

Pavel Beblavý (pseud. Anonymus, Božena Malina, P. Drahomír, Maruškin, P. Marulkin, P. Maruškov), (1614) 1847–1910 (1935), 255 jd, I, K.

Ján Béder (pseud. Janko Rubín), 1843–1964, 1 070 jd, I, K.

Alfonz Bednár, 1952–1989, 270 jd.

Štefan Bednár (pseud. Šimon Bis), (1882) 1909–1975, 500 jd.

Vladimír Bednár, 1923–1984, 570 jd.

Ján Pravdoľub Bella, 1831–1924, 137 jd, I, K.

Krista Bendová, 1929–1988, 6 257 jd, I, K.

Valentín Beniak, 1894–1973, 3 858 jd, I, K.

Martin Benka (pseud. Marko Betýn, Janko Synevin), 1925–1971, 105 jd.

Anton Bernolák (Brnolák), 1803, 1 jd, I, K.

Ľudovít Bešeňovský, 1946–1994, 455 jd.

Kazimír Bezek (pseud. Ivan Žiar, Peter Blen, Peter Civrun), 1916–1983, 445 jd.

Björnstjerne Björnson, Michail Sukenikov, (1901) 1907–1945 (1982), 190 jd, I, K.

Vincent Blanár, 1934–1992, 844 jd.

Štefan Blaško, 1975–1985, 49 jd.

Ján Boďa, 1957–1966, 242 jd.

Ján Bodenek, 1944, 789 jd.

Daniel Bodický, 1889–1918, 50 jd, I, K.

Michal Bodický (pseud. Bohutiensky, Kapitán, Milovník Boží, Modlitebník Boží), 1906–1919, 7 jd, I, K.

Július Bodnár (pseud. Branko Bradlan, Uderiansky), (1810) 1870–1948, 185 jd, I, K.

Samuel Bodorovský, 1849–1889, 80 jd, I, K.

Emanuel Tibor Böhm, 1937–1990, 317 jd.

Emo Bohúň (pseud. Bemo, Dr. Rímsky, Skorpius), 1941–1959 (1966), 16 jd.

František Bokes, (1504) 1906–1968, 2 573 jd, I, K.

Ján Boor, 1945–1988, 88 jd.

Arpád Boršický (pseud. Pavel Horský), 1900–1940, 244 jd.

Ján Botto, 1846–1905, 280 jd, I, K.

Július Botto, (1799) 1825–1879 (1924), 871 jd, I, K.

Boleslav Bratislavský (vl. m. Vincent Navara), 1887–1990, 1 338 jd, I, K.

Martin Miloš Braxatoris (pseud. Martin Sládkovičov, Gnom, Ondrejovič, Strýčko Martin), 1891–1928, 30 jd, I, K.

Vojtech Brestenský, 1923–1937, 116 jd, I, K.

Štefan Atila Brezány, 1927–1992, 5 801 jd.

Ján Brezina, 1928–1997, 2 717 jd.

Ján Brocko (pseud. Ján Rok), 1941–1945, 208 jd, I, K.

Rudolf Brtáň, (1574) 1691–1697 (1907–1998), 11 533 jd.

Jozef Budavári (Potkan), 1895–1905, 2 jd, I, K.

Pavel Bujnák (pseud. Sokol), 1907, 838 jd.

Ivan Bukovčan, 1968–1973, 56 jd.

Ján Bukovinka, 1901–1948, 47 jd.

Blažej Bulla, 1886–1917, 35 jd, I, K.

Miloš Búľovský (pseud. Dulický, Duličan, Strýco Miloš), 1946, 1690 jd, I, K.

Samuel Búľovský, (1844) 1880–1954 (1972), 161 jd, I, K.

Pavol Bunčák, 1866–1870, 120 jd.

Želmíra Burjanová-Francisci, 1913–1970, 29 jd, I, K.

Ján Cádra, 1898–1927, 3 168 jd, I, K.

Bohuslav Cambel, 1912–1997, 2 856 jd.

Samuel Cambel (Czambel; pseud. Danielovič, Števo Kosorkin, Zorovský, Svoreň), 1900–1935, 267 jd, I, K.

Samuel Cambel (Czambel; pseud. Ján Vlkolinský, J. I. Tatranovič, Herman Poliaček a i.), (1797) 1856–1909, 3 408 jd, I, K.

Jozef Cíger-Hronský, 1919–1945 (1993), 98 jd, I, K.

Jozef Cincík, 1932–1944, 651 jd.

František Citovský, 1960–1992, 335 jd.

Ivan Cvrkal, 1970, 69 jd.

Ján Čajak (pseud. Lohinský), 1844–1892, 1 570 jd, I, K.

Ján Čajak ml. (Aliquis, Ján Drienčanský, Michal Kopanický, Nihil, Pozorovateľ, Strýčko Ján), (1772–1859) 1896–1944 (1989), 92 jd.

Ferdinand Čatloš, 1904–1972, 1 824 jd, I, K.

Oskár Čepan, (1775, 1920) 1925–1992, 1 808 jd.

Marína Čeretková-Gállová, 1960–1975, 186 jd.

Ján Černák, (1767) 1818–1826, 105 jd, I, K.

Matúš Černák, 1937–1942, 98 jd.

Martin Čulen, 1869–1892, 38 jd, I, K.

Ľudovít Viliam Čulík, (1837) 1848–1883, 76 jd, I, K.

Ján Damborský (pseud. Moravan), 1892–1967, 100 jd, I, K.

Ivan Daxner, 1861–1931, 226 jd, I, K.

Samo Daxner, (1737) 1856–1949 (1970), 2 181 jd, I, K.

Móric Mittelmann Dedinský, 1942–1989, 2 471 jd.

Ivan Dérer, 1874–1958, 249 jd, I, K.

Koloman Dérer, 1947–1974, 256 jd, I, K.

Rudolf Dilong, 1936–1986 (1992), 248 jd, I, K.

Milan Dlhý, 1918–1957, 142 jd, I, K.

Ján Emanuel Dobrucký (pseud. Bohoľubský, Dušan), 1877–1892, 172 jd, I, K.

Pavol Dobšinský (pseud. Miloš, Ondrej Král, Slavoj Drienčanský, Železnický), 1839–1892 (1942), 1 749 jd, I, K.

Ľudovít Dohnány (Dohnányi), 1850–1890, 7 jd, I, K.

Ján Droppa, 1835–1888, 40 jd, I, K.

Štefan Drozd (pseud. Roľský), (1798) 1907–1978, 708 jd.

Matúš Dula (pseud. Hohoš), 1858–1976, 77 jd, I, K.

František Ďuriač, 1919–1938, 67 jd.

Emil Edgar-Kratochvíl, 1903–1954, 275 jd, I, K.

Valentín Erben, 1940–1970, 18 jd.

Blanka Fábryová-Maliaková (pseud. Berta Malá, Miriana, Mirjana, Sestra, Južná, Blanka Malinská), 1862–1939, 133 jd, I, K.

Michal Faltin (pseud. M. M. Katkin, M. Martinov), (1593) 1907–1981, 2 250 jd.

Juraj Fándly (Fándl, Fandl, Fándli), 1804, 6 jd, I, K.

Ján Fedák, 1936–1946, 77 jd.

Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, 1836–1837, 19 jd, I, K.

Ján Fekete, 1981–1985, 25 jd.

Jozef Felix (pseud. Dr. Jozef Biely, Pavol Šťastný), 1912–1977, 2 715 jd.

Jozef Ferančík (pseud. Povážsky), 1904–1972, 146 jd, I, K.

Alina Ferdinandyová, 1908–1974, 58 jd.

Ján Ferenčík, 1945–1978, 3 168 jd.

Margita Figuli, 1951–1976, 57 jd.

Václav Flajšhans, 1877–1950, 106 jd, I, K.

Pavol Florek, 1918–1963, l l53 jd, I, K.

Theo Herkeľ Florin (vl. m. Teodor Herkeľ), 1855–1973, 11 730 jd, I, K.

Ján Francisci (pseud. Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský), 1840–1908, 1 314 jd, I, K.

Ján Frátrik, 1937–1990, 6 263 jd.

Milan Frič (pseud. Bombura, Deklarant, Evanjelik, Mladý Čech, Nadlačan, Občan, Rodoľub, Slavinský), 1902–1961, 310 jd, I, K.

Ferdinand Gabaj, 1930–1974, 294 jd.

Mikuláš Gacek, (pseud. Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík), (1788) 1923–1980, 5 222 jd, I, K.

Michal Gáfrik, 1979–1990, 11 jd.

Vševlad Jozef Gajdoš (pseud. Fr. Minor, Fr. Vševlad, Pankrác Gajdoš, Raslav Bulhar, (1638) 1907–1977, 6 625 jd, I, K.

Ivan Gall (vl. m. Ján Halla), 1928–1955, 74 jd, I, K.

Vladimír Gallay, 1901–1932, 29 jd.

Pavel Gallo (pseud. Jaloux, Olga, Pozorovateľ, Priateľ mládeže, Škôldozorca), 1903–1964, 278 jd, I, K.

Ján Karol Garaj (pseud. Ján Inovec, Kamenný, Plešivec, Skalka), 1953–1973, 1 549 jd.

Tido Jozef Gašpar (vl. m. Jozef Gašpar), 1940–1972, 1 285 jd, I, K.

Mária Gavorníková (pseud. Kongreganistka z Modry, Maňa G., Najstaršia Ria-ová, Zuzka Sklenárová), 1932–1978, 2 481 jd.

Koloman Geraldini, 1926–1991, 9 jd.

Michal Godra (pseud. Chamilov, Prieplavän), 1820–1873, 488 jd, I, K.

Karol Goláň, (19. st.) 1895–1961, 4 000 jd.

Štefan Gráf, 1911–1989, 1 910 jd.

Jakub Graichmann, 1825–1892, 582 jd, I, K.

Anton Granatier, 1930–1965, 275 jd.

Ignác Grebáč (pseud. G. Orlov, Vraňák, Vranár), 1915–1940, 226 jd, I, K.

Jozef Gregor-Tajovský (pseud. Greško, Jozef Slovák, Kaprál, Podsokolovský a i.), Hana Gregorová (Anna Božena Lilgová), 1893–1961 (2000), 5 507 jd, I, K.

Ján Gregorec, (pseud. Lesov, Milinin), 1934–1981, 272 jd, K.

František Greguš, (1849) 1903–1979, 127 jd.

Artúr Gross, 1940–1960, 400 jd.

Ľudovít Bohdan Grossmann, 1829–1888, 559 jd, I, K.

Peter Gula, 1946–1966, 679 jd.

Jonáš Bohumil Guoth, 1834–1869, 102 jd, I, K.

Andrej Halaša (pseud. Jáchym, Prorok), 1845–1912, 340 jd, I, K.

Martin Hamuljak, (1642) 1735–1868, 1 482 jd, I, K.

Ladislav Hanus, 1909–1978, 919 jd.

Andrej Hanzlík (Izidor Žiak-Somolický, Ľudovít Daniel Beniač), 1848–1930, 1 753 jd, I, K.

Ján Haranta (pseud. Ján Bodor, Janko Bodrý, Milan Hôrkin, Ivo Mlad, Trenčan), 1934–1982, 1 699 jd, I, K.

Darina Harmanová, 1945–1992, 219 jd.

Mária Haštová, 1903–1961, 20 jd.

Bedrich Heckel, 1978–1989, 220 jd.

Blahoslav Hečko, 1956–1992, 233 jd.

František Hečko (pseud. Elena Rubačová, Ferus, Marek Habdža, Rastislav Zvončiansky a i.), 1919–1984, 3 137 jd, K.

Víťazoslav Hečko (pseud. Vladimír Hôrka, Peter Zuzík), (1849) 1919–1972 (1990), 922 jd.

Naďa Hejná, (1860) 1906–1964, 1 428 jd.

František Hermanský, 1921–1927, 178 jd, I, K.

Michal Hirjak, 1956–1990, 4 467 jd.

Alexander Hirner, 1920–1991, 1 672 jd.

Ján Hlavaj (pseud. Ondro Marišin), 1887–1962, 1 315 jd, I, K.

Pavol Hlbina (vl. m. Pavol Gašparovič), 1920–1970, 4 012 jd, K.

Ján Hložka, (1880) 1911–1951, 228 jd.

Jozef Jaroslav Hodža, 1872–1883, 92 jd, I, K.

Michal Miloslav Hodža, 1834–1910, 732 jd, I, K.

Milan Hodža, 1899–1949, 483 jd, I, K.

Ján Holý, 1939–1993, 25 jd.

Ján Hollý, 1829–1859, 7 jd, I, K.

Martin Hollý, 1927–1965, 1 416 jd.

Jozef Ľudovít Holuby, (1775) 1855–1923 (1971), 2 211 jd, I, K.

Štefan Homola, 1935, 2 jd, I, K.

Ján Horáček, 1929–1986, 414 jd, K.

Jozef Horák (pseud. Ivan Mráz, Ján Adamov, Jožo H. Tepliansky), 1934–1973, 3 639 jd, I, K.

Zlata Horňáková-Dančová, 1901–1960, 256 jd.

Pavol Horov (vl. m. Horovčák), 1948–1976, 1 343 jd, I, K.

Ivan Horváth (pseud. Ivan Olšovský, Ján M. Hort, Ohio), 1928–1957, 249 jd.

Jozef Horváth, 1836–1923, 259 jd, I, K.

Martin Hranko (pseud. Marcinek), 1931–1939, 360 jd, I, K.

Matej Hrebenda, 1844–1853, 104 jd, I, K.

Jozef Hrnčár, 1875–1888, 143 jd, I, K.

František Hrušovský, (1646) 1877–1944 (1971), 650 jd, I, K.

Ján Hrušovský (pseud. Arctur, Karol Egreš), 1918–1975, 818 jd, I, K.

Viliam Hrušovský, 1887–1950, 70 jd.

Mikuláš Huba, 1933–1986, 665 jd.

Ján Hudák, 1930–1996, 1 462 jd.

Štefan Hudák, (1889) 1923–1996, 58 jd.

Zina Hudobová, (1592) 1915–1959, 103 jd.

Emil Hula, 1806–1940, 1 856 jd, I, K.

Svetozár Hurban Vajanský (vl. m. Svetozár Miloslav Vajanský), (1620–1792) 1847–1916 (1968), 8 080 jd, I, K.

Karol Hušek (pseud. Hadži, Kahanček), 1850–1972, 1 531 jd, I, K.

Jindra Hušková (pseud. Beta, Jé), (1718) 1898–1979, 13 593 jd, I, K.

Pavol Országh-Hviezdoslav (vl. m. Pavol Országh), 1867–1921 (1932), 3 542 jd, I, K.

Štefan Nikolaj Hýroš, 1870–1888, 197 jd, I, K.

Ján Chalupka (pseud. Anonymus Belae Regis Notarius), 1826–1871, 47 jd, I, K.

Samo Chalupka, 1846–1855, 21 jd, I, K.

Igor Chromek (práce), 1932–1998, 34 jd.

Ján Irmler (pseud. J. I. Straka, J. Straka), 1932–1971, 144 jd.

Ľudovít Izák (pseud. Miloš Lihovecký, Strýčko Miloš), 1848–1940, 1 944 jd, I, K.

Ján Ľudovít Izák (pseud. Lihovecký, Miloš Raveň, Vietor, Žmurko, Roveň), (1864) 1921–1978 (1979), 8 942 jd.

Karol Izakovič (pseud. K. Podolinský), 1913–1966, 10 338 jd.

Ján Jamnický, 1878–1960, 2 jd.

Jozef Janek, (1740) 1901–1997, 179 jd.

Ľudovít Cyril Janota (pseud. Žiarcov), Anton Kompánek (pseud. A. K. Lúcky, “Lucky Stricke”, Dolinčan), (1498) 1888–1968, 2 265 jd, I, K.

Jur Janoška (pseud. Bysterský), (1537) 1856–1920, 725 jd, I, K.

Štefan Janšák (pseud. Osušan, Podhájsky, Dr. Skranský, Dr. Peters), 1910–1970, 13 500 jd.

Rudolf Jašík, 1929–1974, 410 jd, I, K.

Fraňo Jesenský (pseud. Mošovský), 1920–1940, 43 jd.

Janko Jesenský (pseud. Janko Martinský, J. S. Enský, Lenský, Baltazár, Stokráskin, Pikulík a i.), 1898–1945 (1956), 300 jd.

Peter Jilemnický (pseud. Al Arm, Peter Hron, Peter Malý), 1918–1947, 106 jd, I, K.

Pavol Jozeffy (Jozefák), (1571, 1592, 1708) 1775–1848 (1945), 66 jd, K.

Miloš Jurkovič, 1830–1967, 832 jd, K.

Samuel Jurkovič (Ďurkovič, Gyurkovics), (1796) 1826–1966, 2 276 jd, I, K.

Oľga Jurkovičová (pseud. O. Oravská, teta Oravská), 1947–1955, 988 jd, K.

Jozef Jurzet (vl. m. Jurzykowski, resp. Jurikovský), (1797) 1952–1983, 639 jd.

František Kabina (Franko, pseud. Pohronský), 1891–1903, 79 jd, I, K.

Ján Kadlečík, 1880–1910, 179 jd.

František Kaláč, 1913–1957, 99 jd, I, K.

Ladislav Ján Kalina (pôvod. m. Ladislav Schwarz), 1934–1971, 372 jd.

Ján Kalinčiak (Janko, Kacnilák), 1866, 1 jd, I, K.

Peter Karvaš, 1965–1982, 238 jd.

Matúš Kavec, 1926–1960, 250 jd.

Andrej Kavuljak, (1911) 1926–1958, 562 jd, I, K.

Vladimír Kedrovič, (1894) 1907–1960, 78 jd.

Peter Kellner-Hostinský (vl. m. Peter Pavel Kellner), 1845–1869, 96 jd, I, K.

Juraj Kello-Petruškin, 1917–1942, 349 jd, I, K.

Laco Kiss-Jánsky, (1892) 1914–1983, 1 447 jd.

Karol Ivan Kiszely, 1899–1945, 102 jd, K.

Rudolf Kľačko (pseud. Marián Rudavský), 1950–1970, 231 jd.

Zlatko Klátik, (1825) 1922–1990, 4 967 jd.

Belo Klein-Tesnoskalský (pseud. Abellino et Comp., Béla Mikrosz, Dianthus, Tatránsky, Tesnoskalský), 1265–1951, 753 jd, K.

Eugen Klementis, (1823) 1922–1967, 103 jd.

Ján Klempa (pseud. Jacovský), 1866–1872, 744 jd, I, K.

Andrej Kliman (pseud. Hniličan), (1628–1722), 1901–1981, 1 414 jd, K.

František Klimeš, 1903–1942, 68 jd, I, K.

Bohuslav Klimo-Hájomil (vl. m. Bohuslav Klimo), (1435, 1774) 1882–1952, 2 958 jd, I, K.

Jozef Kohút, 1860–1913, 423 jd, I, K.

Viktor Kochol, 1925–1984, 1 424 jd.

Alois Kolísek, 1926–1930, 215 jd, K.

Ján Kollár (pseud. Čechobratr Protištúrsky), 1822–1894, 303 jd, I, K.

Jozef Korbačka, 1928–1959, 173 jd, I, K.

Ján Kostra (pseud. Ivan Bača, Ján Robur, Ján Medník, Kristián Benko), 1922–1975, 8 521 jd.

Rudolf Koštial, (1764) 1913–1986, 1 700 jd.

Imrich Kotvan, (1783) 1910–1983, 1 620 jd.

Mieroslav Kovalevský (pseud. Čankovský, Chumelev, Korimov, Zorovít), 1860–1914, 732 jd, I, K.

Viliam Kovár (pseud. VLK, Skalický), 1964–1978, 2 292 jd.

Ferdinand Ľudovít Krafta (pseud. Zariecky), 1862–1965, 184 jd, K.

Milina Kraftová, (1845) 1877–1946, 109 jd.

Oľga Kraftová-Staneková, 1869–1970, 208 jd, I, K.

Štefan Krajčovič, 1865–1939, 54 jd, I, K.

Fraňo Kráľ (pseud. F. K. Smrečiansky, Ján Majorov, Matej Patoča), 1928–1967, 1 789 jd.

Janko Kráľ, 1842–1876, 180 jd, I, K.

Štefan Králik, 1940–1983 (1985), 1 847 jd.

Ivan Krasko (vl. m. Ján Botto), (1640) 1900–1958, 2 271 jd, I, K.

Rudolf Kratochvíl (pseud. Janko Oravský), 1925–1940, 76 jd, K.

Cyril Kraus, (1905) 1928–1976, 311 jd.

Milan Kraus, 1942–1993, 807 jd.

Nora Krausová, 1957–1975, 85 jd.

Július Krčméry, 1907–1965, 203 jd.

Štefan Krčméry (pseud. Ján Jesom, Ujo Štefan), 1919–1955, 573 jd, I, K.

Vladimír Krivoš (Krivoss; pseud. V. I. Krivoš-Nemanič, Vladimír Nemanič, Petrohradský Slovák), (1862) 1865–1953, 290 jd.

Karol Križan, 1827–1897, 248 jd, I, K.

Pavol Križko (pseud. Tribránsky), 1867–1899, 10 jd, I, K.

Dalibor Miloš Krno (pseud. Miloševič), (1899) 1901–1918, 931 jd.

Michal Krompecher, 1843–1851, 123 jd, I, K.

Imrich Kružliak, 1977–1990, 6 jd.

Andrej Kubina (pseud. Svätojánsky, Záhorský), (1633) 1844–1900 (1943), 154 jd, I, K.

Andrej Kubiš, 1915–1953, 8 jd, K.

Samo Víťazoslav Kuchta (pseud. S. K. Tisovský), 1844–1885, 40 jd, I, K.

Martin Kukučín (vl. m. MUDr. Matej Bencúr), 1867–1928 (1991), 474 jd, I, K.

Juraj Kuorka, Ľudmila Kuorková, 1838–1926, 39 jd, I, K.

Ivan Kupec, (1813) 1922–1986, 313 jd.

Ľubomír Kupčok, 1928–1964 (1971), 53 jd.

Samuel Kupčok (pseud. Kupček, Všadebol, Starý, Veternický, K. Pukanský a i.), 1875–1914 (1985), 190 jd.

Ivan Kusý, 1930–1973, 1 017 jd.

Karol Kuzmány, 1817–1866 (1925), 182 jd, I, K.

Jozef Kuzmík, 1945–1958, 1 010 jd.

Dušan Kužel, 1962–1985 (1993), 45 jd.

Pavel Kokeš Kýčerský (vl. m. Pavel Kokeš), 1827–1929, 11 jd, K.

Štefan Kýška (pseud. Jožo Dubeň, Štefan Jamský), 1960–1984, 224 jd.

Anna Lacková-Zora, (1832) 1899–1988 (1991), 733 jd.

Blažej Laco, 1962–1968, 54 jd.

Milan Lajčiak, (1919) 1926–1987 (1992), 5 818 jd.

Augustín Lauček, 1846–1873, 8 jd, I, K.

Katarína Lazarová (práce), 1914–1995, 2 jd.

Ján Lenčo (práce), 1933–1998, 14 jd.

Ján Leška, 1855–1963, 152 jd, I, K.

Andrej Lettrich, (1913) 1922–1993, 1 292 jd.

Štefan Letz (pseud. Omega), 1919–1958, 637 jd, I, K.

Peter Liba, 1971–1972, 3 jd.

Daniel Lichard, 1792–1849, 49 jd, I, K.

Ivan Lilge-Lysecký, 1898–1940, 8 jd.

Ladislav Lorenc, 1930–1964, 30 jd, K.

Emil Boleslav Lukáč (pôv. Lukáček, pseud. Boleslav), (1808) 1900–1978, 8 505 jd, I, K.

Óndra Lysohorský (vl. m. doc. PhDr. Ervín Goj), 1922–1989 (1996), 13 628 jd.

Božena Mačingová-Čonková, 1948–1993, 455 jd.

Dušan Makovický, 1879–1924, 2 898 jd, I, K.

Peter Makovický, 1851–1893, 33 jd, I, K.

Jozef Maliak (pseud. Kiaškovský, J. Maliakov Kiaškovský, Účastinár), 1804–1942, 1 154 jd, I, K.

Ján Mallý (pseud. Dusarov, Ivan Dusarov, Ľudomil Slanický, ThDr. M. Slanický, Záhorec), 1852–1889, 47 jd, K.

Jozefína Marečková (pseud. Katarína Petroveská, Puella Classica, Slovenská pozorovateľka, tetička Inka), 1900–1951, 5 549 jd, I, K.

Albert Marenčin, 1939–1977, 373 jd.

Jozef Markov, 1911–1970, 1 187 jd.

Juraj Maro, 1865–1910, 55 jd.

Ján Marták (pseud. Ivo Medin, Ján Benko, Ján Žabinský), 1933–1969, 650 jd.

Jozef Martinka, 1871–1973, 1 926 jd, K.

Ján Martiš, 1943–1996, 1 759 jd.

Alica Masaryková, 1929–1937, 986 jd.

Jozef Mátej, (1855) 1923–1987 (1988), 1 698 jd.

Magda Matuštíková, 1968, 9 jd.

Stanislav Mečiar (pseud. Adam Kment), (1773) 1918–1945, 4 858 jd, I, K.

Gregor Medvecký (Medveckij), (1881) 1899–1976, 1 707 jd.

Adolf Medzihradský, (1695) 1854–1960, 522 jd, I, K.

Andrej Melicherčík, (pseud. A. M. Barina, Andrée M., Andrej D. M., Andrej M. Balina), 1924–1966, 2 517 jd, I, K.

Jan Menšík, 1885–1956, 141 jd.

Vladimír Mičátek (pseud. Abeceda, Bačkoráš, Cirkevník, Evanjelik, Chmeliar, Kysáčan, Mládenec, Mladík, Pozor, Pozorovateľ, Presbyter a i.), 1910, 5 jd, I, K.

Štefánia Mičátková (pseud. Jeden z desiatich, Jedna z mnohých, Mária Hýlová, Štefánia), 1923–1957, 84 jd.

Ján Mihál (pseud. Filipovský, Homo, Ivan Michalovič, Omega, Orol, Rodobranec, Ypsilon), 1931–1969, 1 023 jd, I, K.

Klement Michalík, 1769–1853, 3 732 jd.

František Miko (práce), 1920–1982, 355 jd.

Joseph Mikuš, 1946–1992, 6 505 jd.

Mikuláš Milan (pseud. Lipiansky), (1878) 1915–1975, 3 555 jd.

Ján Milov (vl. m. Ján Milo), 1967–1970, 452 jd.

Vladimír Mináč, 1945–1980, 13 jd.

Ivan Minárik (pseud. Andrej Les, Doktor Rafaelides, M. Bánovský, Xaver Vyk “U”), 1959–1967 (1970), 10 jd.

Vladimír Miro, 1929–1972, 203 jd.

Bernard Mišečka, (1627) 1894–1964, 960 jd, K.

Ján Mišianik, (1500) 1914–1972, 4 986 jd.

Vladimír Mišík, (1883) 1962, 50 jd.

Alojz Miškovič (pseud. Andrej Bielovodský), (1685) 1902–1967, 2 505 jd, I, K.

Štefan Moravčík (práce), 1943–1987, 4 jd.

Rudo Moric (pseud. R. M. Sučiansky, Rudo Mor, M. R. Trnavský), 1943–1985, 2 276 jd.

Štefan Moyzes (Moyses, pôv. Mojžiš), 1831–1869, 505 jd, I, K.

Andrej Mráz (pseud. Andrej Bodoň, Dragovan, Galádik, Karol Matliar), 1821–1964, 4 545 jd, I, K.

Lea Mrázová, (1893) 1906–1990, 2 388 jd.

Pavol Mudroň, 1885–1896, 270 jd, I, K.

Ladislav Nádaši Jégé (vl. m. MUDr. Ladislav Nádaši), 1870–1932, 54 jd, I, K.

Alexander Nagy-Šárovský, 1960–1990, 160 jd.

Pavol Neckár, (1753) 1888–1918, 187 jd, I, K.

Jozef Nedobrý, 1866–1872, 3 jd, I, K.

František Nemeš, 1951–1957, 10 jd.

Július Noge, 1947–1992, 1 653 jd.

Bohuslav Ignác Timotej Nosák (pseud. Bohuš Nezabudov, Podhájsky, Boguslav Šajavský, Slavjan Gemerský a i.), (1817) 1854–1874, 202 jd, I, K.

Ladislav Novomeský (pseud. A. Krištof, Andrej Ogrod, Brkoslav, Gama, Pavel Havran, Pavel Hronec a i.), 1920–1981, 883 jd, K.

Miloslav Okál, (16. st.) 1920–1995, 3 000 jd.

Daniel Okáli (pseud. Dav, Ján Krest, T. Stoklas, D. Šisolík), 1925–1986, 4 098 jd.

Viktor Okályi, 1900–1950, 909 jd.

František Oktavec, 1945–1981, 660 jd.

Peter Ondrejček, 1987, 5 jd.

Ľudo Ondrejov (vl. m. Ľudovít Mistrík), 1949–1958, 274 jd, I, K.

Jozef Orlovský, (1773) 1908–1983, 2 606 jd.

Hieronym Oravský, 1943–1980, 88 jd.

Martin Oríšek (pseud. Podolský, Strýčko Podolský), (1846) 1887–1940, 231 jd, K.

Ján Vladimír Ormis, (1778) 1903–1993 (1994), 17 877 jd.

Samuel Štefan Osuský (pseud. Défil, Ostrižský, Sokolík Ostriežsky), (1738) 1888–1964, 4 104 jd, I, K.

Juraj Pado, (1902) 1922–1996, 5 676 jd.

Ján Palic, 1846–1908, 91 jd, I, K.

Juraj Palkovič, 1812–1817, 8 jd, I, K.

Juraj Palkovič (Jur Palkovics, kanonik), (1487, 1675) 1792–1832, 338 jd, I, K.

Konštantín Palkovič, 1947–1990, 450 jd.

František Paňák, 1913–1935, 168 jd.

Štefánia Pártošová, (1873) 1913–1987 (1988), 12 617 jd.

Eugen Pauliny, 1942–1979, 4 083 jd.

Viliam Pauliny-Tóth (pseud. Amaranth, Boleslav, Budišovský, Lysický, Marek Rozmarín, V. Podolský a i.), Margita Pauliny-Tóthová (pseud. Anna Janovská, Grétka z Martina, Ján Turský), 1814–1946, 1 330 jd, I, K.

Augustín Paulovič (pseud. Podlesák), 1901–1920, 25 jd, K.

Nátan Petényi, 1827–1828, 17 jd, I, K.

Emil Philadelphy, 1974–1981, 41 jd.

Milan Pišút, (pseud. Hájezor, Milan), 1925–1981, 6 037 jd.

Andrej Plávka (pseud. Martin Podhorský, Plávka-Podhorský, Vladimír Veselý, Vl. Veselý), (1902) 1907–1982 (1988), 130 jd.

Jozef Podhradský (pseud. Pankleiov, Pravoslav, Prieplavän, Vrahobor Hrajnoha), 1880–1956, 149 jd, I, K.

Ľudmila Podjavorinská (vl. m. Riznerová), 1861–1969 (1972), 686 jd, I, K.

Ján Podolák, 1945–1988, 14 347 jd.

Štefan Polakovič, 1937–1990, 1 314 jd.

Ján Poliak, 1977, 2 528 jd.

Mária Poloncová, 1920–1989, 528 jd.

Hana Ponická, 1945–1991, 504 jd.

Ján Poničan (pseud. Ján Rob Poničan, J. R. Poničan, Rob, Rob Poničan), 1902–1978 (1983), 1 724 jd.

Michal Potocký, 1891–1996, 24 jd.

Juraj Potúček, Ján Chorvát, 1881–1997, 14 588 jd.

Albert Pražák (pseud. Stivo), (1759) 1908–1950, 1 663 jd, I, K.

Anton Prídavok (pseud. Anton Kompánek, A. M. Umkin, K. Ž. Marčan, Peter Boleráz, strýc Anton, Zemkin), 1904–1945, 655 jd, I, K.

Nathanel Philip Pulíny, 1782–1813, 30 jd, I, K.

Andrej Ľudovít Radlinský (pseud. Radolínsky), 1833–1870, 178 jd, I, K.

Ján Rak (pseud. Hradištský), 1938–1969, 856 jd, I, K.

Zoltán Rampák, (1918) 1920–1970, 126 jd.

Ľudmila Rampáková, 1955–1982, 271 jd.

Gabo Rapoš, 1918–1957, 1 024 jd.

Karol Rapoš (pseud. Vrchdolinský), 1915–1945, 12 jd.

Martin Rázus (pseud. Mrazák), (1837) 1910–1937 (1955), 3 322 jd, I, K.

Mária Rázusová-Martáková (obč. m. Martáková), 1920–1964 (1966), 2 161 jd.

Ľudmila Reichlová-Kucháriková, (1865) 1904–1983 (1984), 82 jd.

Vladimír Reisel, 1935–1986, 528 jd.

Pavol Repin, 1917–1966, 403 jd.

Michal Rešetka (Ressetka), (1636) 1850–1851, 93 jd, I, K.

Viliam Ries (pseud. Ivan Javor, Miloš Kvet, Šuhaj spod Sitna, V. R. Podsitniansky, V. R. Mornár), 1914–1989, 7 131 jd.

Ľudovít Vladimír Rizner (pseud. Bohuš od Váhu, Horský, Ivan Ivanov, Ivan Považský, Marcin Loboda, Števo Frčka a i.), 1861–1913, 68 jd, I, K.

Andrej Rolík (pseud. Podhradzinský), 1925–1971, 82 jd.

Vladimír Rolko, 1902–1971, 3 651 jd, I, K.

Ján Romanovský, (1860) 1916–1989, 860 jd.

Karol Rosenbaum, (1800) 1920–1995, 13 715 jd.

Jozef Rotnágl, 1896–1960, 1 008 jd, I, K.

Pavel Peter Roy (pseud. P. Považský), (1728) 1839–1897 (1930), 729 jd, I, K.

Vladimír Roy (pseud. Aeneas Phyllon, Dúžavin, Havran, Jochanan a i.), 1805–1975, 1 219 jd, K.

Kristína Royová, 1868–1932, 131 jd, I, K.

Norma Rudinská, 1970–1984, 400 jd.

Miloš Rumann (pseud. Jano Mozola, M. R. Kôprovský, M. Olgin, M. R. Podbanský, Študent z Kôprovej doliny), 1909–1964, 380 jd, I, K.

Miloš Ruppeldt, 1902–1943, 532 jd, I, K.

Fedor Fridrich Ruppeldt (pseud. Rodef Er.), (1600, 1763, 1850) 1886–1947, 5 626 jd.

Vladislav Ružička, (1793) 1894–1973 (1974), 734 jd, I, K.

Jozef Rydlo, 1980–1993, 52 jd.

Štefan Rysuľa, 1930–1955, 138 jd.

Karol Salva (pseud. Boroška-Loviškin, Čebradský, Čebratský, Karol Častolovský, Kňaz Karol, Medvecký, Peter z Žulotýna, Slavo Čebradský), 1849–1913 (1993), 747 jd.

František Víťazoslav Sasinek (rehoľné meno Viktor, pseud. Franko Chvojnický, Pater Victor, Sirotin V., Skalnický, Slovákovič), 1846–1892, 581 jd, I, K.

Ján Sedlák, 1931–1992, 428 jd.

Božena Semanová, (1861) 1912–1982, 122 jd.

Janko Silan (vl. m. Ján Ďurka), Paľo Oliva (vl. m. Pavol Ušák), 1934–1987, 3 809 jd, K.

Michal Skačanský (vl. m. Vrba), 1864–1881, 9 jd, I, K.

Ján Skalka (vl. m. Vojtech Mládek), 1913–1982, 1 082 jd, K.

Andrej Sládkovič (vl. m. Andrej Braxatoris), 1813–1930, 1 337 jd, I, K.

Artúr Slatinský (Szalatnai, Szalatnay, pôv. Schlesinger), l920–1966, 404 jd.

Pavel Smatana-Lehoťan, 1937–1972, 92 jd.

František Xaver Smrčka, 1837–1888, 602 jd, I, K.

Ľubomír Smrčok (pôv. Ladislav Meszároš), 1955–1970, 122 jd, K.

Ján Smrek (vl. m. Ján Čietek), 1920–1970, 14 047 jd, K.

Pavol Socháň (pseud. Borivoj Rehtáčka, Dobroslav Pokrievka, Dratvoslav Pododšva, Zvonický, Liptovský a i.), 1881–1936, 22 jd.

Koloman Sokol, 1982–1991, 261 jd.

Ján Solovič, (1884) 1934–1983, 214 jd.

Mikuláš Stano (pseud. Mix, Mixtan, M. Mráz), 1927–1962 (1963), 420 jd.

Ivan Stodola (pseud. Kuvik), (1554, 1879–1896) 1977, 7 592 jd, I, K.

František Jozef Strakovič (pseud. Považan, Jozef Fraňo), 1817–1905, 57 jd, I, K.

Pavol Strauss, 1947–1982, 120 jd.

Aurel Styk (pseud. Olev, A. Aurelovič), 1891–1958, 46 jd.

Ladislav Suchý, (1811) 1903–1988, 722 jd.

Milan Svoboda, 1911–1936, 231 jd, K.

Viera Szathmáryová-Vlčková, 1930–1965, 1 402 jd, I, K.

Pavol Jozef Šafárik (Safáry, Schaffarik, Pavel Josef Šafarík), (1741) 1825–1895, 83 jd, I, K.

Elo Šándor (pseud. Dušan Lipnický, Ján Kmec, Jano Ozembuch, Kahanček, Kahanec, Ouembuch), 1919–1976, 18 305 jd I, K.

Vojtech Šarluška, 1982–1983, 30 jd.

Ľudovít Šenšel (pseud. Redaktor, Zodpovedný redaktor), (1705) 1888–1956 (1991), 5 514 jd.

Štefan Šikura, (1255) 1898–1945 (1967), 1 040 jd, K.

Viktor Šipoš, 1927–1989, 3 768 jd, K.

Albert Škarvan, 1879–1925, 1 108 jd, I, K.

Oto Škrovina (pseud. Benjamin), 1896–1938, 374 jd.

August Horislav Škultéty (Skultety, pseud. A. H. Lehotský, Gustáv Horislav Škultéty, Horyslav z Lehoty, Slovák a i.), 1835–1888, 970 jd, I, K.

Jozef Škultéty (pseud. B. Tatran, Jochmann, Náhradník, Polerecký, Slovák), (1577) 1853–1948, 13 240 jd, I, K.

Elena Šoltésová (Maróthy-Šoltésová, Soltészová, Šoltysová), 1865–1939 (1950), 196 jd, I, K.

Ondrej Šoltýs (Soltisz, Soltis, Soltiš, Šoltis, pseud. Ondrislav z Pravdomluvíc, Turčan), 1808–1899, 28 jd, I, K.

Juraj Špitzer, Leopold Lahola, 1951–1982, 1 304 jd.

Jozef Šrámek, 1948–1989, 331 jd.

Vavro Šrobár (pseud. Andrej Bielik, Ján Dvorský, Očitý svedok, Pozorovateľ, Slovenský buditeľ a i.), (1800) 1876–1954, 3 097 jd, K.

Anton Štefánek (pseud. A. Sikorský, Levársky, Rudavský, Viedenčan a i.), 1881–1964 (1983), 8 651 jd, I, K.

Ján Štefánik (pseud. Ján Bradlo, Brezovský, Štefan Janík, Štefan Ostriež, Ján Nik., Ján Ostriež, J. Štk.), 1923–1981, 323 jd.

Samuel Dobroslav Štefanovič (Stephanides, pseud. Dobromil, Samo, Starý Zvolenčan, Števo Hlaváň a i.), 1864–1908, 536 jd, I, K.

Jozef Štefko (pseud. Klepáč, Slanec a i.), 1918–1972, 423 jd.

Fraňo Štefunko, 1922–1974 (1980), 4 224 jd.

Marie Štechová, 1913–1970, 694 jd.

Ferdinand Šteller-Šteliar (Steller, pseud. Hradovan, Učbár slovenčiny v Martine), (1754) 1897–1982, 2 840 jd, I, K.

Viera Štetková, 1904–1919, 1 102 jd.

Miloš Štilla, 1965–1981, 32 jd.

Jarmila Štítnická (pseud. Milada Majorová, Oľga Petrová), 1945–1971, 796 jd.

Peter Štrelinger, (1904) 1946–1990, 439 jd.

Dionýz Štúr (pseud. Diviš Štúr, Škorpion), 1845–1918, 848 jd, I, K.

Ľudovít Štúr (pseud. B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Velislav), 1812–1856 (1967), 518 jd, I, K.

František Šubík, 1903–1982 (1993), 77 jd.

František Šujanský, (1823) 1850–1907, 989 jd, I, K.

Ján Šúr, 1891–1954, 83 jd.

František Švantner (pseud. Bystran, Fraňo Bystran), 1940–1950, 21 jd, I, K.

Bohuslav Tablic (Tablicz), 1825–1830, 42 jd, I, K.

Martin Branislav Tamaškovič (Tomaškovič), 1849–1866, 44 jd, I, K.

Matej Tasler (pseud. Michal Traver), 1926–1989, 652 jd.

Dominik Tatarka (pseud. Vasil, práce), 1971–1984, 7 jd.

Ladislav Tažký, 1964–1984, 280 jd.

Jozef Telgársky, 1946–1960, 3 681 jd.

Jan Tesař, 1977–1989, 13 jd.

Oľga Textorisová (pseud. Fata Morgana, Janko jedľa, Jasmín, K. Olšanská, S. F. Šidlo, Žofia Ravenská), 1900–1938, 105 jd.

Ján Thomka, 1942–1977, 159 jd.

Fedor Thurzo (pseud. Peter Záboj, Stanislav Príboj, Martin Ilavský, Anonymus, Prítomný), (1604) 1957–1999, 447 jd.

Ivan Thurzo (pseud. Ivan, Ivan T., Jeden z poverených, Nebojsa, Prítomný, Ten pravý, Utekaj), (1844) 1882–1958, 471 jd, I, K.

Július Thurzo, 1907–1950, 564 jd, K.

Timrava (vl. m. Božena Slančíková, pseud. Božena Slančíková-Timrava, Teta z Polichna, Timrava), 1883–1968, 370 jd, I, K.

Jozef Tiso, 1918 (1955), 43 jd.

Adalbert-Veľkoštiavnický Told, 1894–1900, 33 jd.

Andrej Truchlý (pseud. A. Sytniansky, Andrej Sitnianský, Andrej M. Sitnianský, Andrej Truchlý-Sytniansky, Argus, Slávomil Lipovský), 1868–1910, 651 jd, I, K.

Helena Turcerová-Devečková (pseud. Dr. H. D-ová), 1909–1956, 542 jd, I, K.

Ivan Turzo, (1872) 1914–1983, 737 jd.

Peter Tvrdý, 1900–1932, 18 jd.

Rudolf Uhlár (pseud. P. Jas, Peter Záboj, R. U. Gergel, Valentin Klemens, Viera), 1930–1934 (1986), 47 jd.

Vladimír Uhlár, 1930–1994, 171 jd.

Jan Úlehla, 1919–1932, 79 jd.

Ondrej Uličný, 1861–1873, 81 jd, I, K.

Rehor Uram-Podtatranský (vl. m. Gregor Uram, pseud. Drahotín, Mura, Podtatranský a i.), 1840–1929, 974 jd, I, K.

Milo Urban (vl. m. Milan Anton U.), 1956–1963, 8 jd.

František Urbánek, (1875) 1903–1944, 430 jd, I, K.

Kvetoslav Florián Urbanovič, 1904–1962, 268 jd, I, K.

Melichar Václav, 1933–1971, 147 jd.

Margita Valehrachová-Matulayová (pseud. Dr. M. V. M-ová, Marg. M., Mária Marsinová, Mimi, Teta Vilma, Teta Margita a i.), (1643, 1877) 1909–1990, 2 544 jd, K.

Gejza Vámoš, 1917–1957, 3 153 jd, I, K.

Ladislav Vanai (Vannay), 1880–1890, 21 jd, K.

Adam Vanoch, 1787–1844, 29 jd, I, K.

Ján Vanovič, 1930–1972, 580 jd.

Peter Vanovič, (1641) 1915–1919, 129 jd.

Terézia Vansová (pseud. Johanka Georgiadesová, Milka S., Milka Žartovnická, Nemophila, Neznáma Veličina, P. Kronikár, Tereza Vansová-Medvecká a i.), 1846–1943, 5 669 jd, I, K.

Ján Vávra (pseud. V. Kopaničiar, Závaďan), 1890–1958, 382 jd, I, K.

Svetoslav Veigl, 1950–1996, 2 065 jd.

Július Verčík (Vercsik, pseud. Vl. Tatran, Rodoľub, Zelenay, Kamenský a i.), 1904–1946, 101 jd.

František Veselovský (Franko), 1901, 4 jd, I, K.

Jozef Karol Viktorin (pseud. Jozef K. V., Junius, Táres), 1848–1872, 419 jd, I, K.

Jozef Vladár, Matej Ďurdík, Adam Záborský, 1682–1935, 523 jd, I, K.

Jaroslav Vlček, 1790–1866, 10 jd, I, K.

Jaroslav Vodrážka, (1694, 1799) 1894–1984, 996 jd.

Ella Vodrážková, 1934–1984, 40 jd.

Ján Vojtas, (1857) 1906–1977, 824 jd.

Helena Volanská, 1945–1992, 126 jd.

Ján Volko-Starohorský, 1876–1977, 2 370 jd, K.

Veronika Vrbková, 1914–1984, 310 jd.

Alexander Boleslavín Vrchovský, 1830–1847, 135 jd, I, K.

Jonáš Záborský (pseud. Drotár Fedor, N. Magurský, Vojan Josifovič), 1865–1981, 67 jd, I, K.

Andrej Zábredský, 1932–1995, 1 736 jd.

František Zagiba, (1874) 1912–1948, 181 jd.

Samuel Zachej (Zachey; pseud. De profundis, Jaroslav Ďumbiersky, Jaroslav Zniovsky, J. S. Podzniovsky, Pravdomil, Samoslav), 1876–1943, 436 jd, I, K.

Matej Zaťko, (1391) 1929–1972, 28 jd.

Gustáv Záturecký, Samuel Záturecký (Záthurecky), 1782–1899, 26 jd, I, K.

Adolf Peter Záturecký (pseud. Borovohájsky), (1830) 1857–1903, 486, I, K.

Štefan Závodník, 1837–1885, 945 jd, I, K.

Julo Zborovjan (pseud. Ján Šanár, Julo Michaľanský, Marián Osterha), 1940–1974, 2 164 jd.

Gustáv Kazimír Zechenter (pseud. Laskomerský, Ďuro Pinka, Dr. Lesebuch, Štefan Pinka, Štefan Pinka virkli kaprál, Zechenter-Laskomerský), 1843–1908, 1 783 jd, I, K.

Hana Zelinová, 1927–1996, 350 jd.

Ľudo Zelienka (pseud. Ľudo Zelienka-Akela, Ľudo Zelienka-Detvan, Ľudo Zelienka-Hron, Ľudovít Radimovský, Ujo z Detvy, Zvolenský), 1936–1975, 2 203 jd, I, K.

Ján Zeman (pseud. Kučica, Trenčan), (1530) 1899–1972, 1 783 jd, I, K.

Zuzka Zguriška (vl. m. PhDr. Ľudmila Dvořáková-Šimonovičová), 1911–1983, 1 607 jd.

Peter Pavol Zgúth (pseud. Janko Rozmarín, P. P. Vrbický, P. P. Zgúth-Vrbický, Sincerus, Vrbický, Vrbinský), 1890–1940, 11 jd.

Ján Zigmundík (pseud. Laicus, Ľudomil, Rovný, Ján Rovný), (1945) 1842–1937, 1 997 jd, I, K.

Josef Zindr (pseud. Gracchus), 1919–1929, 57 jd, I, K.

Ctiboh Zoch (pôv. m. Timoteus Cochius, pseud. Cochius, C. Paulovič, Slovákovský, Starý Bobrovec), (1696) 1834–1907, 560 jd, I, K.

Ľudo Zúbek (pseud. Vladimír Malina), 1930–1965, 545 jd.

Želmíra Zuriaňová, 1910–1966, 200 jd.

Ján Žatkuliak, (pseud. J. Koleň, J. Ž. Goraľ), 1931–1988 (1989), 753 jd.

Michal Žilinský (Zsilinszky), 1891–1892, 71 jd, I, K.

INŠTITÚCIE, SPOLKY A SPEVOKOLY

Dobrovoľný hasičský zbor v Turčianskom Svätom Martine, 1872–1906, 5 jd, I, K.

JARINA (Spolok slovenskej študujúcej mládeže v Šoproni), 1872–1881, 102 jd, I, K.

Jednota mládeže slovenskej pri evanjelických školách v Uhorsku so sídlom v Levoči, 1844–1848, 197 jd, I, K.

Slovenský literárny spolok Národ vo Viedni, 1898–1902, 1 jd, I, K.

Slovenský literárny fond, 1955–1979, 5 658 jd.

Spolok slovenských spisovateľov, 1938–1981, 107 jd.

Spevácky spolok Tatran v Liptovskom Mikuláši, 1902, 2 jd, I, K.

Spoločnosť česko-slovanská v Bratislave, 1829–1854, 250, I, K.

Spoločnost česko-slovanská v Prešove, 1837, 1 jd, I, K.

Tatrín, 1844, 9 jd, I, K.

Tranoscius, 1897, 1906, 2 jd, I, K.

Živena, 1869–1948, 40 000 jd.

ZBIERKY

Rukopisy

Rukopisy Muzeálnej slovenskej spoločnosti, (1603) 1893–1946, 696 jd, K.

Rukopisy historických knižníc na Slovensku I., 1600–1950, l 220 jd, I, K, R.:

Františkáni– salvatoriánska provincia

– Františkáni v Bardejove, 1726–1949, 32 jd.

– Františkáni v Beckove, 1736–1941, 47 jd.

– Františkáni v Hlohovci, 1676–1940, 140 jd.

– Františkáni v Košiciach, (1614) 1774–1776, 2 jd.

– Františkáni v Kremnici, 1811–1940, 20 jd.

– Františkáni v Nižnej Šebastovej, 1770–1924, 17 jd.

– Františkáni v Okoličnom, 1770–1948, 7 jd.

– Františkáni v Prešove, 1739–1926, 90 jd.

– Františkáni v Pruskom, 1777, 1 jd.

– Františkáni v Skalici, 1600–1935, 84 jd.

– Františkáni v Stropkove, 1601–1914, 5 jd.

– Františkáni v Trstenej, 1798–1941, 6 jd.

– Františkáni v Žiline, 1689–1942, 57 jd.

– Františkáni vo Veľkom Sevljuši, 1766–1927, 7 jd.

– Rozličné konventy na Slovensku a v Maďarsku, 1697–1947, 36 jd.

Františkáni – mariánska provincia

– Františkáni v Bratislave, koniec 16. st.–1930, 191 jd.

– Františkáni v Malackách, 2. pol. 17. st.–1950, 37 jd.

– Františkáni v Nitre, 1829–1866, 23 jd.

– Františkáni v Nových Zámkoch, 1701–1936, 5 jd.

– Františkáni vo Svätom Antone-Báči, 1719–1947, 86 jd.

– Františkáni v Trnave, 1733–1916, 25 jd.

– Rozličné konventy a miesta najmä v Maďarsku, 2. pol. 17. st.–1938, 27 jd.

Františkáni – Provinciolát najsvätejšieho Spasiteľa na Slovensku, 1601–1935, 14 jd.

Františkáni – neznáma provincia, 1685–1942, 170 jd.

Kapucíni v Bratislave, 1700–1945, 78 jd.

Kapucíni v Holíči, 2. pol. 18. st., 1 jd.

Kapucíni v Pezinku, 1746–1949, 21 jd.

Rukopisy historických knižníc na Slovensku II., 1549–1955, 1 381 jd, I, K, R.:

– Jezuiti v Banskej Bystrici, 1940, 1 jd.

– Jezuiti v Bratislave, 1610–1950, 182 jd.

– Jezuiti v Levoči, 1749, 1 jd.

– Jezuiti v Ružomberku, 1926–1949, 12 jd.

– Jezuiti v Spišskej Novej Vsi, 1935–1949, 1 jd.

– Jezuiti v Trenčíne, 1687–1785, 4 jd.

– Jezuiti v Trnave, 17. st. – 1949, 39 jd.

– Neznáme jezuitské knižnice, 1694–1948, 25 jd.

– Piaristi vo Svätom Jure, 1732–1820, 19 jd.

– Piaristi v Krupine, 1742–1860, 13 jd.

– Piaristi v Nitre, 1762–1850, 19 jd.

– Piaristi v Podolínci, 16. st.–1834, 128 jd.

– Piaristi v Prievidzi, 2. pol. 17. st.–1919, 55 jd.

– Piaristi v Trenčíne, 1584, 1828, 2 jd.

– Neznáme piaristické knižnice, 2. pol. 17. st.–1856, 25 jd.

– Redemptoristi v Bratislave, 1920–1940, 2 jd.

– Redemptoristi v Červenke pri Litovli, 1755–1759, 1 jd.

– Redemptoristi v Podolínci, 1922–1945, 2 jd.

– Redemptoristi v Stropkove, 1894–1933, 2 jd.

– Redemptoristi vo Svidníku, 1926–1942, 1 jd.

– Neznáme knižnice redemptoristov, 1887–1940, 4 jd.

– Saleziáni v Bratislave, 1930–1950, 6 jd.

– Saleziáni v Hronskom Beňadiku, 1924–1947, 5 jd.

– Saleziáni v Šaštíne, 1938, 1 jd.

– Saleziáni v Trnave, 1947, 1 jd.

– Saleziáni v Žiline, 1941, 1 jd.

– Neznáme saleziánske knižnice, 1918–1940, 6 jd.

– Benediktíni v Komárne, 1736–1946, 5 jd.

– Dominikáni, 1930–1940, 1 jd.

– Kamalduli, 1728, 1 jd.

– Karmeliti, 2. pol. 17. st., 1 jd.

– Milosrdní bratia v Bratislave, 1840–1935, 2 jd.

– Nazaréni, 1768, 1 jd.

– Pavlíni, 1750–1778, 4 jd.

– Školskí bratia v Bojnej, 1875–1943, 3 jd.

– Trinitári v Bratislave, 1770–1782, 3 jd.

– Alžbetínky v Bratislave, 1. pol. 18. st. – 1850, 7 jd.

– Klarisky v Trnave, 1651–1880, 5 jd.

– Notre Dame v Bratislave, 1732–1916, 68 jd.

– Uršulínky v Bratislave, 1897–1920, 6 jd.

– Seminár v Banskej Bystrici, 1674–1945, 45 jd.

– Seminár v Bratislave, 1796–1840, 5 jd.

– Seminár v Nitre, 1867, 1 jd.

– Seminár v Ostrihome, 1843, 1 jd.

– Seminár v Trnave, 1720–1935, 7 jd.

– Biskupstvo v Banskej Bystrici, 1771–1917, 3 jd.

– Gabriel Zerdahely, biskup v Banskej Bystrici, 1304–1809, 17 jd.

– Banskobystrická kapitula, 1676–1830, 5 jd.

– Bratislavská kapitula, 1775–1. pol. 19. st., 3 jd.

– Bratislavské prepoštstvo, 1850, 1 jd.

– Katolícky učiteľský ústav v Bratislave, 1920–1921, 1 jd.

– Podporný spolok kresťanských obchodných pomocníkov v Bratislave, 1856–1907, 2 jd.

– Ústredná správa cirkevných majetkov, 1920–1924, 3 jd.

– Dielo sv. Bonifáca na Slovensku, 1844–1944, 5 jd.

– Apoštolská administratúra v Trnave, 1940–1943, 5 jd.

– Gymnázium v Trnave, 2. pol. 17. st. – 1918, 68 jd.

farské knižnice

– Farská knižnica v Báne, 1884–1936, 1 jd.

– Farská knižnica v Banskej Štiavnici, 1800–1811, 2 jd.

– Farská knižnica v Častej, 1789–1791, 1 jd.

– Farská knižnica v Chorvátskom Grobe, 1822, 1 jd.

– Farská knižnica v Malackách, 1789–1902, 2 jd.

– Farská knižnica v Prievidzi, 1781, 1 jd.

– Farská knižnica v Radošinej, 2. pol. 18. st., 3 jd.

– Farská knižnica v Suchej nad Parnou, 1792–1796, 1 jd.

– Farská knižnica v Šali, 1724–1803, 1 jd.

– Farská knižnica v Zavare, 1879–1918, 1 jd.

– Neznáme cirkevné a necirkevné knižnice, 16. st. – 1952, 476 jd.

– Knižnica Szentiványi-Rakovský v Lontove, 1659–1847, 81 jd.

– Jednotliviny knižníc a archívov rodov a osôb, 1704–1940, 26 jd.

– Rukopisy z protestantského prostredia, 1710–1877, 7 jd.

Rukopisy historických knižníc na Slovensku III., 1480–1943, 1 157 jd, K.

Iné zbierky

Zbierka korešpondencie, 1621–1960, 6 499 jd, I, K, R.

Zbierka literárnych prác, 1532–1954, 2 567 jd, I, K, R.

Zbierka náučných a iných prác, 1300–1972, 9 471 jd, I, K, R.

Zbierka dokumentov o cirkevných školách v Liptove, 1890–1896, 899 jd.

Zbierka jednotlivín z Archívu Slovenského národného múzea v Martine, 1495–1919, 1 668 jd, I, K, R.

Zbierka spracovaných jednotlivín, pol. 11. st.–20. st., 4 115 jd, K.

Zbierka nespracovaných jednotlivín, 19. st.–20. st., cca 5 000 jd.

Zbierka písomností miestneho pracoviska Matice slovenskej v Komárne, 1869–1920, 182 jd, K.

KULTÚRA

HUDOBNÉ RUKOPISY

Knižnice

Mestská knižnica v Bratislave, 1835–1914, 441 jd, I.

OSOBY

Vojtech Adamec, 1944–1972, 519 jd, I.

Tibor Andrašovan, 1944–1994, 240 jd, I.

Pavol Bagin, 1975–1990, 31 jd, I.

Teodor Bálent (pseud. Lipkin, T. Major) a Bohdan Martin Kutlík (pseud. Bohdan Spálovský, Bohdan Križlický), (1766) 1838–1938 (1960), 12 jd, I.

Ivan Ballo, 1910–1979, 749 jd, I, K.

Anton Augustín Baník, 1906–1971, 1 388 jd, I.

Július Bateľ, (1484) 1897–1965, 1 188 jd, I.

Ján Levoslav Bella (pseud. Janko Pravdomil, Poludničan), 1880–1937, 269 jd, I.

Miloš Berka, 1933–1990, 518 jd, I.

Peregrin Bihary, 1920–1974, 25 jd, I.

Lýdia Blahová, 2. pol. 20. st., 15 jd, I.

Blažej Bulla, 2. pol. 19. st.–1. pol. 20. st., 1 638 jd, I.

Ladislav Burlas, 1950–1992, 84 jd, I.

Juraj Caban, 1917–1979, 165 jd, I.

Anton Cíger, 1. pol. 19. st.–1976, 6 798 jd, I.

Michal Dedek, 1. pol. 20. st., 171 jd, I.

Gejza Dusík (pseud. Fedor Ilnickij), 20. st., 1 551 jd, I.

Karol Elbert, 20. st., 1 258 jd, I.

Jarko Elen-Kaiser, 1943–1972, 715 jd, I.

Valentín Erben, 1933–1950, 260 jd, I.

Štefan a Ivan Fajnor, 1860–1926, 161 jd, I, K.

Viliam Figuš-Bystrý (pseud. Ján Bystrý), 1892–1942, 448 jd, I, K.

Karol Filčák, 1957–1958, 3 jd, I.

Ivan Filípek, 2. pol. 20.st., 130 jd, I.

Miloslav Francisci, 1905–1920, 92 jd, I.

Ján Fraňo, 1930–1980, 503 jd, I.

Vševlad Jozef Gajdoš (pseud. Fr. Minor, Fr. Gajdoš, Pankrác Gajdoš, Raslav Bulhar), (1594) 1907–1975, 77 jd, I.

Pavol Galanda, 1909–1945, 22 jd, I.

Ladislav Galko, 20. st., 5 122 jd, I.

Ján Galles, 1. pol. 20. st., 204 jd, I.

Pavol Gallo, 1. pol. 20. st., 43 jd, I.

Ladislav Gerhard, 1961–1987, 95 jd, I.

Ján Geryk, 1920–1945, 16 jd, I.

Anton Gerža, 1. pol. 20. st., 85 jd, I.

Eckhardt Gramatté‚ 20. st., 24 jd, I.

František Štefan Greguš, 1950, 1 jd, I.

Jozef Grešák, 1970, 2 jd, I.

Janka Guzová-Becková, 2. pol. 20. st., 1 022 jd, I.

Ján Halaj, 1885–1980, 1 111 jd, I.

Rudolf Hann, Ján Orságh (Országh), 1940–1972, 155 jd, I, K.

Teodor Hirner, 1927–1975, 2 350 jd, I.

Jozef Hlíza, 1919–1986, 238 jd, I.

Pavol Hollý, 2. pol. 20. st., 253 jd, I.

Ladislav Holoubek, 1914–1987, 145 jd, I.

Jozef Holúbek, 1. pol. 20. st., 151 jd, I.

Jiří Horák, 1921–1975, 15 jd, I.

Ján Hrk, 1879–1989, 742 jd, I.

Ivan Hrušovský, 2. pol. 20. st., 30 jd, I.

Konštantín Hudec, (1692) 1901–1951, 922 jd, I.

Vojtech Chmelko, 1933–1968, 98 jd, I.

František Janeček, st., ml., 1846–1909, 144 jd, I.

Imrich Janoška, 2. pol. 20. st., 12 jd, I.

Šimon Jurovský (pôv. Weiss-Nägel), 1934–1963, 418 jd, I.

Ján Kadavý, 2. pol. 19.st., 4 jd, I.

Anna Kafendová-Zochová, 1920–1970, 71 jd, I.

Ján Klimo, 1911–1973, 148 jd, I.

Bohuslav Klimo-Hájomil (vl. m. Bohuslav Klimo), 1925–1935, 15 jd, I.

Jozef Kolarčík, 1899–1961 (1976), 6 601 jd, I, K.

Viliam Kostka, 1910–1964, 208 jd, I.

Anna Kostková, 20. st., 24 jd, I.

František Kováčik (pseud. Podmagurský), 1944–1972, 1 258 jd, I.

Július Kowalski, 1964–1991, 25 jd, I.

Jozef Kráľ, 1974–1975, 21 jd, I.

Štefan Krčméry (pseud. Ján Jesom, Ujo Štefan), 1905–1920, 3 jd, I.

Mikuláš Kresák, 1920–1955, 89 jd, I.

Jozef Kresánek, 2. pol. 19. st.–1. pol. 20. st., 28 jd, I.

Vojtech Krištek, 2. pol. 20. st., 71 jd, I.

Andrej Lieskovský, 2. pol. 20. st., 142 jd, I.

Ľudovít Izák (pseud. Miloš Lihovecký, Strýčko Miloš), 2. pol. 19. st.–1920, 24 jd, I.

Rudolf Macudzinski, 1917–1980, 38 jd, I.

Jozef Malovec, 1956–1988, 34 jd, I.

Karol Markovič, 2. pol. 19. st., 7 jd, I.

Ján Matuška, 1917–1977, 226 jd, I.

Ján Milov (vl. m. Ján Milo), (1747) 1913–1950, 5 jd, I.

Mikuláš Moyzes, 1918, 2 jd, I.

Bystrík Muránsky, 1958–1969, 8 jd, I.

Karol Pádivý, 20. st., 25 jd, I.

Michal Palovčík, 1952–1999, 2 050 jd, I.

Ivan Parík, 1956–1999, 549 jd, I.

Alojz Pavčo (Paučo), 20. st., 1 186 jd, I.

Oľga Pavlovská-Dindová, 1959–1987, 181 jd, I.

Ján Podhradský, 1923–1939, 35 jd, I.

Jozef Podprocký, 1966–1979, 11 jd, I.

Juraj Potúček, 2. pol. 19. st.–1999, 961 jd, I.

Jozef Rosinský, 1923–1946, 331 jd, I.

Miloš Rumann (Slovenský spevokol v Martine), 1972–1945, 10 jd, I.

Fedor Fridrich Ruppeldt (pseud. Rodef Er.), 1891–1955, 127 jd, I.

Richard Rybarič, 2. pol. 20. st., 1 109 jd, I.

Tadeáš Salva, 1955–1974, 116 jd, I.

Milan Pavol Sloboda, 1905–1913, 235 jd, I, K.

Jaroslav Sojka, 1.pol. 20. st., 3 jd, I.

Jozef Soukup, 2. pol. 20. st., 2 jd, I.

Ladislav Stanček, 1923–1978, 937 jd, I, K.

Anton Stéger st., ml., 1845–1940, 710 jd, I.

Zita Strnadová-Paráková, 1933–1980, 237 jd, I.

Eugen Suchoň, 1929–1971, 30 jd, I.

Ladislav Suchý, 1819–1976, 371 jd, I.

Anton Dobroslav Svoboda (pseud. Vršatský, V. R. Šatský), 1842–1922, 244 jd, I.

Karol Szereday, 1860–1879, 3 jd, I.

Emil Šamko, 20. st., 80 jd, I.

Jozef Šamko, 1918–1980, 3 427 jd, I.

Vavro Šrobár (pseud. Andrej Bielik, Ján Dvorský, Očitý svedok, Pozorovateľ, Slovenský buditeľ, Vavro Lieskovan, V. Lieskovan), 1920–1921, 7 jd, I.

Ferdinand Šteller-Šteliar (Steller, pseud. Hradovan, Učbár slovenčiny v Martine), 1874–1941, 237 jd, I.

Matej Tasler (pseud. Michal Traver), 2. pol. 20. st., 159 jd, I.

Jozef Tatiersky, 2. pol. 20. st., 218 jd, I.

Jozef Tvrdoň, 1. pol. 19. st.–1977, 1 188 jd, I.

Bartolomej Urbanec, 1934–1983, 1 578 jd, I.

Melichar Václav, 2. pol. 20. st., 3 jd, I.

Ondrej Vajda, 1950–1964, 210 jd, I.

Bohuslav Valašťan (pseud. Dušan Valaský), 1910–1975, 1 435 jd, I.

Ján Valašťan-Dolinský (pseud. Ján Valaský), 1912–1965, 2 104 jd, I.

Terézia Vansová, 1850–1873, 17 jd, I.

Bohuslav Vilím, 1933–1943, 243 jd, I.

Alojz Vozár, 20. st., 45 jd, I.

Vojtech Wick (A. B. Wick), 1926–1978, 220 jd, I, K.

Ernest Zavarský, (1863) 1913–1995, 9 584 jd, I.

Ilja Zelienka, 1967–1979, 23 jd, I.

Alfréd Zemanovský, 2. pol. 20. st., 4 819 jd, I.

Ján Zigmundík (pseud. Laicus, Ľudomil, Rovný, Ján Rovný), 2. pol. 19. st., 125 jd, I.

Ján Zimmer, 1955–1961, 6 jd, I.

INŠTITÚCIE, SPOLKY A SPEVOKOLY

Banícka dychová hudba na Vindšachte, 1852–1933, 58 jd, I, K.

Hudobný odbor Matice slovenskej, 1928–1949, 826 jd, I.

Krajská pobočka Zväzu slovenských skladateľov v Banskej Bystrici, 1962–1989, 5 663 jd, I.

Maďarský ochotnícky orchester v Martine, 1906–1917, 75 jd, I.

Robotnícky spevokol v Martine, zač. 20. st., 63 jd, I.

Škola spevákov v Zlatých Moravciach – Schola Cantorum, 20. st., 1 986 jd, I.

Slovenský spevácky spolok TATRAN, 1891–1955, 8 jd, I.

Slovenský spevokol v Martine, 1872–1945, 3 970 jd, I, K.

Spevácky zbor OZVENA, 1. pol. 20. st., 58 jd, I.

Slovenský spevokol (zápisnice), 1928–1943, 548 jd, I.

Tisovecký spevokol, 1. pol. 20. st., 83 jd, I.

TYPOGRAFIA v Bratislave, 1872–1. pol. 20. st., 800 jd, I, K.

Ústredie speváckych ochotníckych súborov, 1948–1951, 901 jd, I.

Vyššia škola hudobná v Bratislave, 1956–1959, 19 jd, I.

Zväz slovenských speváckych zborov, 1928–1949, 516 jd, I.

ZBIERKY

Hudobné rukopisy

Hudobné rukopisy z Banskej Bystrice, 19. st., 148 jd, I.

Hudobné rukopisy z Diviak, 1660–1831, 60 jd, I.

Zbierka hudobných rukopisov z Oddelenia knižných fondov Matice slovenskej, 20. st., 368 jd, I.

Zbierka hudobných rukopisov z Podolínca, prelom 19. st. – 20. st., 4 jd.

Plagáty a letáky

Plagáty piešťanských festivalov, 1956–1959, 18 jd, I.

Programy, bulletiny, plagáty z Martina a Liptovského Mikuláša, 1913–1987, 41 jd, I.

Iné hudobné zbierky

Diela venované Matici slovenskej, 2. pol. 20. st., 3 jd, I.

Hudba k bábkovým hrám Štátneho bábkového divadla v Bratislave, 1950–1975, 49 jd, I.

Libretá hudobných diel, 1807–1830, 133 jd, I.

Libretá opier, operiet a baletov, 1959–1974, 24 jd, I.

Skladby pre tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave, 1929–1950, 743 jd, I.

Hudobné pamiatky Miestneho pracoviska Matice slovenskej v Bratislave, 1726–1935, 171 jd, I.

Hudobné pamiatky kláštorskych a kaštieľskych knižníc, 1827–1830, 300 jd, I.

Hudobný archív knižnice grófov Zayovcov v Uhrovci, 1730–1900, 371 jd, I, K.

Chór jasovského kláštora, 1730–20. st., 486 jd, I, K.

Chór rímskokatolíckeho kostola v Banskej Štiavnici, 1. pol. 18. st. – 1. pol. 20. st., 158 jd, I, K.

Chór rímskokatolíckeho kostola v Kremnici, 2. pol. 19. st., 40 jd, I.

Zbierka hudobnín z Marianky, Veľkých Levár, Prešova, 1732–1877, 349 jd, I.

Zbierka hudobnín získaných z antikvariátov, 1844–1902, 371 jd, I.

Zbierka hudobných jednotlivín, 18. st.–20. st., 808 jd.

Zbierky piesní

Béla Bartók, 2. pol. 19. st.–1. pol. 20. st., 2 726 jd, I.

Anton Budinský, 1970–1978, 1 013 jd, I.

Dezsö Deme, 1965–1969, 744 jd, I.

Ondrej Demo, 1959–1973, 416 jd, I.

Štefan Eisele, 2. pol. 20. st., 3 jd, I.

Andrej Halaša (pseud. Jáchym, Prorok), 1850–1913, 44 454 jd, I, K.

Elena Holéczyová, 1. pol. 20. st., 189 jd, I.

Ivan Holý, 1937–1940, 244 jd, I.

Emil Hula, 1. pol. 20. st., 2 435 jd, I, K.

Pavol Javor, 1971–1979, 2 651 jd, I.

Štefan Knapp, 1900–1975, 102 jd, I.

Jozef Kráľ, 80. roky 20. st., 6 jd, I.

Jozef Kubát, 1948–1972, 379 jd, I.

Gustáv Lehotský, 1904–1973, 456 jd, I.

Anton Magut, 1920–1975, 325 jd, I.

Jaroslav Míča, 1939–1994, 7 425 jd, I.

Karol Plicka, 1924–1936, 23 704 jd, I.

Juraj Štolz, 1920–1975, 685 jd, I.

Jozef Tatiersky, 2. pol. 20. st., 116 jd, I.

Pavol Tonkovič, 1949–1952, 1 393 jd, I.

Ľudo Vareška, 2. pol. 20. st., 254 jd, I.

Ivan Vyčislík, 1930–1935, 2 jd, I.

Zbierka piesní obce Horné Strháre, 1960–1970, 85 jd, I.

Zbierka piesní pracovníkov Slovenskej akadémie vied, 50. roky 20. st., 3 260 jd, I.

Slovenské ľudové piesne zo Spiša, 1. pol. 20. st., 33 jd, I.

Obyčaje a zvyky z Gerlachova, 2. pol. 20. st., 6 jd, I.

Redakčný archív Slovenských spevov, 1870–1907, 4 480 jd, I, K.

FOTODOKUMENTAČNÉ ZBIERKY

Stav zbierok k 31. 12. 2000 – 180 500 archívnych jednotiek, z toho spracovaných 102 721 jd., nespracované: 77 779 jd.

Dagerotypie

Zbierka dagerotypií, 1849, 6 jd, K.

Iné zbierky

Zbierka vyčlenených fotografií z osobných fondov, 19. st. – 20. st., K.

Zbierka fotografií architektúry miest, 19. st. – 20. st., K.

Zbierka fotodokumentačného materiálu Matice slovenskej, 19. st. – 20. st., K.

Zbierka albumov fotografií, 19. st. – 20. st., K.

 

 

 

ARCHÍV MATICE SLOVENSKEJ

Námestie J. C. Hronského 1

036 52 Martin

Telefón: 0842/413 13 71 – 2, kl. 164

Fax: 0842/413 45 35

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 9.00 h – 15.00 h

 

Archív Matice slovenskej v súčasnosti nepatrí k osobitným archívom. Od ostatných sa odlišuje postavením Matice slovenskej v našej spoločnosti, značným časovým rozpätím jej účinkovania a zmenami jej vnútornej štruktúry. Archív je usporiadaný chronologicky podľa jednotlivých agend. Jeho najstaršia časť obsahuje zväčša dokumenty z rokov pôsobenia Matice slovenskej, presahuje však toto ohraničenie aj pred rok 1863 i po roku 1875. Po násilnom rozpustení Matice slovenskej roku 1875 bol archív skonfiškovaný a jeho fondy sa dostali mimo územia dnešného Slovenska. Až postupom času, po oživotvorení Matice slovenskej roku 1919, sa ho čiastočne podarilo rekonštruovať. V medzivojnovom období sa do fondov dostali aj odpisy niektorých dokumentov zo štátneho archívu vo Viedni, ktoré sa týkajú založenia, vyšetrovania a rozpustenia Matice slovenskej, ako aj niektoré iné dokumenty.

Archív Matice slovenskej podáva spoľahlivé informácie o činnosti Matice slovenskej v medzivojnovom období, počas trvania Slovenskej republiky až do roku 1954. (Aj táto časť dokumentov je triedená podľa rokov a v rámci nich podľa jednotlivých činností.) Dokumentuje najmä bohatú vedeckú, osvetovú, vydavateľskú, podnikateľskú i organizátorskú činnosť Matice slovenskej a jej miesto v národnom i kultúrnom živote Slovákov.

Po roku 1954, keď bola Matica slovenská zákonom vyhlásená za národnú knižnicu a knihovedný ústav, archív podáva informácie najmä z oblasti knihovníctva, pričom sa dokumentujú i organizačné zmeny podmienené politickým vývojom, ktoré do určitej miery zmenili aj podobu Matice slovenskej (zákony o Matici slovenskej z roku 1968 a 1973).

Dokumentácia činnosti Matice slovenskej po roku 1989 nie je ukončená. Ťažisko práce v akvizičnej oblasti spočíva práve na tomto období. Potrebné je dokumentovať nielen vnútornú podobu Matice slovenskej, ale aj jej prácu v matičnom teréne prostredníctvom domov Matice slovenskej, jej oblastných pracovísk i miestnych odborov.

Archív Matice slovenskej, podobne ako Matica slovenská, prešiel rôznymi organizačnými zmenami, v súčasnosti sa podľa zákona č. 183/2000 Z. z. stal samostatnou súčasťou Matice slovenskej. Archív literatúry a umenia, do ktorého patril od roku 1954 do roku 2000, sa podľa tohto zákona stal súčasťou Slovenskej národnej knižnice ako samostatnej právnickej osoby.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

OSVETA

MATICA SLOVENSKÁ

Matica slovenská I., (1857) 1863–1875 (1912), 3,96 bm, I.

Matica slovenská II., 1919–1948, 102,48 bm, I.

Matica slovenská III., 1949–1953, 39,12 bm, I.

Matica slovenská IV., 1954–1967, 30,84 bm, I.

Matica slovenská V., 1968–1973, 25,20 bm.

Matica slovenská VI., 1974–1990, 72,70 bm.

Matica slovenská VII., 1991–1996, 7,20 bm.

Miestne odbory a členská základňa Matice slovenskej

Miestne odbory Matice slovenskej I., 1919–1951, 60,84 bm, I.

Členské ústredie a Miestne odbory Matice slovenskej I., 1968–1978, 25,80 bm, I.

Členské ústredie a Miestne odbory Matice slovenskej II., 1968–1977, 2,64 bm, I.

Členské ústredie a Miestne odbory Matice slovenskej III., 1989–2000, 2,18 bm.

KULTÚRA

Knižnice

Slovenská národná knižnica, 1937–1956, 5,16 bm, I.

Kiná a divadlá

Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, 1922–1951, 26,64 bm.

Vydavateľstvá a redakcie

Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1953–1992, 63,24 bm.

ZVäZY

Zväz grafických zamestnancov Slovenska, 1949–1951, 0,48 bm, I.

ODBOROVÉ HNUTIE

Závodný výbor Revolučného odborového hnutia Matice slovenskej a Odborová organizácia Matice slovenskej, 1946–1999, 12,48 bm, I.

SPOLKY

Slovenská liga, 1924–1948 (1951), 1,16 bm.

ZBIERKY

Iné zbierky

Príspevky do Slovenských pohľadov, 1922–1962, 3,78 bm, I.

Príspevky do kultúrno-osvetových časopisov Matice slovenskej, 1928–1952, 4,20 bm, I.

Príspevky do časopisov vedeckých odborov Matice slovenskej, 1922–1953, 3,60 bm, I.

Zbierka vyčlenenej korešpondencie osobností a organizácií s Maticou slovenskou, 1919–1954, 13,80 bm, I.

INÉ ARCHÍVNE FONDY

Projektová dokumentácia III. budovy Matice slovenskej, 1961–1973, 5,52 bm.

Slováci v USA, (1895) 1921–1950, 6,36 bm, I.

– Kultúrny a spolkový život Slovákov v USA (1895, 1902–1939, 1941, 1945, 1947, 1950)

– Cesta delegácie Matice slovenskej do USA (1935–1937)

– Robotnícke hnutie Slovákov v USA (1905, 1921–1930).

 

 

 

511 – ARCHÍV SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO MÚZEA

Vajanského nábrežie 2

814 36 Bratislava 1

Telefón: 07/59 34 91 39, 59 34 91 11 – ústredňa SNM

Fax: 07/52 96 66 53

E-mail: archiv@snm.sk

Internet: www.snm.sk

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 9.00 h – 15.30 h

 

Archívom Slovenského národného múzea (ďalej Archív SNM) sa pôvodne nazývalo pracovisko na pôde Slovenského národného múzea v Martine. Jeho počiatky súvisia so vznikom prvých národných inštitúcií – Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Archívne zbierky vznikali postupne z darov a depozitov. Správa Muzeálnej slovenskej spoločnosti zriadila 1. júna 1929 samostatné archívne pracovisko a do svojich služieb prijala svoju prvú archivárku Dr. Máriu Jeršovú-Opočenskú. S jej menom sa spájajú začiatky a rozkvet nielen martinského, ale aj slovenského archívnictva vôbec. Podľa uznesenia Zboru povereníkov č. 92/1957 o delimitácii archívnych dokumentov z múzeí do štátnych archívov prišiel archív o väčšinu svojho bohatstva a Mária Jeršová-Opočenská odišla do dôchodku.

Slovenské národné múzeum (ďalej SNM) sa postupne stalo vedeckovýskumným a metodicko-konzultačným centrom slovenského múzejníctva. Vlastní a spravuje najrozsiahlejší zbierkový fond na Slovensku. SNM rozvíja aj bohatú publikačnú činnosť, vydáva odborný muzeologický časopis Múzeum, revue pre kultúrne dedičstvo Pamiatky a múzeá a jednotlivé múzeá vydávajú svoje odborné zborníky a publikácie.

SNM sa organizačne člení na Generálne riaditeľstvo SNM a základné organizačné jednotky: Národné múzejné centrum a špecializované múzeá – Prírodovedné múzeum, Archeologické múzeum, Historické múzeum, Etnografické múzeum v Martine, Hudobné múzeum, Múzeum slovenských národných rád v Myjave, Múzeum Andreja Kmeťa v Martine, Múzeum židovskej kultúry, Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Múzeum Betliar, Múzeum v Bojniciach a Múzeum Červený Kameň.

Archív SNM ako samostatné odborné pracovisko začal svoju činnosť v roku 1974. Archívne pracoviská sú aj v Etnografickom múzeu v Martine, v Múzeu Betliar a v Múzeu Červený Kameň. Ostatné múzeá majú zriadené len registratúry. Archívne fondy bratislavských pracovísk sú uložené v Archíve SNM v Bratislave a mimobratislavské pracoviská majú archívne fondy uložené vo svojich múzeách.

Okrem fondu SNM sa v archíve nachádzajú aj fondy právnych predchodcov múzea, osobné fondy významných osobností pôsobiacich v prírodovedných alebo spoločenskovedných disciplínach. Vzácna je tiež zbierka cechových písomností z 18.–19. storočia, urbáre z obcí Sokolče, Kráľovská Ľubeľa a i. Archív spravuje aj sériu situačných plánov obcí a panstiev Solivar a Smolník, niekoľko máp a atlasov zo 16.–19. storočia, ale aj Memorandum národa slovenského z roku 1861 a rezolúciu prijatú 1. mája 1918 na verejnom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši.

ARCHÍVNE PRACOVISKO SNM – ETNOGRAFICKÉHO MÚZEA V MARTINE začalo fondy dopĺňať systematicky až od roku 1977, keď sa znovu systemizovalo miesto archivára. V martinskom archíve sa nachádzajú fondy SNM – Etnografického múzea, Muzeálnej slovenskej spoločnosti, osobné fondy, zbierky rukopisov a hudobnín z 18.–20. storočia a i.

ARCHÍVNE PRACOVISKO SNM – MÚZEA BETLIAR je organizačnou zložkou SNM od roku 1996. Vo svojom archíve uchováva fond múzea a projektovú dokumentáciu historických budov a parku (Archív rodu Andráši je uložený v Štátnom oblastnom archíve v Levoči.)

ARCHÍVNE PRACOVISKO SNM – MÚZEA ČERVENÝ KAMEŇ uchováva vlastný fond, projektovú dokumentáciu hradu a fondy rodov Steiger, Očkai, Simonyi zo Šimonovian a Hardegg-Erdődy.

Dokumentácia k nehnuteľnostiam kaštieľa v Betliari a hradu Červený Kameň sa nachádza aj v Archíve Pamiatkového ústavu v Bratislave. Študovať v týchto ustanovizniach je možné po predbežnej dohode s riaditeľom múzea.

SNM – HUDOBNÉ MÚZEUM v Bratislave buduje a sprístupňuje Slovenský katalóg hudobno-historických prameňov, ktorý obsahuje pamiatky hudobného múzea, štátnych archívov a farských kostolov najmä z obdobia od baroka cez klasicizmus po romantizmus. Vzácne hudobné dokumenty a zbierky nie sú súčasťou Archívu SNM, lebo do múzea boli získané ako zbierkové predmety. Hudobné pamiatky je možné študovať v Hudobnom múzeu na Bratislavskom hrade v pondelok až stredu od 9. do 16. hodiny.

 

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

KULTÚRA

Múzeá

Lesnícke múzeum v Bratislave, 1922–1940, 0,24 bm, I.

Zemedelské múzeum v Bratislave, 1924–1940, 2,75 bm, I.

Slovenské vlastivedné múzeum v Bratislave, 1924–1940, 2,18 bm, I.

Slovenské múzeum v Bratislave, 1940–1961, 3,50 bm, I.

Slovenské múzeum – Kabinet muzeálnej a vlastivednej práce, 1959–1969, 2,75 bm, I, K.

Slovenské múzeum – Prinavrátenie kultúrnych hodnôt zo zahraničia (reštitúcia), 1919–1968, 1,25 bm, I.

Slovenské národné múzeum – riaditeľstvo, 1962–1994, 13,30 bm, I, K.

Slovenské národné múzeum – Národné múzejné centrum, 1986–1992, 0,50 bm, I.

Slovenské národné múzeum – projektová dokumentácia, 1962–1992, 12 bm, K.

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum, 1962–1992, 3 bm, I.

Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, 1962–1992, 9,40 bm, I.

Slovenské národné múzeum – Múzeum Červený Kameň, 1945–1995, 16 bm.

Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum, 1962–1994, 3,50 bm, I.

Slovenské národné múzeum – Múzeum vývoja spoločenského vedomia, 1973–1990, 1,25 bm.

Slovenské národné múzeum – Múzeum Betliar, 1945–1990, 20 bm, I.

ARMÁDA A BEZPEČNOSŤ

Polovojenské formácie

Slovenská pracovná služba

VI. pracovný prápor slovenskej armády (1941–1944), 1991–1997, 0,50 bm, I.

POLITICKÉ STRANY, ORGÁNY A ORGANIZÁCIE NÁRODNÉHO FRONTU

Odborové hnutie

Závodný výbor Revolučného odborového hnutia pri Slovenskom národnom múzeu, 1951–1990, 1,90 bm, I.

OSOBNÉ FONDY

Jozef Florián Babor, 1932–1946, 0,12 bm.

Andrej Bagar (pseud. Ján Minárik), Marta Bagarová, 1926–1974, 1,30 bm.

Ludovít Dojč, 1962–1995, 0,50 bm, I.

Yeshayau Andrej Jelínek (judaiká), 1961–1999, 1 bm.

Dušan Jurkovič, 1883–1946, 0,37 bm, I.

Miloš Jurkovič, 1900–1987, 4 bm.

Oldřich Komárek, 1946–1960, 0,12 bm.

Ľudmila Kraskovská, 1903–1994, 1 bm, K.

Jozef Krútel (Krútyel), 1857–1885, 0,06 bm, I.

Ivan Löbl, 1962–1968, 0,12 bm, I.

Ilja Okáli, 1960–1996, 4,25 bm, I.

Milan Rybecký st., 1960, 0,80 bm, K.

Andrej Sas, 1904–1957, 1,90 bm, I.

Ladislav Šášky, 1927–1993, 5,10 bm, I.

Jozef Vlachovič, 1952–1970, 2,02 bm, I.

Vladimír Zuberec, 1970–1990, 2 bm, K.

RODY

Hardegg-Erdődy, 1916–1935, 0,12 bm, I.

Šimoni (Simonyi) zo Šimonovian, 1778–1931, 0,40 bm, I.

Steiger-Očkai (Ocskay), 1861–1946, 0,50 bm I.

SPOLKY

Bratislavský umelecký spolok (Pressburger Kunstverein), 1885–1944, 0,83 bm, I.

Zväz československých múzeí, 1919–1939, 0,12 bm, I.

Zväz slovenských múzeí, 1939–1959, 3,60 bm, I.

ZBIERKY

Listiny (bez fondovej príslušnosti)

Národné kultúrne pamiatky, 1861–1918, 0,12 bm, I.

Rukopisy (rozličnej proveniencie)

Zbierka cechových písomností, 1612–1924, 0,12 bm, I.

Mapy, plány a technická dokumentácia

Zbierka máp a atlasov, 1646–1841, 38 kusov, I.

Iné zbierky

Zbierka kalendárov, 1565–1787, 11 kusov, I.

Zbierka prírodovedeckej dokumentácie, 1939–1973, 0,12 bm.

Košicko-bohumínska železnica, 1907–1947, 0,12 bm, I.

 

 

Archívne pracovisko v Martine:

Archív Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine

Malá hora 2

036 01 Martin

Telefón: 0842/413 10 11, 413 30 96

Fax: 0842/413 24 57

E-mail: snm-em@bb.telecom.sk

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 8.30 h – 15.00 h

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

KULTÚRA

MÚZEÁ

Slovenské národné múzeum – Etnografické múzeum v Martine, 1947–1990, 18,12 bm, K.

OSOBNÉ FONDY

Jaroslav Augusta, 1900–1929 (1942), 0,12 bm.

Rudolf Bednárik, 1941–1958, 0,12 bm.

Martin Benka (pseud. Marko Betýn, Janko Synevin), 1908–1971, 12,12 bm, K.

Samuel Berger, 1912–1928, 0,12 bm.

Samuel Bibza, 1900–1910, 0,12 bm.

Ján Boďa, 1961–1967, 0,24 bm.

Emil Buocik, 30.–50. roky 20. st., 0,12 bm.

Michal Faltin (pseud. M. M. Katkin, M. Martinov), 1946, 0,24 bm.

Adam Figura z Bošáce, 1840–1949, 0,24 bm.

Ján Geryk, 1892–1978, 7,20 bm.

Ignác Hajnal, 1934–1936, 0,01 bm.

Jiří Horák, Anna Gašparíková-Horáková, 1896–1987, 5,52 bm.

Ivan Horváth (pseud. Ivan Olšovský, Ján M. Hort, Ohio), 1903–1939, 0,12 bm.

Marína Oľga Horváthová (pseud. Slovenka, Turčianka), 1845–1947, 0,84 bm, K.

Ján Hyčko, 1953–1959, 1,66 bm.

Štefan Jančo, 1955–1976, 0,24 bm.

Vladimír Jonovič Jeršov, 1894–1968, 0,72 bm.

Mária Jeršová-Opočenská, 1899–1978, 3 bm.

Andrej Kmeť (pseud. Chutnay, Rašina, Vidnooký), 1860–1908, 7,68 bm, I, K.

Pavol Križko (pseud. Tribránsky), 1857, 0,12 bm.

Ján Radomil Kvačala (Kvacsala; pseud. Ivan Chranovský), koniec 19. st.–začiatok 20. st., 0,12 bm.

Ján Matyasovics, 1893, 0,12 bm.

Karol Anton Medvecký (pseud. Aliquis, Detvan, Chlebničan, Kňaz Karol, Piškotnin, Podchočiansky, Seyx, Spectator, Zelothes), 1922–1936, 0,12 bm.

Andrej Melicherčík, (pseud. A. M. Barina, Andrée Marie M., Andrej D. M., Andrej M. Balina), 1941–1948, 0,12 bm.

Ján Petrikovič (Petrikovich), 1904–1910, 0,12 bm.

Anton Šichman-Petrovský, Mária Petrovská, 1947–1967, 0,36 bm.

Karol Plicka, 1878–1987, 0,48 bm.

Andrej Polonec, 1906–1984, 4,44 bm.

František Víťazoslav Sasinek (pseud. Franko Chvojnický, Pater Victor, Sirotin V. Skalnický, Slovákovič), 2. pol. 19. st., 0,12 bm.

Pavol Socháň (pseud. Borivoj Rehtáčka, Dobroslav Pokrievka, Liptovský, Zvonický, Hapták a i.), 1879–1941, 0,12 bm.

Andrej Sokolík, 1894–1906, 0,12 bm.

Václav Vraný (pseud. Avin, Arvýn, Havran), 1899–1920, 0,12 bm.

SPOLKY

Muzeálna slovenská spoločnosť, 1890–1962, 38,40 bm, K.

Živena, 1900–1930, 0,24 bm.

ZBIERKY

Rukopisy (rozličnej proveniencie)

Zbierka rukopisov, 1662–1881, 314 kusov, K.

Mapy, plány a technická dokumentácia

Zbierka máp a plánov, 1863–1900, 20 kusov.

Plagáty a letáky

Zbierka plagátov, 1730–1968, 1,92 bm.

Iné zbierky

Zbierka dotazníkov k ľudovým zvykom a tradíciám, 1930–1975, 3,60 bm.

Zbierka hudobnín, 18.–19. st., 500 kusov, K.

Zbierka kníh, 18.st.–20.st., 0,84 bm.

Zbierka novinových výstrižkov, 1962–1973, 3 bm.

Zbierka novoročných pozdravov, 1962–1995, 0,60 bm.

Zbierka smútočných oznámení, 1902–2000, 1,08 bm, K.

 

 

 

512 – ARCHÍV VÝTVARNÉHO UMENIA SLOVENSKEJ NÁRODNEJ GALÉRIE

Riečna 1

815 13 Bratislava 1

Telefón: 07/54 43 20 81 – 2, 54 43 22 76, kl. 223

Služby pre verejnosť: pondelok, utorok, štvrtok: 9.00 h – 12.00 h

streda: #9; #9; 14.00 h – 16.00 h

 

Archív výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie (ďalej Archív SNG) je špecializovaný archív, zameraný na archívnu dokumentáciu slovenského výtvarného umenia a činnosti Slovenskej národnej galérie. Jeho vznik súvisí so založením tejto vrcholnej slovenskej umelecko-zberateľskej inštitúcie.

Archív tvorí solídnu pramennú základňu pre poznanie umelecko-zberateľskej, vedeckovýskumnej, výstavnej, reštaurátorskej a inej kultúrno-propagačnej činnosti Slovenskej národnej galérie, ako i slovenského výtvarného umenia.

Archív získava, spracúva, ochraňuje a sprístupňuje okrem archívnych dokumentov, ktoré dokumentujú dejiny ústavu a jeho majetkových pomerov, predovšetkým osobné archívne fondy, ako aj pozostalosti významných osobností slovenského výtvarného umenia. V týchto dokumentoch sú zastúpené najmä osobné doklady, vysvedčenia, denníky, vlastné životopisy, vyznamenania, korešpondencia, písomnosti o členstve v spolkoch, majetkové doklady, u vedcov i rukopisy diel, vedecký prípravný aparát, fotografie osobné, rodinné, priateľov, z vernisáží, expozícií umeleckých výstav, životných udalostí, výberové detské a školské výtvarné práce, náčrty, skicáre, použité palety a štetce. Vzhľadom na rôznorodosť spomínaného materiálu rozsah uvádzame nie v bežných metroch, ale v kusoch. Osobné fondy obsahujú asi 70 000 jednotlivín.

Špecifické zameranie Slovenskej národnej galérie podnietilo snahu uchovávať archívne dokumentačné materiály z výstavnej činnosti. Takto vznikla zbierka albumov výstav. Galéria má zdokumentované svoje výstavy od roku 1950 do súčasnosti v 1 300 albumoch. Obsahujú dokumenty z priebehu celej realizácie výstav.

Ďalej sa v archíve nachádza zbierka poštových známok s výtvarnou tematikou, zbierka portrétnych a reportážnych fotografií týkajúcich sa udalostí výtvarného diania na Slovensku z rokov 1945–1972. Rozsiahla je tiež zbierka novinových výstrižkov – asi 90 000, ktorá odzrkadľuje výtvarné dianie v tlači od 50. rokov do súčasnosti.

Archív SNG je umiestnený v budove Esterházyho paláca Slovenskej národnej galérie (Berlinka). V súčasnom období je začlenený do informačno-dokumentačného centra galérie ako jedno z jeho oddelení.

Archív SNG často vyhľadávajú bádatelia, pretože je bohatý na archívne dokumenty a tie sú prezentované aj na výstavách. Fondy archívu sa sprístupňujú v edícii Archívne fondy.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

KULTÚRA

Galérie

Slovenská národná galéria, 1949–1989, 71 bm.

OSOBNÉ FONDY

Architektúra

Emil Belluš, 1925–1970, 0,70 bm.

Michal Milan Harminc, 1923–1965, 0,50 bm.

Emanuel Hruška, 1940–1970, 1,50 bm.

Friedensreich Hundertwasser, 1987, 1 kus.

Dušan Samo Jurkovič, 1955–1959, 5 kusov.

Ján Svetlík, 1960–1980, 99 kusov.

Andrej Szönyi, 1905–1960, 1 bm.

Dejiny umenia

Jozef Cincík, 1930–1988, 14 kusov.

Emília Juricová, 1925–1977, 33 kusov.

Alžbeta Güntherová-Mayerová, 1914–1979, 1 689 kusov, I.

Emil Pacovský, 1896–1982, 741 kusov, I.

Vojtech Tilkovský, 1907–1977, 881 kusov, I.

Karol Vaculík, 1970–1991, 5 190 kusov.

Marián Váross, (pseud. Pavol Horniak), 1964–1974, 192 kusov.

Vladimír Wagner, 1891–1944, 65 kusov.

Insitné umenie

Anna Ličková, 1960–1972, 13 kusov.

Maliarstvo

Dezider Adler, 1892–1899, 2 kusy.

Janko Alexy, 1900–1970, 689 kusov.

Gejza Angyal, 1911–1950, 33 kusov.

Miloš Alexander Bazovský, 1909–1972, 911 kusov, I.

Štefan Bednár (pseud. Štefan Bis), 1911–1977, 3 461 kusov, I.

Martin Benka (pseud. Marko Betýn, Janko Synevin), 1962, 4 kusy.

Albín Brunovský, 1985, 1 kus.

Dezider Castiglione, 1948, 1 kus.

Dezső Czölder, 1903–1929, 73 kusov.

Oskár Čepan, 1960–1972, 250 kusov.

Marián Čunderlík, 1986, 1 kus.

Anton Djuračka, 1920–1984, 60 kusov.

Želmíra Duchajová-Švehlová, 1977, 3 kusy.

Jozef Fedora, 1965–1971, 9 kusov.

Ľudovít Feld, 1986, 1 kus.

Karol Frech, 1939, 1 kus.

Ľudovít Fulla, 1915–1980, 613 kusov.

Mikuláš Galanda (pseud. La Ganda), 1900–1986, 261 kusov.

Ladislav Guderna, 1964, 18 kusov.

Edmund Gwerk, 1930–1979, 26 kusov.

Ján Hála, 1949–1959, 47 kusov.

Jozef Hanula, 1882–1963, 463 kusov, I.

Bedrich Hoffstädter (vl. m. Horský), 1982, 6 kusov.

Sandra HU, 1991, 1 kus.

Jozef Ilečko, 1900–1976, 82 kusov.

Július Jakoby, 1904–1981, 55 kusov.

Anton Jasusch, 1893–1966, 69 kusov, I.

Mikuláš Jordán, 1962–1969, 8 kusov.

Aurel Kajlich, 1903–1986, 355 kusov.

Ľubomír Kellenberger, 1919–1971, 54 kusov.

Peter Július Kern, 1906–1961, 987 kusov, I.

Gejza Kieselbach, 1930–1958, 3 kusy.

Jozef Kollár, 1976–1982, 57 kusov.

Július Koreszka, 1915–1977, 150 kusov, I.

Gyula Kosice, 1970, 4 kusy.

Andrej Kováčik, 1911–1994, 714 kusov.

Konštantín Kövári (pôv. Kačmarík), 1905–1910, 7 kusov.

Ľudovít Kubáni, 1984, 2 kusy.

Ľudovít Kudlák, 1921–1960, 192 kusov.

Cyril Kutlík, 1869–1979, 1 759 kusov.

Milan Laluha, 1967, 184 kusov.

Karol Miloslav Lehotský, 1899–1988, 84 kusov.

Fridrich Ján Gottlieb Lieder, 1840, 1 kus.

Cyprián Majerník, 1920–1976, 538 kusov, I.

Jozef Majkut, 1928–1963, 68 kusov.

Eduard Majsch, 1870–1904, 28 kusov.

Gustáv Mallý, 1900–1921, 5 kusov.

Cyril Mandel, 1960, 5 kusov.

Juraj Mandel, 1960, 5 kusov.

Peter Matejka, 1900–1972, 1 818 kusov, I.

Ladislav Medňanský (Mednyánszky), 1855–1920, 1 613 kusov.

Zuzka Medveďová, 1972–1973, 3 kusy.

Ján Mudroch, 1934–1984, 85 kusov.

Eugen Nevan (pôv. Neufeld), 1897–1967, 2 699 kusov, I.

Ján Novák, 1944, 3 kusy.

Karol Ondreička, 1909–1964, 124 kusov.

Alojz Pepich, 1958–1963, 64 kusov.

František Petrašovič, 1941, 1 kus.

František Viktor Podolay, 1927–1961, 11 kusov.

Štefan Polkoráb, 1913–1967, 54 kusov.

Ernest Rákoši (pôv. Mazurák), 1921–1934, 5 kusov.

František Reichental, 1960–1970, 234 kusov.

Maximilián Schurmann, 1890–1970, 222 kusov, I.

Dominik Skutecký (Skutezky, Skutetzky), 1873–1918, 25 kusov.

Ľudovít Slamka, 1925–1976, 338 kusov.

Pavol Socháň, 1970–1980, 163 kusov.

Koloman Sokol, 1919–1995, 794 kusov.

Július Szabó, 1907–1978, 137 kusov.

Ernest Špitz, 1928–1962, 1 340 kusov, I.

Jozef Šturdík, 1985, 1 kus.

Teodor Jozef Tekel, 1935–1951, 220 kusov.

Michal Tillner, 1957–1981, 11 kusov.

Ladislav Treskoň (Treszkony), 1916–1924, 184 kusov.

Mária Vaněčková-Valicová, 1987, 1 kus.

Belo Váross (pseud. Berco Jahodnický), 1911–1924, 51 kusov.

Vladimír Vestenický, 1936–1977, 100 kusov.

Jaroslav Vodrážka, 1912–1985, 515 kusov, I.

Jozef Vydra, 1931–1958, 141 kusov.

Andy Warhol (do 1949 Andrew Warhola), 1928–1988, 22 kusov.

Imro Weiner-Kráľ (vl. m. Imrich Weiner), 1914–1974, 469 kusov.

Viliam Weiskopf, 1906–1964, 69 kusov.

Ondrej Zimka, 1987, 1 kus.

Ernest Zmeták, 1965–1974, 35 kusov.

Ivan Žabota, 1903–1940, 105 kusov.

Ján Želibský, 1921–1978, 112 kusov.

Rezbárstvo

Jozef Dorošínyi, 1937–1969, 79 kusov.

Sochárstvo

Tibor Bártfay, 1988, 4 kusy.

Július Bártfay, 1950, 20 kusov.

František Draškovič, 1921–1981, 420 kusov.

Ján Fadrus (Fadrusz), 1876–1936, 2 478 kusov, I.

Alina Ferdinandyová, 1915–1994, 342 kusov, I.

Rudolf Hornák, 1944–1985, 144 kusov.

Ján Koniarek (Konyarek, Konjarek, Koňarek, Koňárek), 1878–1975, 1 028 kusov, I.

Ladislav Majerský, 1932–1968, 107 kusov.

Edita Maxonová, 1934–1999, 204 kusov.

Jozef Arpád Murmann, 1910–1912, 3 kusy.

Jozef Pospíšil, 1915–1976, 187 kusov.

Alojs Riegele, 1901–1905, 286 kusov.

Ján Rusňák, 1969, 2 kusy.

Fraňo Štefunko, 1955–1974, 326 kusov.

Rudolf Uher, 1983, 1 kus.

Umelecká fotografia

Igor Gladiš, 1982, 6 kusov.

Vladimír Hečko, 1955–1960, 43 kusov.

František Hideg, 1940–1978, 2 741 kusov.

Ján Horáček, 1976–1981, 12 kusov.

Jaroslav Macák, 1945–1955, 191 kusov.

Martin Marenčin, 1986–1987, 20 kusov.

Martin Erik Martinček, 1945, 1 kus.

Bedrich Mindszenty, 1910, 1 kus.

Viliam Přibyl, 1930–1980, 1 046 kusov.

Magdaléna Robinsonová, 1980, 40 kusov.

Ladislav Rozman, 1941–1976, 22 kusov.

Bohumil Straka, 1987–1988, 7 kusov.

Ján Striež, 1970, 82 kusov.

Jozef Sudek, 1976, 1 kus.

Štefan Tamáš, 1920–1975, 2 070 kusov.

Úžitkové umenie

Elena Holéczyová, 1923–1982, 1 266 kusov, I.

Dagmar Rosulková-Kubíková, 1909–1990, 2 337 kusov.

SPOLKY

Bratislavský umelecký spolok (Pressburger Kunstverein), 1929, 1 kus.

ZBIERKY

Fotografie

Zbierka fotografií firmy Stengel v Drážďanoch, 1898–1902, 11 kusov.

Zbierka portrétnych a reportážnych fotografií, 1910, 1927–1964, 1 070 kusov.

Zbierka reportážnych fotografií Františka Horvátha, 1984–1989, 65 kusov.

Zbierka reportážnych fotografií Vysokej školy výtvarných umení, (1967) 1973–1978, 363 kusov.

Iné obrazové dokumenty

Zbierka albumov z výstav Slovenskej národnej galérie, 1949–2000, 1 250 kusov.

Zbierka reštaurátorských protokolov Slovenskej národnej galérie, 1952–1993, 242 kusov.

Iné zbierky

Zbierka Klubu slovenských exlibristov, supralibros, 16. st.–19. st., 1920–1992, 969 kusov.

Zbierka medailí, 1963–1990, 6 kusov.

Zbierka novinových výstrižkov, 1949–2000, 95 000 kusov.

Zbierka písomností rôznej proveniencie, 1898–1943, 227 kusov.

Zbierka poštových známok a obálok s výtvarnou tematikou, 1978–1989, 1 059 kusov.

Zbierka štočkov z redakcie časopisu Veraikon, 1912–1930, 72 kusov.

 

 

 

514 – ARCHÍV PAMIATKOVÉHO ÚSTAVU #9;

Cesta na Červený most 6

814 06 Bratislava 6

Telefón: 07/54 77 19 01

Fax: 07/54 77 58 44

E-mail: archiv.pu@ba.telecom.sk

Internet: www.pamiatky.sk

Služby pre verejnosť: pondelok – štvrtok: 9.00 h – 11.00 h, 13.00 h – 15.00 h

piatok: 9.00 h – 11.00 h

 

Archív Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti sa začlenil do siete osobitných archívov na základe rozhodnutia odboru archívnictva Ministerstva vnútra SR 22. mája 1992. S účinnosťou od 1. januára 1999 bol premenovaný na Archív Pamiatkového ústavu (ďalej Archív PÚ).

Archív PÚ je samostatný organizačný útvar Pamiatkového ústavu, priamo podlieha generálnemu riaditeľovi.

V súčasnosti sa archív organizačne člení na ústredný archív so sídlom v Bratislave a na archívne pracoviská v regionálnych strediskách a pracoviskách na území celého Slovenska. Ústredný archív v Bratislave má tri oddelenia: oddelenie dokumentačných fondov, referát spisovej agendy a ústavnú knižnicu.

Archív dopĺňa, kompletizuje, spracúva a ochraňuje pramennú základňu pre dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku, metodicky usmerňuje archívne pracoviská v regionálnych strediskách Pamiatkového ústavu na Slovensku. Podieľa sa na publikačnej činnosti ústavu, dvakrát ročne vydáva Informátora Archívu Pamiatkového ústavu. Pracovníci archívu spracúvajú aj fotodokumentáciu kultúrnych pamiatok a bibliografiu pamiatkovej starostlivosti. Archív PÚ sa podieľa aj na propagácii, osvetovej a publikačnej činnosti ústavu. Zabezpečuje tiež medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny odborných publikácií.

Archív PÚ každoročne navštívi vyše 300 bádateľov. Služby v tejto oblasti využívajú nielen pracovníci Pamiatkového ústavu, ale aj študenti architektúry na seminárne, ročníkové či diplomové práce. Záujem o bádanie je aj zo strany širšej verejnosti, najmä o Zbierku projektov a plánov a o Zbierku zameraní. Zbierku projektov a plánov tvoria zamerania starého stavu, demolačné plány, projekty pamiatkových obnov, stavebné plány, architektonické, urbanistické, zastavovacie štúdie, štúdie interiérov, projektové úlohy, projekty terénnych a sadovníckych úprav, programy pamiatkových úprav z 2. polovice 19. storočia až po súčasnosť. Zaujímavá a aj dokumentačne veľmi pestrá je Zbierka výskumných správ z archeologických, umelecko-historických, stavebno-historických, etnografických a archívnych výskumov, ďalej sú to materiály k dejinám kultúrnych pamiatok, návrhy na záchranu kultúrnych pamiatok, zámery a zásady na ich obnovu, návrhy na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, fotodokumentácia za roky 1960–2000.

Archív PÚ sa odborne stará o písomnosti právnych predchodcov Pamiatkového ústavu, ústredného pracoviska v Bratislave a regionálnych stredísk a pracovísk Pamiatkového ústavu, iných organizácií a subjektov, ktoré spracúvajú dokumentáciu pamiatok a písomnosti významných osobností pracujúcich na úseku dejín, teórie, výskumu a projektovania v oblasti pamiatkovej starostlivosti. Počas niekoľkých rokov sa stal Archív PÚ moderným vedeckým pracoviskom na zhromažďovanie a sprístupňovanie informácií o pamiatkovom fonde na Slovensku.

Súpis archívnych fondov a zbierok

KULTÚRA

Orgány a organizácie pamiatkovej starostlivosti

Vládny komisariát na ochranu pamiatok na Slovensku, 1919–1922, 14,28 bm, I.

Štátny referát na ochranu pamiatok, 1922–1939, 1,68 bm, I.

Ministerstvo školstva a národnej osvety – odbor pamiatok, 1939–1945, 0,36 bm, I.

Štátny inšpektorát archívov a knižníc na Slovensku, 1919–1938, 0,24 bm.

Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo a národnú osvetu – referát na ochranu pamiatok, 1945–1951 (1955), 4,80 bm, I.

Slovenský zbor pri reštitučnej komisii, 1945, 0,36 bm.

Národná kultúrna komisia, 1946–1951, 0,24 bm.

Pamiatkový ústav (Slovenský Pamiatkový ústav, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti), 1951–1994, 78 bm.

Splnomocnenec vlády pre mestské pamiatkové rezervácie, 1970–1990, 5 bm.

Ústredie štátnej pamiatkovej starostlivosti, 1981–1986, 12 bm.

Štátne reštaurátorské ateliéry v Bratislave, (1975) 1980–1990 (1991), 21 bm, K.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky – Pamiatková inšpekcia, 1989–1998, 0,50 bm, I.

Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici (Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici, Ústav pamiatkovej starostlivosti v Banskej Bystrici), (1949) 1960–1992 (1994), 32 bm, I.

Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti v Bratislave (Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, Ústav pamiatkovej starostlivosti v Bratislave), 1960–1992, 30 bm.

Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti v Prešove (Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove, Ústav pamiatkovej starostlivosti v Prešove), (1947) 1960–1992, 10 bm, K.

Okresná pamiatková správa v Banskej Štiavnici, (1969) 1970–1984 (1990), 2,50 bm.

Okresná pamiatková správa v Bardejove, 1970–1984 (1992), 2,50 bm.

Okresná pamiatková správa v Komárne, 1970–1984, 1,50 bm.

Okresná pamiatková správa v Košiciach, (1955) 1970–1984 (1991), 11,50 bm.

Okresná pamiatková správa v Kremnici, 1970–1984, 12 bm.

Okresná pamiatková správa v Leviciach, 1970–1983 (1990), 1,50 bm.

Okresná pamiatková správa v Levoči, (1954) 1970–1984 (1991), 4 bm.

Okresná pamiatková správa v Lučenci, 1971–1984 (1990), 4 bm.

Okresná pamiatková správa v Nitre, 1971–1984 (1989), 1,50 bm.

Okresná pamiatková správa v Poprade, 1971–1984 (1992), 1,10 bm.

Okresná pamiatková správa v Prešove, 1970–1984, 3 bm.

Okresná pamiatková správa v Rožňave, 1970–1984 (1990), 2,50 bm.

Okresná pamiatková správa v Ružomberku, (1957) 1970–1984 (1991), 3 bm.

Okresná pamiatková správa v Topoľčanoch, 1971–1984 (1990), 1,50 bm.

Okresná pamiatková správa v Trenčíne, (1970) 1973–1983 (1984), 1,50 bm.

Okresná pamiatková správa v Trnave, 1984–1990, 0,20 bm.

Okresná pamiatková správa v Žiline, (1960) 1970–1984 (1990), 6 bm.

OSOBNÉ FONDY

Vendelín Jankovič, 1915–1997, 3,24 bm, I.

ZBIERKY

Mapy, plány a technická dokumentácia

Zbierka historických máp, 1762–1945, 1 737 kusov, K.

Zbierka súčasných máp, 1945–1999, 1 598 kusov, K.

Zbierka projektov a plánov, 1890–1999, 7 766 kusov, K.

Zbierka schematických zameraní, 1872–1999, 10 685 kusov, K.

Plagáty a letáky

Zbierka plagátov, 1952–1999, 50 kusov, K.

Pohľadnice

Zbierka pohľadníc, 1880–1999, 14 027 kusov, K.

Fotografie, negatívy, diapozitívy

Zbierka fotografií, 1921–1999, 120 000 kusov, K.

Zbierka negatívov, 1921–1999, 120 156 kusov, K.

Zbierka malých diapozitívov, 1955–1999, 12 451 kusov, K.

Zbierka veľkých diapozitívov, 1953–1999, 9 360 kusov, K.

Filmy

Zbierka filmov, 1956–1989, 162 kusov, K.

Videozáznamy

Zbierka videozáznamov, 1993–1999, 120 kusov, K.

Iné zbierky

Zbierka mikrofilmov spisovej agendy Uhorskej dočasnej pamiatkovej komisie a Štátnej pamiatkovej komisie v Budapešti, 1872–1919, 3 bm, I.

Zbierka reštaurátorskej dokumentácie, 1952–1999, 3 714 kusov, K.

Zbierka výskumných správ, 1950–1999, 5 355 kusov, K.

Zbierka základných výskumov, 1955–1980, 3 894 kusov, K.

Zbierka reštaurátorskej dokumentácie Karla Veselého, 1951–1964, 2 489 kusov, I.

 

 

 

513 – ARCHÍV MÚZEA SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA

Kapitulská 23

975 59 Banská Bystrica

Telefón: 088/412 32 58 – 59, 412 57 81, 415 20 70

Fax: 088/412 37 16

E-mail: MuzeumSNP@isternet.sk

Internet: www.muzeumsnp.sk

Služby pre verejnosť: pondelok – štvrtok: 9.00 h – 12.00 h, 13.00 h – 15.00 h

 

Archív Múzea Slovenského národného povstania (ďalej Archív Múzea SNP) bol zriadený v roku 1980. Patrí do siete archívov organizácií osobitného významu. Jeho poslaním je zhromažďovať, uchovávať, spravovať, ďalej odborne spracúvať a sprístupňovať archívne dokumenty z činnosti Múzea SNP a archívne dokumenty o dejinách slovenskej spoločnosti v rokoch 1938–1945 s dôrazom na dokumentáciu protifašistického a národnooslobodzovacieho boja a SNP ako významnej súčasti európskeho protifašistického odporu v rokoch 2. svetovej vojny.

Archív po svojom vzniku prevzal archívne dokumenty, ktoré do roku 1980 zhromažďovalo a uchovávalo Múzeum SNP. Boli to hlavne obrazové zbierky – fotografie, negatívy, dokumentárne a hrané filmy, zvukové záznamy, ale aj písomný materiál – zbierky dokumentov a spomienok, mapy, plagáty. Všetky dokumenty sa týkajú dejín slovenskej spoločnosti v rokoch 1938–1945 so zameraním na dokumentáciu protifašistického boja na Slovensku. Archív zároveň prevzal materiály z činnosti Múzea SNP a z výstavby Pamätníka SNP, ktoré sa uchovali.

V ďalších rokoch archív rozvíjal najmä zbierkotvornú činnosť so zameraním na roky 1938–1945 a na získanie osobných dokumentov účastníkov protifašistického boja na Slovensku. Tieto dokumenty získava archív zberom, kúpou a darom väčšinou od súkromných osôb. Od vzniku archívu sa rozrástol aj fond Múzea SNP, ktorý tvoria predovšetkým písomné a obrazové dokumenty z činnosti základných organizačných zložiek múzea.

Archívne dokumenty využívajú bádatelia, ktorých počet v poslednom čase stúpa. Archív vybavuje zároveň aj početné žiadosti občanov, ktorí si uplatňujú nárok na odškodnenie na základe zákona č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaných do nacistických koncentračných a zajateckých táborov.

Fondy a zbierky archívnych dokumentov Archívu Múzea SNP sú prezentované na výstavách realizovaných v priestoroch Múzea SNP, v priestoroch iných kultúrnych inštitúcií na Slovensku a v zahraničí. V roku 2000 to boli napríklad výstavy: Riešenie židovskej otázky na Slovensku – výstava bola realizovaná v Izraeli; Letecký vzdušný most – výstava bola sprístupnená v Moskve; výstava Holokaust na Slovensku bola sprístupnená v Žiline. Archívne dokumenty Archívu Múzea SNP sú aj neoddeliteľnou súčasťou expozície v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

JUSTÍCIA

Nápravno-výchovné a kárne zariadenia

Väznica Krajského súdu v Banskej Bystrici (Základná kniha zaistencov Gestapa), 1944–1945, 0,36 bm, K.

KULTÚRA

Múzeá

Múzeum Slovenského národného povstania, 1955–1989, 17,88 bm, K.

Médiá

Slobodný slovenský vysielač, 1944 , 1 bm.

RODINY

Vesel, 1928–1992, 0,50 bm, K.

OSOBNÉ FONDY

Jozef Dřímal, 1892–1978, 0,24 bm, K.

Ján Golian, 1906–1945, 0,24 bm, K.

Ivan Haluzický, 1913–1965, 0,24 bm, K.

Ján Imro, 1897–1990, 0,48 bm, K.

Andrej Júny, 1903–1971, 0,12 bm, K.

Ladislav Jurák, 1927–1948, 0,12 bm, K.

Imrich Karvaš, 1903–1981, 0,12 bm, K.

Daniel Kováč, 1903–1970, 0,36 bm, K.

Július Nosko, 1907–1986, 0,42 bm, I, K.

Samo Maľach Petrovský, 1916–1944, 0,10 bm, K.

Mikuláš Šinglovič, 1916–1995, 0,36 bm, K.

Jaroslav Šolc, 1946–1954, 5 bm, K.

Rudolf Viest, 1890–1945, 0,06 bm, K.

ZBIERKY

Mapy, plány a technická dokumentácia

Zbierka máp, 1869–1946, 250 kusov, K.

Plagáty a letáky

Zbierka plagátov, letákov a vyhlášok, 1900–1948, 1,92 bm, K.

Fotografie, negatívy, diapozitívy

Zbierka fotografií protifašistického odboja, 1938–1999, 29 148 kusov, K.

Zbierka negatívov a fotografií z Archívu Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, 1900–1985, 29 489 kusov, I, K.

Filmy

Zbierka hraných, dokumentárnych filmov s protifašistickou tematikou, 1939–1988, 228 kusov, K.

Videozáznamy

Zbierka videozáznamov o protifašistickom odboji na Slovensku i v zahraničí, 1987–1999, 101 kusov, K.

Magnetické pásky a kazety

Zbierka magnetofónových záznamov, 1958–1999, 248 kusov, K.

Iné zbierky

Spomienky účastníkov robotníckeho hnutia 1883–1958, 1920–1958, 0,36 bm, K.

Spomienky účastníkov Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, členov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska 1917–1954, 1946–1954, 0,60 bm, K.

Spomienky účastníkov protifašistického odboja na Slovensku a Slovenského národného povstania 1938–1945 z Archívu Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, 1944–1970, 10 bm, K.

Spomienky účastníkov protifašistického odboja a Slovenského národného povstania 1938–1945, 1946–1998, 22,10 bm, K.

Zbierka dokumentov o armáde na Slovensku, 1930–1945, 7,68 bm, K.

Zbierka dokumentov o jednotkách oslobodzovacích armád, 1944–1945, 0,36 bm, K.

Zbierka dokumentov Slovenskej národnej rady, povereníctiev a Revolučných národných výborov, 1944–1946, 1,92 bm, K.

Zbierka dokumentov Komunistickej strany Slovenska, 1938–1950, 1,68 bm, K.

Zbierka dokumentov o partizánskom hnutí na Slovensku, 1942–1945, 7,56 bm, K.

Zbierka dokumentov o demokratických odbojových skupinách na Slovensku, 1930–1945, 0,84 bm, K.

Zbierka dokumentov o I. odboji Slovákov a Čechov, 1908–1930, 0,36 bm, K.

Zbierka dokumentov o Slovenskej republike, 1939–1945, 1,80 bm, K.

Zbierka dokumentov o činnosti fašistických okupačných jednotiek na Slovensku, 1944–1945, 1,20 bm, K.

Zbierka výpisov z kroník obcí Slovenska počas Slovenského národného povstania, 1944–1945, 3,36 bm, K.

Zbierka ilegálnych a vojnových periodík, 1925–1945, 10,44 bm, K.

 

 

 

508 – ARCHÍV UNIVERZITY KOMENSKÉHO

Šafárikovo námestie 6

818 06 Bratislava 1

Sídlo: Botanická 7, Bratislava

Telefón: 07/65 42 45 00, 59 24 41 51

E-mail: arch@rec.uniba.sk

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 9.00 h – 13.00 h

 

Archív Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej Archív UK) je jedným zo siete 19 archívov osobitného významu, ktorá združuje archívy kultúrnych, vzdelávacích, vedeckých a iných organizácií celoštátneho významu. Spolu s Archívom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Archívom Ekonomickej univerzity v Bratislave sú v tomto systéme jedinými zástupcami univerzít a vysokých škôl v Slovenskej republike.

Založeniu univerzitného archívu predchádzalo zriadenie Kabinetu dejín Univerzity Komenského, ktorý vznikol rozhodnutím rektora Univerzity Komenského 1. júla 1963. Kabinet ako vedeckovýskumné pracovisko zameral svoju činnosť predovšetkým na výskum dejín Univerzity Komenského a vysokého školstva na Slovensku v iných archívoch, vo vedeckých a kultúrnych ustanovizniach. Množstvo nespracovaného spisového a tiež archívneho materiálu rektorátu a zaniknutých fakúlt si vyžadovalo jeho odborné usporiadanie a evidovanie.

Na základe dohody medzi Ministerstvom vnútra a Ministerstvom školstva a kultúry ČSSR bol tak zriadený 31. marca 1965 Archív UK, so štatútom archívu osobitného významu. Po legalizovaní bol začlenený do organizačnej štruktúry Kabinetu dejín Univerzity Komenského. Po zmene politického systému a následnej reorganizácii správy rektorátu sa archív roku 1991 osamostatnil. V novej organizačnej štruktúre je Archív UK podriadený prorektorovi pre vzdelávaciu činnosť, v hospodársko-finančných a materiálnych otázkach kvestorovi univerzity.

Veľká časť fondov Archívu UK je už spracovaná – z 1 261,20 bm archívneho a dokumentačného materiálu je formou inventára, evidenčných a kartotečných lístkov spracovaných 1 135,40 bm materiálu. Časový rozsah fondov je daný rokmi 1775 (doktorský diplom absolventa Lekárskej fakulty Trnavskej univerzity) a rokom 2000 (diplomy čestných doktorov, pozvánky, slávnostné prejavy). Samozrejme, archívny materiál zahŕňa aj materiály z obdobia existencie Slovenskej univerzity v rokoch 1939–1954.

Pracovníci archívu sa podieľajú aj na propagačnej a publikačnej činnosti univerzity – najnovšia je publikácia História a súčasnosť Univerzity Komenského v Bratislave 1919–2000, ktorá bola venovaná 80. výročiu založenia našej Alma mater.

Spracované archívne fondy poskytujú dostatok pramenného materiálu bádateľom zaoberajúcim sa dejinami školstva, kultúry a spracúvaním špeciálnych dejín univerzity. Dokumentačný materiál možno využiť napr. pri zostavovaní prehľadov publikačnej a prednáškovej činnosti učiteľov; zbierku pečiatok a pečatidiel, medailí a insígnií pri sfragistickom, faleristickom a heraldickom výskume.

Súpis archívnych fondov a zbierok

ŠKOLSTVO

Vysoké školy

Rektorát Univerzity Komenského I., (1775) 1919–1950 (1955), 40,10 bm, I.

Rektorát Univerzity Komenského II., 1950–2000, 293 bm, K.

Kvestúra Univerzity Komenského, 1919–1950, 40,40 bm, I.

Lekárska fakulta Univerzity Komenského, 1919–1965, 8,10 bm, I.

Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1921–1970, 23,80 bm, I.

Právnická fakulta Univerzity Komenského, (1867) 1921–1993, 92 bm, I.

Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, 1940–1965, 22 bm, I.

Katolícka bohoslovecká fakulta Slovenskej univerzity, 1945, 10 bm, I.

Pedagogická fakulta Slovenskej univerzity, 1946–1953, 12 bm.

Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, 1950–1965, 0,50 bm, I.

Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského, 1959–1983, 93,90 bm, I.

Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Trnave, (1929–1939) 1954–1987, 352,70 bm, I.

Vysoká škola pedagogická v Bratislave, 1946–1959, 14,90 bm, I.

Vyššia škola pedagogická v Bratislave, 1950–1968, 82,90 bm, I.

Pedagogický inštitút v Trnave, 1952–1965, 23,60 bm, I.

Právnická akadémia v Košiciach, 1923–1934, 0,40 bm, I.

Skúšobná komisia pre učiteľstvo na stredných školách, 1922–1953, 31,50 bm, I.

Katedra brannej výchovy Univerzity Komenského, 1973–1990, 1,50 bm.

Katedra jazykov Univerzity Komenského, 1981–1988, 2,70 bm, I.

POLITICKÉ STRANY, ORGÁNY A SPOLOČENSKÉ ORGANIZÁCIE NÁRODNÉHO FRONTU

Politické strany

Celoškolský výbor Komunistickej strany Slovenska pri Univerzite Komenského, 1954–1989, 30,80 bm.

Zväzy

Zväz vysokoškolákov Slovenska, 1968–1970, 0,40 bm, I.

Odborové hnutie

Závodný výbor Revolučného odborového hnutia pri Univerzite Komenského, 1952–1967, 2,20 bm, I.

VEDA, KULTÚRA A OSVETA

Veda

Ústav marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského, 1959–1989, 17,80 bm.

Ústav výpočtovej techniky vysokých škôl Univerzity Komenského, 1972–1983, 3,40 bm, I.

Vydavateľstvá a redakcie

Naša univerzita – spravodaj, 1955–1999, 0,80 bm, I.

ZBIERKY

Fotografie, negatívy, diapozitívy

Zbierka fotografií, 1919–1998, 2 109 jd, K.

Zbierka diapozitívov, 1979–1994, 449 jd, I.

Filmy

Zbierka filmov, 1937–1984, 26 jd, I.

Videozáznamy

Zbierka videozáznamov, 1989–2000, 26 jd, I.

Gramofónové platne, zvukové valčeky

Zbierka gramoplatní, 1953–1965, 6 jd, I.

Iné zbierky

Zbierka brožúr, 1915–2000, 3,50 bm, I.

Zbierka insígnií a medailí Univerzity Komenského, 1921–1998, 194 jd, I.

Zbierka spomienok účastníkov odboja a Slovenského národného povstania, 1943–1965, 0,10 bm, I.

Zbierka všeobecnej dokumentácie, 1915–2000, 5,90 bm, K.

Fakultné zborníky Univerzity Komenského, 1956–2000, 21,70 bm, K.

Skriptá Univerzity Komenského, 1967–2000, 32,80 bm, I.

Zoznamy prednášok iných vysokých škôl, 1920–1984, 6,20 bm, I.

Zbierka trojrozmerných predmetov (dary), 1969–1979, 48 jd, I.

 

 

 

509 – ARCHÍV SLOVENSKEJ TECHNICKEJ UNIVERZITY

Vazovova 5

812 43 Bratislava 1

Telefón: 07/52 44 47 70, 57 29 44 86 – 89

Fax: 07/59 29 45 37

E-mail: sikorova@rstu.vm.stuba.sk

Internet: www.stuba.sk

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 9.00 h – 15.30 h

 

Archív Slovenskej technickej univerzity (ďalej Archív STU) je odborným informačným pracoviskom s celouniverzitnou pôsobnosťou. Založený bol v roku 1965 ako Archív Slovenskej vysokej školy technickej. Archív STU preberá, uchováva a odbornými metódami spracúva a ochraňuje písomné, fotografické a audiovizuálne dokumenty z činnosti jednotlivých fakúlt a pracovísk Slovenskej technickej univerzity od jej vzniku v roku 1937. Archív riadi a kontroluje výkon spisovej služby na Slovenskej technickej univerzite. Zameriava sa aj na vedecké spracovanie a propagáciu uchovávaných historických dokumentov pre poznávanie histórie univerzity. Napríklad pri jubileu školy pracovníci archívu zostavili tri publikácie: Slovenská technická univerzita v Bratislave – 60 rokov STU, Absolventi STU 1937–1997, Profesori STU 1937–1997.

Archív STU je od roku 1999 členom Sekcie univerzitných archívov Medzinárodnej rady archívov (ICA/SUV) so sídlom v Paríži.

V Archíve STU je v súčasnosti uložených 22 archívnych fondov, z ktorých 13 tvoria osobné fondy (pozostalosti) významných osobností Slovenskej technickej univerzity. Najrozsiahlejšie sú fondy rektorátu a jej fakúlt. Časový rozsah týchto fondov je ohraničený rokmi 1937–1980 (jednotliviny od roku 1919).

Súčasťou archívu je fotoarchív, ktorý uchováva fotografie z histórie Slovenskej technickej univerzity, predovšetkým fotografie osobností, udalostí a budov školy. Písomná a audiovizuálna dokumentácia Archívu STU obsahuje spracované čiastkové problémy z histórie univerzity, novinové výstrižky, videokazety, hrané filmy o univerzite a magnetofónové pásky. Odborná knižnica Archívu STU sa zameriava predovšetkým na dejiny univerzity, vysokých škôl technických a dejín vedy a techniky.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

ŠKOLSTVO

Vysoké školy

Rektorát Slovenskej technickej univerzity (Slovenskej vysokej školy technickej), 1937–1998, 89 bm, I.

Stavebná fakulta Slovenskej vysokej školy technickej, 1938–1982, 93,72 bm, I, K.

Strojnícka fakulta Slovenskej vysokej školy technickej, 1940–1980, 75,72 bm, I, K.

Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej vysokej školy technickej, 1941–1980, 46,68 bm, I, K.

Chemickotechnologická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej, 1940–1980, 41,04 bm, I, K.

Fakulta architektúry Slovenskej vysokej školy technickej, (1966) 1976–1987, 13,44 bm, I, K.

Fakulta ekonomického inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej, 1952–1960, 4 bm, K.

VEDA, KULTÚRA A OSVETA

Vydavateľstvá a redakcie

Edičné stredisko Slovenskej vysokej školy technickej, 1965–1985, 25 bm.

POLITICKÉ STRANY, ORGÁNY A SPOLOČENSKÉ ORGANIZÁCIE NÁRODNÉHO FRONTU

Odborové hnutie

Revolučné odborové hnutie pri Slovenskej vysokej škole technickej, 1942–1990, 7 bm, I.

OSOBNÉ FONDY

Štefan Bela, 1901–1957, 0,36 bm.

Anton Bugan, 1934–1993, 0,10 bm.

Jozef Čabelka, 1948–1974, 0,80 bm, K.

Mikuláš Gregor, 1942–1976, 2 bm, K.

Jozef Harvančík, 1953–1986, 2,39 bm, K.

Juraj Hronec, 1930–1941, 0,20 bm, I.

Karol Křivanec, 1919–1958, 3,50 bm, I.

Milan Malinovský, 1942–1984, 10,80 bm, K.

Eugen Naumenko, 1918–1983, 0,60 bm, K.

Jozef Pekarovič, 1948–1987, 1,44 bm, K.

Anton Rudinský, 1941–1957, 0,50 bm.

Ernest Šišolák, 1951–1969, 0,60 bm.

Vojtech Truksa, 1939–1944, 0,10 bm.

 

 

 

510 – ARCHÍV EKONOMICKEJ UNIVERZITY

Dolnozemská cesta 1

852 35 Bratislava 5

Telefón: 07/62 24 98 08, 62 24 98 28

Fax: 07/62 41 23 02

Služby pre verejnosť: pondelok – štvrtok: 8.00 h – 9.00 h

 

Archív Ekonomickej univerzity (ďalej Archív EU) ako archív osobitného významu vznikol v roku 1993. Dovtedy, od začiatku 70. rokov, fungoval ako podnikový archív. Archív sústreďuje písomnosti pochádzajúce z činnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave a jej predchodcov.

Z hľadiska veku spravovaného archívneho materiálu je Archív EU na treťom mieste medzi slovenskými vysokoškolskými archívmi, po Univerzite Komenského a Slovenskej technickej univerzite. Azda najväčšou zvláštnosťou archívu je to, že uchováva záznamy prvej a dosiaľ jedinej neštátnej riadnej vysokej školy na Slovensku. Štúdium týchto dokumentov môže pri prípadnom konštituovaní takýchto škôl na Slovensku ešte zohrať svoju úlohu.

Najvýznamnejším fondom archívu je fond Rektorát Ekonomickej univerzity, ktorý obsahuje záznamy Vysokej obchodnej školy 1940–1945, najmä zápisnice kuratória, profesorského zboru a evidenčné záznamy o študentoch, ďalej Slovenskej vysokej školy obchodnej 1945–1949, Vysokej školy hospodárskych vied 1949–1953, rektorátu Vysokej školy ekonomickej 1953–1992 vrátane katedier a rektorátu Ekonomickej univerzity 1992–1994.

Fondy fakúlt majú totožnú štruktúru. Obsahujú zápisnice vedeckých rád, kolégií dekana a vedení fakúlt, študijné spisy študentov, najmä zápisy o skúškach, doklady k vedeckovýskumnej činnosti fakulty.

Fondy výskumných ústavov sa, okrem fondu Výskumného ústavu národohospodárskeho, zachovali len torzovito. Dokumentujú vývoj vlastnej vedeckovýskumnej základne školy. V archíve sú uložené aj fondy pracovísk pôsobiacich pri škole, ktoré zabezpečovali jednak vlastné špecializované štúdium, jednak odbornú podporu štúdia. Na škole pôsobilo počas jej existencie viacero politických, spoločenských, odborných a záujmových organizácií. K najznámejším patrí nepochybne folklórny súbor Ekonóm. Z jeho produkcie a z produkcie ďalších organizácií sa v archíve nachádzajú písomné dokumenty.

Súčasťou archívu sú tiež dokumenty zbierkového charakteru. Zatiaľ sú sústredené v dvoch zbierkach.

Archív EU prezentuje svoje archívne bohatstvo. Pri výročí univerzity pracovníci archívu zostavili publikáciu Profesori a docenti 1940–2000 a podieľali sa na vydaní Pamätnice Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Archív EU je jedinečným prameňom k dejinám ekonomického myslenia na Slovensku, k skúmaniu úrovne ekonomického vzdelávania a k biografiám osobností ekonomických a súvisiacich vied na Slovensku.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

ŠKOLSTVO

Vysoké školy

Rektorát Ekonomickej univerzity (Vysokej školy ekonomickej) v Bratislave, 1940–1996, 135,28 bm.

Fakulta ekonomiky služieb a cestovného ruchu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici, (1962) 1977–1992 (1993), 28,50 bm.

Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, 1959–1994, 76,79 bm.

Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave, 1950–1996, 97,13 bm.

Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, 1950–1997, 97,10 bm.

Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, (1961) 1969–1997, 85,50 bm.

Oddelenie postgraduálneho štúdia Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, (1955) 1961–1992, 27,58 bm.

POLITICKÉ STRANY, ORGÁNY A SPOLOČENSKÉ ORGANIZÁCIE NÁRODNÉHO FRONTU

Politické strany

Základná organizácia Komunistickej strany Slovenska pri Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, 1948–1988, 1,21 bm.

Spoločenské organizácie Národného frontu

Celoškolská organizácia Socialistického zväzu mládeže pri Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, 1970–1989, 0,07 bm.

Československá vedecko-technická spoločnosť pri Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, 1988–1990, 0,02 bm.

Základná organizácia Zväzu československo-sovietskeho priateľstva pri Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, 1970–1990, 0,03 bm.

Odborové hnutie

Základná organizácia Revolučného odborového hnutia pri Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, 1948–1993, 0,59 bm.

Veda

Česká a Slovenská spoločnosť pre operačný výskum pri Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, 1991–1992, 0,03 bm.

Ústav marxizmu-leninizmu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, 1949–1989, 0,07 bm.

Ústav výpočtovej techniky Ekonomickej univerzity v Bratislave, (1964) 1966–1994, 0,60 bm.

Výskumný ústav národohospodársky Ekonomickej univerzity v Bratislave, 1957–1993, 13,75 bm.

KULTÚRA

Knižnice

Slovenská ekonomická knižnica Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, 1948–1984, 0,02 bm.

Hudobné telesá a súbory

Folklórny súbor Ekonóm pri Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, (1961) 1969–1975, 0,06 bm.

Vydavateľstvá a redakcie

Vydavateľstvo Ekonóm Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, (1957) 1963–1982, 0,30 bm.

OSOBNÉ FONDY

Ľudovít Romančík, 1951–1986, 0,40 bm.

SPOLKY

Spolok študentov obchodu a manažmentu pri Ekonomickej univerzite v Bratislave, (1989) 1990–1996, 0,76 bm.

Medzinárodné združenie študentov vysokých škôl so záujmom o ekonómiu a obchod pri Ekonomickej univerzite, 1966–1995, 1,53 bm.

ZÁUJMOVÉ ORGANIZÁCIE

Telovýchovná jednota Slávia Ekonóm pri Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, 1952–1972, 0,07 bm.

ZBIERKY

Fotografie, negatívy, diapozitívy

Zbierka fotografií Ekonomickej univerzity v Bratislave, 1940–1993, 0,83 bm.

Iné zbierky

Zbierka trojrozmerných predmetov Ekonomickej univerzity v Bratislave, 1940–1993, 113 jd.

Zbierka dobovej dokumentácie Ekonomickej univerzity v Bratislave, 1959–1995, 1,51 bm.

 

 

 

515 – ARCHÍV SLOVENSKÉHO ROZHLASU

Mýtna 1

P. O. Box 55

817 55 Bratislava 15

Telefón: 07/57 27 35 17 – 521

Fax: 07/57 27 35 27

E-mail: archiv@slovakradio.sk

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 9.00 h – 15.00 h

 

Archív Slovenského rozhlasu sa formoval v rokoch 1969–1971, keď sa rozhlasové materiály dokumentárneho charakteru začali sústreďovať z rôznych útvarov a oddelení rozhlasu, kde sa torzovito odkladali od konca 20. rokov. V súčasnosti patrí do sústavy slovenských archívov osobitného významu. V rámci Slovenského rozhlasu je začlenený do Programového centra a je aktívnym členom medzinárodného združenia zvukových archívov (IASA).

Archív je rozdelený na oddelenie zvukových a písomných dokumentov a technické pracovisko.

Ťažiskovým fondom archívu sú zvukové dokumenty, ktoré sú špecifickou zložkou rozhlasovej práce. Majú rôznu časovú dĺžku – od niekoľko sekúnd až po niekoľko hodín. Takmer na 16 000 autentických nahrávkach sú zachytené hlasy významných osobností vedeckého a kultúrneho života, nahrávky viažuce sa k Mníchovu a k 2. svetovej vojne a tiež nahrávky zachytávajúce domáce a svetové udalosti. Najstarším dokumentom je hlas Edisona z roku 1880. Zvukové dokumenty sa po prijatí na archivovanie prehrajú na nové nosiče a potom, podrobne spracované, sú sprístupnené výpočtovou technikou na Internete Slovenského rozhlasu, dokumenty zo staršieho obdobia formou katalógu.

V oddelení písomností sa spracúvajú, evidujú a poskytujú archívne materiály na reprodukciu do vysielania, interným a externým bádateľom na vedecké, študijné a dokumentárne účely.

Programové materiály (texty odvysielaných relácií) sú evidované formou katalógov. Takto je spracovaný odvysielaný program Slovenského rozhlasu zo všetkých okruhov. Texty odvysielaných relácií sú zachované torzovito od roku 1927. Od polovice 50. rokov po súčasnosť sa programové písomnosti ukladajú kompletne.

V archíve sa nachádzajú písomnosti zbierkového charakteru, osobné fondy bývalých rozhlasových pracovníkov a fotoarchív.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

KULTÚRA

Médiá

Rádiojournál, 1926–1938, 0,10 bm, K.

Slovenský rozhlas, 1939–1948, 1,20 bm, K.

Československý rozhlas, 1948–1956, 1,60 bm, K.

Slovenský výbor pre rozhlas a televíziu, 1956–1959, 1,60 bm, K.

Československý rozhlas, 1959–1991, 98 bm, I.

Slovenský rozhlas, 1991–2000, 8,50 bm, I.

Oblastné riaditeľstvo Československého rozhlasu, 1956–1959, 1,25 bm, K.

Oblastné riaditeľstvo Československej televízie, 1956–1959, 0,60 bm, K.

Denný odvysielaný program rozhlasu v písomnej podobe (texty odvysielaných relácií), 1926–2000, 1 442 bm, K.

Zvukové dokumenty, 1880–2000, 483 bm, K.

OSOBNÉ FONDY

Ján Balaďa, 1940–1967, 0,25 bm, K.

Ján Bálinth, 1940–1980, 0,50 bm, K.

Ján Číž (pseud. J. Ľupčan), 1938–1972, 0,40 bm, K.

Rudolf Draškovič, 1937–1960, 0,05 bm, K.

Gejza Faguľa, 1930–1950, 0,20 bm, K.

Peter Guldán, 40. roky, 12 kusov, K.

Martin Hollý, 1932–1939, 0,05 bm, K.

Vlastimil Horák, 1952–1986, 0,40 bm, K.

Rudolf Kedro, 1938–1943, 0,05 bm, K.

Michal Knechtsberger-Karin, 1930–1968, 0,20 bm, K.

Vojtech Koma, 1926–1968, 0,10 bm, K.

Bohumír Kostický, 1964, 1 kus, K.

Ladislav Littman, 1950–1982, 0,05 bm, K.

Štefan Mazák, 1939, 0,05 bm, K.

Gejza Podhorský, 1940–1951, 0,05 bm, K.

Gabriel Rapoš, 1944–1984, 0,40 bm, K.

Emil Rusko (pseud. E. Ľubiet, Emil Rusko Ľubietovský, E. Rumil, Ľubietovský, Rumil), 1942–1944, 0,05 bm, K.

Jozef Ružiak (pôvodne Rosenberger), 1944–1956, 0,05 bm, K.

Kornel Schimpl, 1938–1941, 24 kusov, K.

Ján Solovič, 1954–1965, 0,30 bm, K.

František Stanček, 1965–1982, 0,50 bm, K.

Ladislav Šoltýs, 1951–1981, 0,10 bm, K.

Vojtech Tilkovský, 1934–1949, 0,15 bm, K.

Bohuš Ujček, 1942–1964, 0,20 bm, K.

Ján Vrábel, 1936–1958, 0,05 bm, K.

Gabriel Zelenay, 1949–1986, 0,10 bm, K.

Mária Zemánková, 1941–1962, 0,05 bm, K.

ZBIERKY

Fotografie, negatívy, diapozitívy

Zbierka fotografií a negatívov, 1926–1995, 5,20 bm.

 

 

 

 

516 – ARCHÍV SLOVENSKEJ TELEVÍZIE

Mlynská dolina

845 45 Bratislava 41

Telefón: 07/65 42 30 86, 622 50 037

Fax: 07/65 42 30 86

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 9.00 h – 12.00 h, 13.00 h – 16.00 h

 

Archív Slovenskej televízie (ďalej Archív STV) bol založený v roku 1961. Je v ňom uložený obrovský archívny potenciál, ktorý má z kultúrnohistorického hľadiska pre nás nezastupiteľnú hodnotu. Poslaním Slovenskej televízie je v súlade so zákonom o STV slúžiť verejnosti tvorbou a vysielaním programov a súčasne archivovať programové, významné dokumentačné a iné fondy ako národné kultúrne hodnoty. Televízne diela uložené v Archíve STV majú konkrétnu výpovednú hodnotu o čase svojho vzniku a o ľuďoch, ktorí ich tvorili.

Archív STV má v súčasnosti šesť oddelení: informačné stredisko, videotéku, filmotéku, oddelenie listinných dokumentov a oddelenie technických činností. V každom z týchto oddelení sa uchováva, odborne spracúva a sprístupňuje množstvo dokumentov na rôznych typoch nosičov. Od filmových cez telemagnetické, audiovizuálne až po písomné dokumenty.

Oddelenie videotéky sa priamo podieľa na výrobe a vysielaní Slovenskej televízie, ktorá je nielen pôvodcom televíznych relácií, ale aj ich najväčším používateľom vo vlastnom vysielaní.

Pravidelnú technickú údržbu a opravu uchovávaných filmových dokumentov zabezpečuje oddelenie technických činností.

Vo filmotéke sa nachádza zbierka dokumentárnych a hraných filmov, šotov a týždenníkov. Keďže každý hraný film pôvodnej produkcie musí byť odovzdaný do archívu aj s rozmnožovacími materiálmi – negatívmi, vytvorila sa aj zbierka filmových negatívov. Všetky dokumentárne a hrané filmy i negatívy majú názvový katalóg. Týždenníky sú zoradené podľa rokov a poradových čísel. Šoty a dokumentárne filmy majú prírastkový katalóg.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

KULTÚRA

Médiá

Československá televízia (Slovenská televízia), 1956–2000, 250 bm, I, K.

ZBIERKY

Fotografie, negatívy, diapozitívy

Zbierka fotografií, 1956–2000, 113 478 kusov, I, K, R.

Zbierka negatívov, 1972–2000, 13 408 kusov, I, K.

Zbierka filmových negatívov, 1956–2000, 4 658 kusov, I, K.

Zbierka diapozitívov, 1971–2000, 6 039 kusov, I, K.

Filmy

Zbierka hraných a dokumentárnych filmov, 1900–2000, 70 865 kusov, I, K.

Videozáznamy

Zbierka videozáznamov, 1967–2000, 81 670 kusov, I, R.

Gramofónové platne, zvukové valčeky

Zbierka gramoplatní, 1956–2000, 12 786 kusov, I, K.

Magnetofónové pásky a kazety

Zbierka magnetofónových pások, 1966–2000, 16 320 kusov, I, K.

Iné zvukové dokumenty

Zbierka iných zvukových dokumentov, 1987–2000, 1 082 kusov, I, K.

Iné zbierky

Zbierka notových materiálov, 1961–1971, 1972–2000, 95 bm, I, K.

Zbierka scenárov, 1956–2000, 300 bm, I, K.

 

 

 

 

517 – NÁRODNÝ FILMOVÝ ARCHÍV

Grösslingova 32

811 09 Bratislava 1

Oddelenie filmového archívu

Telefón: 07/52 92 29 29, 52 96 18 44

Fax: 07/52 96 34 61

E-mail: archiv@sfu.sk

Služby pre verejnosť: pondelok – štvrtok: 10.00 h – 12.00 h, 14.00 h – 15.30 h

 

Oddelenie dokumentácie a knižničných služieb

Telefón: 07/52 92 31 89

Fax: 07/52 96 34 61

E-mail: dokumentacia@sfu.sk

Služby pre verejnosť: pondelok – streda: 9.00 h – 12.00 h, 14.00 h – 16.00 h

štvrtok: 14.00 h – 16.00 h

 

 

Slovenský filmový ústav sústreďuje, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje filmové a iné audiovizuálne diela. Je správcom filmového archívu, ktorý patrí do skupiny archívov osobitného významu. Filmový archív založil roku 1958 filmový historik Ivan Rumanovský v Slovenskej požičovni filmov. 1. 1. 1963 bol organizačne pričlenený k novozriadenému Slovenskému filmovému ústavu.

Prvoradou úlohou filmového archívu je odborné ošetrovanie a uskladňovanie slovenských filmových materiálov. Akvizíciou získava archív všetky filmové diela, ktoré vznikli na území Slovenska. Vďaka tejto činnosti archív nadobudol vzácnu kolekciu hraných, dokumentárnych, animovaných a spravodajských filmov, historických dokumentov a fragmentov do roku 1945. Popri väčšine celovečerných a krátkych slovenských filmoch vlastní filmový archív aj rozmnožovacie materiály – negatívy obrazu a zvuku. Túto základnú zbierku dopĺňa kolekcia zahraničných celovečerných i krátkych filmov, ktorá je zameraná na pozoruhodné diela svetovej kinematografie.

Filmový archív poskytuje aj rešeršné služby a odbornú spoluprácu pri výbere citátov zo slovenských celovečerných, krátkych i spravodajských filmov. Zároveň sa podieľa aj na distribúcii filmov pre filmové kluby, ako aj na organizovaní rôznych filmových prehliadok a festivalov.

Súčasťou Slovenského filmového ústavu je aj oddelenie dokumentácie a knižničných služieb, v ktorom sa evidujú, triedia a spracúvajú fotografie, plagáty, výrobné a distribučné listy, dialógové a titulkové listiny, komentáre, výstrižky z novín a časopisov, pozostalosti významných osobností filmu.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

OSOBNÉ FONDY

Elo Havetta, (1926) 1938–1975 (1990), 4 bm, I.

Július Jaššo, 1955–1975, 5 kusov.

Peter Jurčo, 1942–1945, 5 kusov.

Ivan Július Kovačevič, 1909–1979 (1987), 1,50 bm, I.

Karol Krška, 1947, 0,74 bm.

Vladimír Kubenko, 1921–1988, 1,44 bm.

Andrej Lettrich, 1922–1993, 6 bm, I.

Peter Mihálik, 2. pol. 20. st., 0,24 bm.

Vladislav Pavlovič, 2. pol. 20. st., 1,08 bm.

Peter Solan, 1996, 0,12 bm.

Vladimír Zimmer, 2. pol. 20. st., 1,08 bm.

ZBIERKY

Plagáty a letáky

Zbierka letákov a plagátov, 1934–1998, 15 820 kusov, I.

Fotografie, negatívy, diapozitívy

Zbierka fotografií, 1921–1998, 142 674 kusov, I.

Filmy

Zbierka filmov, 1908–1996, 12 607 kusov, I, K, R.

Videozáznamy

Zbierka videozáznamov, 1895–1998, 5 900 kusov, I, R.

 

 

 

 

518 – ARCHÍV MINCOVNE KREMNICA, š. p.

Námestie M. R. Štefánika 25

967 15 Kremnica

Telefón: 0857/67 42 441 – 5, 67 42 360

Fax: 0857/67 43 757

E-mail: mint@mint.sk

 

Genéza zrodu archívu kremnickej mincovne sa spája so začiatkami fungovania tohto podniku. Jeho vznik súvisí s praktickými potrebami evidencie výroby mincí, rafinácie a evidencie hutníctva drahých kovov. Hoci sa archív zachoval len od roku 1630, aj to len určité druhy dokumentov, patrí medzi najstaršie svojho druhu v Európe.

Prvá zmienka o archíve pochádza z roku 1752. Vtedy sa ako miesto uloženia archívu označuje istá zaklenutá miestnosť v budove mincovne (Archivgewölbe). Odtiaľ archív premiestnili do tzv. Peverelliho domu stojaceho na mieste dnešnej administratívnej budovy podniku. Roku 1777 postihol Kremnicu ničivý požiar, ktorý zničil takmer celý archív mincovne. Archív sa od tohto požiaru, napriek všetkým negatívnym vplyvom, zachoval v relatívne kompletnom a fyzicky dobrom stave.

Fond mincovne obsahuje pomerne veľké množstvo spisového materiálu (od roku 1710) a výrobných kníh (od roku 1630), čo naznačuje existenciu odborných registratúr jednotlivých úradníkov (riaditeľ, vardajn (zástupca mincmajstra), účtovník), ktoré boli uložené mimo dosahu požiaru. Písomné dokumenty mincovne sa dlho odborne nespracúvali. Až na základe príkazu Ministerstva financií roku 1927 sa začali dávať do poriadku. Cieľom práce zamestnanca spisovne a kancelárskeho sluhu bolo materiál roztriediť do hlavných skupín a chronologicky ho rozčleniť.

Mincovňa nemala archivára až do polovice 50. rokov. Archív sa predtým, ale aj potom často sťahoval z miesta na miesto. V období 2. svetovej vojny bol fond mincovne deponovaný v priestoroch mestského archívu. Zásluhou jej riaditeľa Ing. Jána Horáka sa v povojnovom období začalo s prvým odborným spracovaním fondu. Do funkcie archivára bol prijatý bývalý podpredseda Matice slovenskej Dr. Pavol Florek. Fond cez letné prázdniny roztriedila skupina študentov Filozofickej fakulty UK pod vedením prof. Alexandra Húščavu na hlavné skupiny, vymedzila najdôležitejšie druhy dokumentov a uložila ho do škatúľ.

Napriek pozornosti a starostlivosti odborníkov bol archív pre podnik stále príťažou. Nebolo doriešené jeho umiestnenie, preto archív putoval z jedného miesta na druhé. Tento problém sa vyriešil až roku 1983, keď podnik umiestnil archív do objektu z 18. storočia na Angyalovej ulici, kde sídli dodnes. Od roku 1994 patrí k osobitným archívom. Na prácu v archíve nie je dodnes vyhradený celý úväzok jedného pracovníka. Funkcia archivára sa kumuluje s vedením depozitára mincí a medailí a so starostlivosťou o kabinet razieb.

V súčasnosti sa mincovňa vracia k starým, už dlhšie nepoužívaným technológiám. A práve archívne dokumenty pomáhajú predstaviteľom mincovne pri ich práci. Stále rastie záujem o prezentáciu kremnického minciarstva. Bohatým zdrojom informácií je, samozrejme, archív mincovne.

Archív mincovne má nezastupiteľné miesto medzi numizmatickými pracoviskami. Je zdrojom primárnych informácií pre široký okruh zberateľov mincí a medailí, teoretikov umenia i záujemcov o dejiny hospodárstva či starých technológií spracúvania kovov doma i v zahraničí.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

HUTNÍCTVO

Mincovňa Kremnica, š. p., 1630–1996, 183 bm, I.

NEMOCENSKÉ A SOCIÁLNE POISTENIE

Bratská pokladnica minciarov, 1751–1945, 2 bm.

OSOBNÉ FONDY

Ján Čejka, 1909–1925, 0,25 bm.

Ján Horák, 1919–1963, 1,50 bm.

Ján Koreň, 1947–1971, 0,25 bm.