Nasledujúce údaje sú z publikácie Informatívny sprievodca osobitných archívov Slovenskej republiky,

ktorú vydal odbor archívnictva a spisovej služby MV SR v Bratislave v roku 2001.

 

 

Obsah

Archív Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky                                                                    aktualizácia

Parlamentný archív

Archív Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Vojenský historický archív

Archív Národnej banky Slovenska

Ústredný archív geodézie a kartografie

Ústredný archív Slovenskej akadémie vied

Archív literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice

Archív Matice slovenskej

Archív Slovenského národného múzea

Archív výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie

Archív Pamiatkového ústavu

Archív Múzea Slovenského národného povstania

Archív Univerzity Komenského

Archív Slovenskej technickej univerzity

Archív Ekonomickej univerzity

Archív Slovenského rozhlasu

Archív Slovenskej televízie

Národný filmový archív

Archív Mincovne Kremnica, š. p.

 

 

 

 

501 – ARCHÍV KANCELÁRIE PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Štefánikova 2

P. O. Box 128

810 00 Bratislava 1

Telefón: 07/57 20 11 63 – 65

Fax: 07/54 41 70 73

 

Archív Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky (ďalej Archív Kancelárie prezidenta SR) bol zriadený v auguste roku 1993 ako archív organizácie osobitného významu. Hneď po svojom vzniku začal s delimitáciou archívnych fondov slovenskej proveniencie z pražskej prezidentskej kancelárie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v prípade prezidentských kancelárií sa nevyčleňovali a nepremiestňovali originály, ale podľa proveniencie sa vybrané dokumenty iba kopírovali. Z vybraných dokumentov boli urobené xerokópie. Časť zoznamu týchto písomností bola zverejnená aj na stránkach Slovenskej archivistiky. Delimitácia bola ukončená v roku 1996. Vzhľadom na to, že archívne fondy po roku 1960 neboli ešte spracované, v budúcnosti by mala delimitácia ešte pokračovať.

Archív Kancelárie prezidenta SR nemá ešte v súčasnosti vytvorené vhodné podmienky pre prípadných bádateľov, preto poskytol xerokópie delimitovaných dokumentov Slovenskému národnému archívu, čím sa umožnilo ich štúdium.

Súpis archívnych fondov a zbierok

ORGÁNY VLÁDNEJ MOCI PO ROKU 1993

Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 1993–1995, 6 bm.

ZBIERKY

Fotografie, negatívy, diapozitívy

Zbierka fotografií prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, 1993–1998, 8 807 kusov.

Iné zbierky

Zbierka xerokópií písomností Kancelárie prezidenta Československej republiky v Prahe – amnestie, 1918–1962, 12,96 bm.

Zbierka xerokópií písomností Kancelárie prezidenta Československej republiky v Prahe – menovanie do štátnych funkcií, 1919–1941, 7,68 bm.

Zbierka xerokópií písomností dobovej dokumentácie, 40.–60. roky 20. st., 15,60 bm.

 

 

 

519 – PARLAMENTNÝ ARCHÍV

Mudroňova 1

812 80 Bratislava 1

Telefón: 07/59 34 15 01, 59 34 15 07

E-mail: KUBIJANA@mail.ncsr.sk

 

Parlamentný archív Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky je jedným z najmladších európskych parlamentných archívov. V roku 1998 mu odbor archívnictva a spisovej služby MV SR udelil štatút archívu osobitného významu.

Jeho úlohou je zabezpečiť odbornú správu písomností Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň zhromažďovať, odborne a vedecky spracúvať archívne dokumenty z činnosti Národnej rady SR a iných orgánov a organizácií so vzťahmi k Národnej rade SR. Organizačne je zaradený do Parlamentného inštitútu – centra informácií súvisiacich s činnosťou Národnej rady SR, jej výborov a poslancov.

Dokumenty odovzdávané do archívu zachytávajú legislatívny proces tvorby zákonov, ich schvaľovanie, pozmeňovacie procesy a všetky právne úkony s tým súvisiace.

Národná rada SR okrem iného investorsky zabezpečuje národnú kultúrnu pamiatku Bratislavský hrad a budovu bývalej Slovenskej národnej rady na Župnom námestí v Bratislave. Z tejto činnosti sa zachovala projektová dokumentácia, ktorá zachytáva súčasný stav pamiatok, ich pôvodný stav a zmeny, ktorými v minulosti stavby prešli.

V parlamentnom archíve je uložená aj registratúra Slovenskej národnej rady z rokov 1970–1992, ktorú po skartačnom konaní postupne prevezme Slovenský národný archív.

Parlamentný archív v súčasnosti neplní všetky odborné archívne činnosti, ktoré vykonávajú archívy s dlhodobou tradíciou, ale postupne sa mení z registratúrneho strediska, ktorým bol v nedávnej minulosti, na jeden z archívov osobitného významu, a preto čoskoro bude spĺňať požiadavky, ktoré sa na tieto typy archívov kladú.

Súpis archívnych fondov a zbierok

ZÁKONODARNÉ ORGÁNY

Slovenská národná rada v Bratislave, 1970–1992, 80 bm.

ZBIERKY

Iné zbierky

Zbierka xerokópií písomností Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, 1920–1992, 48 bm, K.

INÉ ARCHÍVNE FONDY

Správa Bratislavského hradu, (1953) 1973–1990 (1998), 43 bm.

 

 

 

502 – ARCHÍV MINISTERSTVA ZAHRANIČNÝCH VECÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Hlboká cesta 2

833 36 Bratislava 37

Telefón: 07/59 78 36 50, 59 78 36 51

Fax: 07/59 78 36 59

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 8.00 h – 16.00 h

 

Rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vznik Slovenskej republiky v roku 1993 prinieslo vytváranie nových úradov a inštitúcií vo všetkých oblastiach štátnej správy. Federálne ministerstvo zahraničných vecí malo podobne ako väčšina iných štátov sveta zriadený a niekoľko desaťročí systematicky budovaný archív. Rodiace sa Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky nemalo zo začiatku vo svojej organizačnej štruktúre archív. Archív Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej A MZV SR) vznikol v roku 1993 na základe súhlasu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako osobitný archív.

Výsledkom komplikovaných rokovaní o delimitácii archívu bývalého FMZV bolo vyriešenie a zabezpečenie spisovej rozluky, rozdelenie knižnice a delimitácia archívu, podľa ktorej MZV SR dostane v origináloch materiály slovenskej proveniencie, česká strana poskytne na mikrofišoch vybrané archívne fondy a zbierky. Podľa týchto umožnila česká strana pracovníkom A MZV SR voľný prístup k archívnym fondom bývalého FMZV a napomohla vyhotoviť kópie originálov archívnych dokumentov v zriadenom archívno-dokumentačnom pracovisku pri Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Prahe.

Od vzniku A MZV SR sa rozprúdila práca na založení nových archívnych zbierok. Usporiadala sa zbierka mikrofišov medzinárodných bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv bývalého Československa. Priebežne sa dopĺňa aj zbierka medzinárodných bilaterálnych zmlúv Slovenskej republiky. Tieto archívne zbierky využívajú predovšetkým zamestnanci MZV SR a tiež ostatné orgány štátnej správy. Na ich evidenciu plánuje archív využiť špeciálny počítačový program. Rovnako sa postupne rozrastajú aj zbierky kópií poverovacích listín našich i zahraničných titulárov.

A MZV SR bol do januára 1995 súčasťou Informačno-analytického odboru MZV SR. V tom istom roku bol zriadený odbor archívu a knižnice. V roku 1999 prešlo do kompetencie odboru aj registratúrne stredisko. A MZV SR vedno s Registratúrnym strediskom MZV SR a Knižnicou MZV SR tvoria v súčasnosti odbor archívu a dokumentácie, ktorý patrí do Sekcie vnútornej správy MZV SR.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

Zastupiteľské úrady

Zastupiteľský úrad (Veľvyslanectvo) Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Ankare, 1947–1992, 1,30 bm.

Zastupiteľský úrad (Stála misia pri úradovni Organizácie spojených národov) Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Ženeve, 1955–1992, 3 bm.

Zastupiteľský úrad (Veľvyslanectvo) Slovenskej republiky v Caracase,
1993–1994, 0,80 bm.

Zastupiteľský úrad (Veľvyslanectvo) Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Bruseli, 1988–1992, 0,15 bm.

ZBIERKY

Iné zbierky

Zbierka bilaterálnych medzinárodných zmlúv Českej a Slovenskej federatívnej republiky, 1921–1992, 1,60 bm, I.

Zbierka bilaterálnych medzinárodných zmlúv Slovenskej republiky, 1992–1998, 15 bm, K.

Zbierka multilaterálnych medzinárodných zmlúv Českej a Slovenskej federatívnej republiky, 1919–1992, 0,70 bm.

Zbierka multilaterálnych medzinárodných zmlúv Slovenskej republiky,
1993–1998, 0,55 bm.

Zbierka poverovacích a odvolávacích listín zahraničných titulárov akreditovaných v Slovenskej republike, 1993–1998, 0,15 bm.

Zbierka kópií poverovacích a odvolávacích listín titulárov Slovenskej republiky akreditovaných v zahraničí, 1993–1998, 0,15 bm.

Zbierka listín o uznaní Slovenskej republiky a nadviazaní diplomatických stykov s jednotlivými štátmi, 1992–1997, 0,12 bm.

INÉ ARCHÍVNE FONDY

Československo-maďarská komisia pre hraničné vody, 1949–1989, 6 bm.

 

 

 

503 – VOJENSKÝ HISTORICKÝ ARCHÍV

Univerzitné námestie 1

918 00 Trnava

Telefón: 0805/551 44 16, 551 44 17, kl. 395 342

Služby pre verejnosť: pondelok – štvrtok: 7.45 h – 11.00 h, 12.00 h – 15.45 h

piatok: 7.45 h – 11.00 h (posledný piatok v mesiaci zatvorené)

 

Vojenský historický archív v Trnave (ďalej VHA) je zariadenie rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V systéme vojenského archívnictva má postavenie koncového archívu. VHA sústreďuje, zabezpečuje ochranu a odbornú starostlivosť, spracúva a sprístupňuje archívne dokumenty – militáriá, ktoré vznikli činnosťou ústredných orgánov, inštitúcií a jednotiek Rakúsko-uhorskej armády, Československej armády (1918–1939), Slovenskej armády (1939–1945), Československej armády (1945–1992) a perspektívne aj dokumenty Armády Slovenskej republiky od roku 1993.

Tieto archívne fondy vznikli na území Slovenska. VHA spravuje aj archívne dokumenty zbierkového charakteru z oblasti vojenských dejín Slovenska bez ohľadu na miesto ich vzniku. Sú to predovšetkým dokumenty, ktoré vznikli činnosťou orgánov a osobností I. a II. Československého odboja alebo zbierky, ktoré sa týkajú vojenskej problematiky. Okrem písomností patria sem tiež služobné knihy (vojenské predpisy), fotografie, filmy, mikrofilmy, diapozitívy, mapy a rôzne tlačoviny.

VHA vznikol 1. mája 1994 ako súčasť novozriadeného Vojenského historického ústavu v Bratislave. Pre verejnosť bol archív sprístupnený od mája 1995. Svoje archívne fondy získal VHA v Trnave najmä delimitáciou z Vojenského historického archívu v Prahe a z Vojenského správneho archívu v Olomouci. Hlavným zdrojom prísunu ďalších dokumentov je Vojenský archív v Trnave (medziarchív), ktorý okrem spisov vojenskej evidencie osôb spravuje v súčasnosti tiež písomnosti vojenských útvarov a zariadení Československej armády, ktoré boli na Slovensku dislokované po roku 1945.

VHA v Trnave uchováva v súčasnosti archívne fondy s rozsahom asi 3 000 bm. Z nich je len časť inventarizovaná, a to najmä archívne fondy Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (1939–1945) a vyššie vojenské veliteľstvá z tohto obdobia. Formou katalógov, inventárov a kartoték sú sprístupnené aj niektoré zbierky. Sú to najmä zbierky fotografií, filmov, spomienkových prác a dokumentov s tematikou odboja.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

VEDA

Vedecké ústavy

Vojenský historický ústav – oddelenie vojenských dejín Slovenska, 1969–1996, 4,24 bm.

OBDOBIE RAKÚSKO-UHORSKEJ ARMÁDY

Spoločná armáda

5. zborové veliteľstvo v Bratislave, 1883–1918, 166,86 bm.

Vojenské veliteľstvo v Bratislave, 1868–1884, 8,53 bm.

Vojenské veliteľstvo v Košiciach, 1917–1918, 0,12 bm.

Veliteľstvo 27. pešej divízie v Košiciach, 1875–1916, 4,12 bm.

Veliteľstvo 2. jazdeckej divízie v Bratislave, 1908–1918, 5,12 bm.

Veliteľstvo 27. pešej brigády v Bratislave, 1888–1914, 0,36 bm.

Veliteľstvo 16. jazdeckej brigády v Bratislave, 1871–1914, 3,64 bm.

Veliteľstvo 5. poľnej delostreleckej brigády v Komárne, 1885–1914, 7,50 bm.

Peší pluk č. 2 v Brašove, 1907–1916, 0,12 bm.

Peší pluk č. 25 v Lučenci, 1917–1918, 0,37 bm.

Peší pluk č. 51 v Maros-Vásárhely, 1915, 0,12 bm.

Zborová dôstojnícka škola v Bratislave, 1892–1918, 1,60 bm.

Zborová dôstojnícka škola v Košiciach, 1900, 0,87 bm.

Vojenské stavebné oddelenie zboru č. 5 v Bratislave, 1893–1918, 0,25 bm.

Vojenské stavebné oddelenie zboru č. 6 v Košiciach, 1876–1911, 0,12 bm.

Vojenské stavebné riaditeľstvo v Košiciach, 1872–1877, 0,12 bm.

Miestne veliteľstvo v Bratislave, 1879–1918, 7,26 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo č. 67 v Prešove, 1914–1915, 0,24 bm.

Veliteľstvo predmostia v Bratislave, 1915, 0,03 bm.

Vojenské staničné veliteľstvo v Bratislave, 1878–1918, 4,85 bm.

Ženijné riaditeľstvo v Bratislave, 1857–1899, 0,12 bm.

Ženijné riaditeľstvo v Komárne, 1808–1918, 0,25 bm.

Ženijné riaditeľstvo v Košiciach, 1853–1895, 0,12 bm.

Divízny súd v Bratislave, 1914–1918, 0,84 bm.

Divízna (zborová) nemocnica č. 9 v Bratislave, 1885–1938, 2,45 bm.

Posádková nemocnica č. 18 v Komárne, 1916, 0,12 bm.

Vojenská invalidovňa v Trnave, 1793–1921, 19,90 bm.

Ústredný konský dvor v Ružomberku, 1915, 0,10 bm.

Zajatecký tábor v Šamoríne, 1914–1918, 20,50 bm.

Uhorská kráľovská zemebrana

III. uhorské kráľovské zemebranecké dištriktné veliteľstvo v Košiciach, 1913–1917, 0,12 bm.

IV. uhorské kráľovské zemebranecké dištriktné veliteľstvo v Bratislave, 1869–1918, 74,30 bm.

Zemebranecké okresné veliteľstvo v Trenčíne, 1908–1918, 0,36 bm.

37. zemebranecká pešia divízia v Starej Ďali (dnes Hurbanovo), 1910, 0,12 bm.

Zemebranecký peší pluk č. 16 (honvéd) v Banskej Bystrici, 1916, 0,12 bm.

Zemebranecký peší pluk č. 18 (honvéd) v Šoproni, 1915, 0,12 bm.

Honvédske (zemebranecké) pluky – zlomky, 1906–1918, 0,12 bm.

OBDOBIE ČESKOSLOVENSKEJ BRANNEJ MOCI 1919–1939

Dočasné vojenské veliteľstvá na Slovensku v rokoch 1918–1920

Veliteľstvo úseku v Biskupiciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo úseku v Devínskej Novej Vsi, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo úseku v Komárne, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo úseku moravského v Malackách, 1919–1920, 0,24 bm.

Veliteľstvo podúseku v Šamoríne, 1919, 0,12 bm.

Veliteľstvo mesta Bratislava, 1919–1920, 1,12 bm.

Veliteľstvá bojových skupín, 1918–1919, 0,75 bm.

Delostrelecké útvary na Slovensku, 1918–1919, 0,12 bm.

Prvý pluk Slovenskej slobody v Ružomberku, 1918–1919, 0,24 bm.

Výcviková skupina č. 1 v Hlohovci, 1919, 0,12 bm.

Výcviková skupina č. 2 vo Veľkej Bytči, 1919, 0,12 bm.

Prednosta vojenskej zdravotníckej služby na Slovensku v Košiciach, 1919, 0,24 bm.

Vojenská polícia v Košiciach a Trnave, 1919, 0,24 bm.

Poľné četníctvo na Slovensku, 1919–1920, 3,25 bm.

ORGÁNY ČESKOSLOVENSKEJ VOJENSKEJ SPRÁVY NA SLOVENSKU V ROKOCH 1919–1939

Vyššie veliteľstvá

Zemské vojenské veliteľstvo v Bratislave, 1919–1939, 62 bm, I.

Zemské vojenské veliteľstvo v Košiciach, 1925–1939, 4,50 bm.

Zemský delostrelecký inšpektorát pre Slovensko v Bratislave, 1919–1920, 0,24 bm.

Veliteľstvo V. zboru v Trenčíne, 1936–1939, 3,45 bm.

Veliteľstvo VI. zboru v Košiciach, 1936–1937, 7,57 bm.

Veliteľstvo VII. zboru v Bratislave, 1936–1939, 16,06 bm.

Veliteľstvo 9. pešej divízie v Bratislave, 1933–1939, 2,45 bm.

Veliteľstvo 10. pešej divízie v Banskej Bystrici, 1919–1930, 0,85 bm.

Veliteľstvo 11. pešej divízie v Košiciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 15. pešej divízie v Trenčíne, 1937–1939, 1,50 bm.

Veliteľstvo 16. pešej divízie v Ružomberku, 1938, 0,12 bm.

Veliteľstvo 3. rýchlej divízie v Bratislave, 1938–1939, 1,15 bm.

Veliteľstvo 17. pešej brigády v Bratislave, 1919, 0,29 bm.

Veliteľstvo 18. pešej brigády v Žiline, 1919–1937, 0,12 bm.

Veliteľstvo 19. pešej brigády v Lučenci, 1919–1937, 0,12 bm.

Veliteľstvo 20. pešej brigády v Nitre, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 21. pešej brigády v Košiciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 24. pešej brigády v Michalovciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 22. pešej brigády v Prešove, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 1. horskej brigády v Ružomberku, 1937, 0,70 bm.

Veliteľstvo 2. horskej brigády v Spišskej Novej Vsi, 1927, 0,12 bm.

Veliteľstvo 9. poľnej delostreleckej brigády v Trnave, 1936–1937, 0,55 bm.

Veliteľstvo 10. poľnej delostreleckej brigády v Nových Zámkoch, 1937, 0,12 bm.

Veliteľstvo 11. poľnej delostreleckej brigády v Košiciach, 1919–1937, 0,12 bm.

Veliteľstvo 3. jazdeckej brigády v Bratislave, 1923–1937, 1,73 bm.

Veliteľstvo 4. jazdeckej brigády v Košiciach, 1933–1937, 2,25 bm.

Veliteľstvo 3. motomechanizovanej brigády v Bratislave, 1938, 0,12 bm.

Miestne veliteľstvá

Posádkové veliteľstvo v Bošanoch, 1938–1939, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Bratislave, 1919–1939, 0,95 bm.

Posádkové veliteľstvo v Čadci, 1936–1939, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Galante, 1919–1920, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Komárne, 1919, 0,25 bm.

Posádkové veliteľstvo v Košiciach, 1919–1937, 0,25 bm.

Posádkové veliteľstvo v Leviciach, 1923–1937, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Lučenci, 1919–1938, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Nitre, 1919, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Nových Zámkoch, 1919–1937, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Topoľčanoch, 1919–1938, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Trenčíne, 1918–1931, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Trnave, 1918–1938, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Zlatých Moravciach, 1934–1939, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Žiline, 1919–1927, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvá na Slovensku, 1918–1939, 0,24 bm.

Železničné veliteľstvá

Československé vojenské riaditeľstvo dráh pre Slovensko v Trenčianskych Tepliciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Železničné traťové veliteľstvo v Bratislave, 1918–1919, 0,12 bm.

Železničné traťové veliteľstvo v Košiciach, 1932, 0,12 bm.

Železničné traťové veliteľstvo v Žiline, 1918–1919, 0,12 bm.

Veliteľstvá výcvikových táborov

Výcvikový tábor v Plaveckom Podhradí a na Tureckom vrchu, 1937–1938, 0,12 bm.

Obvodné ústredia pre výcvik

Obvodné ústredie pre výcvik v Komárne, 1920–1921, 0,24 bm.

Obvodné ústredie pre výcvik v Košiciach, 1920, 0,12 bm.

Veliteľstvá útvarov zbraní

Pechota

Veliteľstvo pešieho pluku 7 “Tatranský” v Nitre, 1931–1938, 0,62 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 12 “Generála M. R. Štefánika” v Komárne, 1914–1938, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 14 v Košiciach, 1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 16 v Rožňave, 1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 17 v Trenčíne, 1926–1939, 0,87 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 20 v Michalovciach, 1921, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 23 “Amerických Slovákov” v Trnave, 1938, 0,87 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 25 v Lučenci, 1931–1939, 1,37 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 26 v Banskej Bystrici, 1920–1921, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 32 “Gardský” v Košiciach, 1918–1938, 0,63 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 37 v Levoči, 1918–1938, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 39 “Výzvedný generála Grazianiho” v Bratislave, 1920–1939, 0,84 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 41 “Dr. E. Beneša” v Žiline, 1924–1939, 0,84 bm.

Veliteľstvo horského pešieho pluku 1 v Turčianskom Svätom Martine, 1920–1921, 0,01 bm.

Veliteľstvo horského pešieho pluku 2 v Ružomberku, 1920–1921, 0,01 bm.

Veliteľstvo horského pešieho pluku 3 v Poprade, 1921–1938, 0,02 bm.

Veliteľstvo horského práporu I v Lúčkach, 1921–1933, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu II v Trstenej, 1918–1933, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu III v Dolnom Kubíne, 1921–1932, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu IV v Liptovskom Svätom Mikuláši, 1920–1933, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu V v Ružomberku, 1919–1933, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu VI v Ružomberku, 1925–1932, 0,03 bm.

Veliteľstvo horského práporu VII v Poprade, 1920–1921, 0,03 bm.

Veliteľstvo horského práporu VIII v Kežmarku, 1920, 0,03 bm.

Veliteľstvo horského práporu IX v Podolínci, 1920–1922, 0,03 bm.

Veliteľstvo horského práporu X v Sabinove, 1921–1922, 0,04 bm.

Veliteľstvo horského práporu XI v Bardejove, 1921, 0,04 bm.

Veliteľstvo horského práporu XII v Levoči, 1921, 0,04 bm.

Veliteľstvo hraničiarskeho práporu 10 v Trebišove, 1920–1939, 2,83 bm.

Veliteľstvo hraničiarskeho práporu 11 v Parkani (dnes Štúrovo), 1931–1938, 0,94 bm.

Delostrelectvo

Veliteľstvo delostreleckého pluku 9 “T. G. Masaryka” v Žiline, 1927–1939, 0,62 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 11 v Košiciach, 1933–1939, 0,25 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 15 v Topoľčanoch, 1938–1940, 0,25 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 110 v Nitre, 1920–1937, 0,62 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 126 v Komárne, 1921, 0,01 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 153 v Bratislave, 1930–1939, 0,36 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 202 v Prešove, 1932–1936, 0,12 bm.

Veliteľstvo delostreleckého oddielu 260 v Lučenci, 1931–1934, 0,16 bm.

Veliteľstvo delostreleckého oddielu 261 v Betliari, 1919–1938, 0,12 bm.

Veliteľstvo delostreleckého oddielu 262 vo Vranove nad Topľou, 1920–1934, 0,12 bm.

Letectvo

Veliteľstvo leteckého pluku 3 “Generála M. R. Štefánika” v Nitre, 1922–1938, 1,20 bm.

Jazdectvo

Veliteľstvo jazdeckého pluku 3 “Svätopluka kniežaťa Veľkomoravského” v Nových Zámkoch, 1935–1939, 0,12 bm.

Veliteľstvo jazdeckého pluku 5 v Košiciach, 1920–1939, 3,61 bm.

Ženijné vojsko

Veliteľstvo ženijného pluku 3 v Komárne, 1918–1939, 1,50 bm.

Veliteľstvo ženijného pluku 4 v Bratislave, 1925–1939, 0,72 bm.

Veliteľstvo ženijného pluku 6 v Bratislave, 1934–1939, 0,36 bm.

Veliteľstvo ženijného práporu 12 v Komárne, 1936–1939, 0,24 bm.

Veliteľstvo samostatného vodného práporu v Bratislave, 1922–1933, 0,60 bm.

Oddiel československého vojnového loďstva pre Dunaj v Bratislave, 1921, 0,12 bm.

Telegrafné vojsko

Veliteľstvo telegrafného práporu 3 v Trnave, 1920–1924, 0,24 bm.

Veliteľstvo telegrafného práporu 4 v Prešove, 1938, 0,24 bm.

Vozatajstvo

Veliteľstvo vozatajského práporu 4 v Bratislave, 1919, 0,10 bm.

Veliteľstvo vozatajského práporu 5 v Košiciach, 1925–1933, 0,12 bm.

Automobilové vojsko

Veliteľstvo automobilového práporu 3 v Bratislave, 1921, 0,12 bm.

Služby

Výzbrojná služba

Zemská zbrojnica III v Leopoldove, 1935, 0,12 bm.

Zborová zbrojnica 6 v Košiciach, 1921, 0,12 bm.

Zborová zbrojnica 7 v Bratislave, 1938, 0,12 bm.

Divízna zbrojnica 10 v Leopoldove, 1921–1927, 0,12 bm.

Zbrojno-technický úrad 4 v Považskej Bystrici, 1936–1944, 0,12 bm.

Vojenská továreň 4 v Žiline, 1937–1938, 0,12 bm.

Vojenská továreň 5 v Zemianskych Kostoľanoch, 1938–1939, 0,25 bm.

Letecká služba

Zemský letecký sklad III v Nitre, 1932–1939, 0,48 bm.

Automobilová služba

Automobilová zbrojovka 2 v Trenčíne, 1922–1927, 0,12 bm.

Stavebná služba

Zemské stavebné riaditeľstvo v Bratislave, 1921–1936, 5,20 bm.

Zemské stavebné riaditeľstvo v Košiciach, 1925–1936, 2,70 bm.

Stavebné riaditeľstvo V. zboru v Trenčíne, 1937–1938, 8,25 bm.

Stavebné riaditeľstvo VI. zboru v Košiciach, 1937–1938, 6 bm.

Stavebné riaditeľstvo VII. zboru v Bratislave, 1937–1938, 6 bm.

Vojenská stavebná správa v Banskej Bystrici, 1937–1938, 0,12 bm.

Vojenská stavebná správa v Bratislave, 1938–1939, 0,12 bm.

Vojenská stavebná správa v Komárne, 1937–1938, 0,12 bm.

Vojenská stavebná správa v Žiline, 1937–1939, 0,12 bm.

Vojenská stavebná odbočka 9 v Bratislave, 1922–1935, 0,12 bm.

Vojenská stavebná odbočka 10 v Banskej Bystrici, 1921–1936, 0,12 bm.

Vojenská stavebná odbočka 11 v Košiciach, 1923–1936, 0,12 bm.

Vojenské stavebné dozory, 1919–1939, 1,37 bm.

Vojenské správy budov, 1931–1938, 0,05 bm.

Vojenské vedenie stavieb v Žiline, 1925–1931, 0,12 bm.

Vojenské vedenie stavieb v Trenčíne, 1925–1932, 0,12 bm.

Intendančná služba

Zborový proviantný sklad 9 v Bratislave, 1935, 0,31 bm.

Zborový proviantný sklad 10 vo Zvolene, 1936–1938, 0,12 bm.

Doplňovacia a počtová služba

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Brezne nad Hronom, 1919–1937, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Nitre, 1919–1938, 0,50 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Trenčíne, 1919–1941, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvá, 1919–1940, 0,24 bm.

Remontná služba

Veliteľstvo evidencie konstva 9 v Bratislave, 1939, 0,12 bm.

Veliteľstvo evidencie konstva 10 v Banskej Bystrici, 1938–1939, 0,01 bm.

Veliteľstvo evidencie konstva 13 v Trenčíne, 1937–1942, 0,24 bm.

ZDRAVOTNÍCTVO A SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ

Nemocnice

Divízna (zborová) nemocnica 9 v Bratislave, 1885–1938, 2,45 bm.

Divízna (zborová) nemocnica 11 v Košiciach, 1918–1930, 0,12 bm.

Posádková nemocnica v Nitre, 1934–1939, 0,02 bm.

Posádková nemocnica v Komárne, 1919, 0,01 bm.

Posádková nemocnica v Ružomberku, 1920–1938, 0,24 bm.

Posádková nemocnica v Trenčíne, 1918–1932, 0,12 bm.

Posádkové nemocnice v Prešove, Ružomberku, Trnave, Trenčíne, 1918–1919, 0,12 bm.

Vojenská invalidovňa 2 v Trnave, 1919 –1921, 1 bm.

Kúpele a ozdravovne

Vojenský kúpeľný ústav v Piešťanoch, 1920–1939, 0,12 bm.

Vojenský kúpeľný ústav v Číži, 1923–1938, 0,12 bm.

Odborné liečebné ústavy

Vojenský ústav pre choroby nervové a duševné v Trnave, 1929–1939, 0,62 bm.

Iné zdravotnícke zariadenia

Vojenský zdravotnícky sklad pri Liptovskom Svätom Mikuláši, 1927–1938, 0,12 bm.

JUSTÍCIA

Divízny súd v Banskej Bystrici, 1922–1939, 2,90 bm.

Divízny súd v Bratislave, 1931–1939, 3,42 bm.

Divízny súd v Košiciach, 1922–1939, 4,54 bm.

Brigádny súd v Bratislave, 1932–1936, 0,41 bm.

Brigádny súd v Banskej Bystrici, 1931–1939, 0,04 bm.

Brigádny súd v Košiciach, 1922–1937, 0,17 bm.

Kárne (disciplinárne) výbory

Kárny výbor Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, 1929–1934, 0,32 bm.

Kárny výbor VI. zboru v Košiciach, 1938, 0,12 bm.

Kárny výbor 9. divízie v Bratislave, 1923–1939, 0,55 bm.

Kárny výbor 10. divízie v Banskej Bystrici, 1924–1933, 0,24 bm.

Kárny výbor 11. divízie v Košiciach, 1934, 0,12 bm.

Kárny výbor 15. divízie v Trenčíne, 1938, 0,12 bm.

ŠKOLSTVO

Vojenské školy

Škola dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe v Bratislave, 1928–1932, 0,12 bm.

Škola dôstojníkov hrubého delostrelectva v zálohe v Bratislave, 1933–1938, 0,12 bm.

Škola dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe v Košiciach, 1928–1938, 0,37 bm.

Škola dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe v Žiline, 1938–1939, 0,12 bm.

Podkováčska škola v Košiciach, 1927–1938, 0,25 bm.

Etapné jednotky

Etapný prápor 3 v Galante, 1919–1920, 0,50 bm.

Etapný prápor 4 v Prievidzi, 1920, 0,12 bm.

Etapný prápor 7 vo Vrútkach, 1919–1920, 0,24 bm.

Polovojenské formácie

Stráž obrany štátu

Prápor stráže obrany štátu v Nitre, 1938–1939, 0,12 bm.

Prápor stráže obrany štátu v Nových Zámkoch, 1937, 0,12 bm.

INÉ ARCHÍVNE FONDY

Vojenské hroby a cintoríny na Slovensku, 1914–1918, 11,50 bm.

OBDOBIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939–1945

Ministerstvá Slovenskej republiky v rokoch 1939–1945

Ministerstvo národnej obrany, 1939–1945, 279 bm, I.

Orgány vládnej moci v rokoch 1939–1945

Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky v Bratislave, 1940–1945, 0,12 bm, I.

Vyššie veliteľstvá

Krajinské vojenské veliteľstvo v Bratislave, 1939, 2,63 bm, I.

Hlavné vojenské veliteľstvo v Bratislave, 1939–1940, 22,88 bm, I.

Veliteľstvo pracovného zboru v Bratislave, 1940–1945, 21,88 bm.

Veliteľstvo brannej výchovy v Banskej Bystrici, 1943–1944, 0,12 bm.

Veliteľstvo vzdušných zbraní v Trenčíne, 1941–1944, 0,38 bm, I.

Veliteľstvo pozemného vojska v Banskej Bystrici, 1940–1944, 5,38 bm, I.

Veliteľstvo armády, 1941–1943, 0,63 bm, I.

Veliteľstvo Bernolák, 1939, 1 bm, I.

Pohraničná stráž, 1940–1941, 0,12 bm.

Civilná protiletecká ochrana v Bratislave, 1942–1945, 0,12 bm.

Rýchla divízia a jej podriadené jednotky, 1941–1945, 26,38 bm, I.

Zaisťovacia divízia a jej podriadené jednotky, 1941–1945, 12,50 bm, I.

Veliteľstvo divíznej oblasti 1 v Trenčíne, 1939–1945, 13 bm, I.

Veliteľstvo divíznej oblasti 2 v Banskej Bystrici, 1939–1940, 1,75 bm, I.

Veliteľstvo divíznej oblasti 3 v Prešove, 1939–1944, 1,38 bm, I.

Miestne veliteľstvá

Posádkové veliteľstvo v Bošanoch, 1939, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Bratislave, 1939–1945, 1 bm.

Posádkové veliteľstvo v Novom Meste nad Váhom, 1940–1945, 0,62 bm.

Posádkové veliteľstvá, 1939–1944, 0,24 bm.

Veliteľstvo vojenského prístavu v Bratislave, 1943–1944, 0,24 bm.

Veliteľstvá útvarov zbraní

Pechota

Pešie pluky, 1940–1943, 0,88 bm.

Delostrelectvo

Delostrelecké pluky, 1939–1942, 0,48 bm.

Delostrelecký pluk 11, 1943, 0,24 bm.

Delostrelecký pluk 153 v Bratislave, 1939–1940, 0,24 bm.

Delostrelecký protilietadlový pluk v Trenčíne – Zlatovciach, 1941–1944, 0,60 bm.

Letectvo

Letecký pluk v Piešťanoch, 1940–1944, 0,38 bm.

Ženijné vojsko

Ženijné jednotky, 1939, 0,12 bm.

Služby

Automobilová služba

Zborový automobilový park v Zlatovciach, 1944, 0,12 bm.

Stavebná služba

Vojenská stavebná správa v Bratislave, 1940–1945, 27 bm.

Pionierska stavebná skupina III v Trenčíne, 1945, 0,38 bm.

Styčný dôstojník pri Ministerstve dopravy a verejných prác, 1942–1944, 0,38 bm.

Intendančná služba

Vojenský technický a chemický ústav v Zemianskych Kostoľanoch, 1939–1943, 0,75 bm.

Doplňovacia a počtová služba

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Liptovskom Mikuláši, 1939–1944, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Nitre, 1939–1944, 0,36 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Prešove, 1939–1945, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Ružomberku, 1939–1945, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Žiline, 1939, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvá, 1939–1945, 0,12 bm.

Vojenský účtovný a cenzúrny úrad v Bratislave, 1939–1945, 5,88 bm.

ŠKOLSTVO

Vojenské školy

Vojenská akadémia v Bratislave, 1940–1943, 0,24 bm.

Vysoká vojenská škola v Bratislave, 1942–1943, 1,38 bm.

Divízna bojová škola 1. pešej divízie, 1943, 0,12 bm.

Škola dôstojníkov hospodárskej služby v zálohe v Trenčíne, 1940–1944, 0,38 bm.

Škola pre výchovu dôstojníkov duchovnej správy v zálohe v Pezinku, 1943, 0,12 bm.

ZDRAVOTNÍCTVO A SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ

Nemocnice

Vojenská nemocnica v Bratislave, 1940–1945, 8,88 bm.

Vojenská nemocnica v Ružomberku, 1940–1944, 5,50 bm.

Odborné liečebné ústavy

Vojenský liečebný ústav v Piešťanoch, 1937–1944, 5,13 bm.

Vojenský ústav chorôb duševných a nervových v Trnave, 1940–1944, 2,88 bm.

Iné zdravotnícke zariadenia

Vojenský zdravotnícky sklad v Liptovskom Mikuláši, 1939–1945, 0,12 bm.

Iné sociálne inštitúcie

Rekreačné stredisko v Smrekovici, 1939–1945, 0,12 bm.

JUSTÍCIA

Vojenské súdy

Vojenský súd v Banskej Bystrici, 1941–1944, 3,50 bm.

Vojenský súd v Bratislave, 1939–1944, 30,84 bm.

Hlavný vojenský súd v Banskej Bystrici, 1940–1944, 0,12 bm.

Poľný súd Zaisťovacej a 2. technickej divízie, 1942–1944, 0,12 bm.

Nápravno-výchovné a kárne zariadenia

Vojenská trestnica v Bratislave, 1939–1945, 1,08 bm.

Vojenská väznica v Banskej Bystrici, 1939–1943, 0,24 bm.

Vojenská väznica v Bratislave, 1939–1944, 1 bm.

Vojenská väznica v Prešove, 1941–1944, 0,12 bm.

Poľná väznica 2. technickej divízie, 1939–1944, 0,12 bm.

Orgány prokuratúry

Vojenský prokurátor v Bratislave, 1939–1944, 0,38 bm.

Poľný prokurátor Zaisťovacej a Rýchlej divízie, 1941–1944, 0,12 bm.

OBDOBIE ČESKOSLOVENSKEJ ARMÁDY (1944) 1945–1992

Banderovci, 1945–1948, 12,60 bm, I.

I. československá armáda na Slovensku, 1944, 2 bm, I.

OSOBNÉ FONDY

Ferdinand Michal Čatloš, 1914–1971, 1,38 bm, I.

ZBIERKY

Rozsudky vojenských súdov, 1939–1944, 0,12 bm.

Zbierka písomností z obdobia Slovenskej republiky, 1939–1945, 0,12 bm.

Zbierka písomností I. československej armády na Slovensku, 1944, 4,13 bm, I.

Zbierka písomností z protifašistického odboja, 1937–1947, 0,63 bm, I.

Zbierka písomností z partizánskeho hnutia, 1942–1945, 6,88 bm, I.

Zbierka písomností Slovensko 1938–1945, 1938–1945, 6,25 bm, I.

Zbierka písomností Slovenskej národnej rady a národných výborov, 1944–1945, 0,88 bm, I.

Zbierka písomností Zväzu protifašistických bojovníkov, 1948–1968, 0,63 bm, I.

Zbierka písomností zo Slovenského národného povstania, 1944, 1,38 bm, I.

Zbierka rozhlasových dokumentov, 1939–1945, 1,50 bm, I.

Zbierka rádiogramov, 1944, 0,12 bm, I.

Zbierka fotografií, 20. st., 20 000 kusov, K.

Zbierka vojenských filmov, 2. pol. 20. st., 886 kusov, K.

Zbierka Rakúsko-uhorskej armády, 1914–1918, 0,60 bm.

Zbierka československého odboja v 1. svetovej vojne, 1914–1918, 0,12 bm.

Zbierka Československej armády, 1919–1939, 0,24 bm.

Zbierka kópií zo zahraničných archívov, 1938–1955, 1,50 bm, I.

Zbierka máp a plánov, koniec 19. st.–20. st., 6 600 kusov.

Zbierka mikrofilmov, 1970–1989, 560 kusov.

Zbierka vojensko-historických prác, 2. pol. 20. st., 876 kusov.

Zbierka spomienkových prác, (1848) 1914–1989, 502 kusov, I.

 

 

 

504 – ARCHÍV NÁRODNEJ BANKY SLOVENSKA

Krajná 27

821 04 Bratislava 2 (Od septembra 2001: Cukrová 8, Bratislava)

Telefón: 07/43 42 89 70 – 71, 43 42 89 73

Fax: 07/43 42 89 74, 43 42 89 70 – 71

Služby pre verejnosť: pondelok – štvrtok: 8.00 h – 15.00 h

 

Archív Národnej banky Slovenska (ďalej Archív NBS) vznikol 1. januára 1993 súčasne s ustanovením slovenskej centrálnej banky. Jeho hlavnou úlohou je zhromažďovať, spracúvať a uchovávať písomnosti z činnosti Národnej banky Slovenska a starať sa o bohatý historický fond dokumentov a reálií týkajúcich sa bankovníctva a peňažníctva na Slovensku. Archív NBS nadväzuje na aktivity vykonané v tejto oblasti predchodkyňou súčasnej centrálnej banky – Štátnej banky česko-slovenskej.

Archív NBS spravuje v súčasnosti 3 600 bežných metrov archívnych dokumentov, ktoré získal po zániku peňažných ústavov prirodzene alebo na základe riadneho preberacieho konania.

K zaujímavým archívnym fondom archívu patrí fond Národnej banky československej, ktorá bola zriadená ako centrálna banka v roku 1926. V archíve je uložená písomná registratúra z činnosti filiálok NBČS na Slovensku, ako aj Oblastného ústavu NBČS v Bratislave.

Fond Slovenská národná banka obsahuje 50 bm písomností. Medzi najcennejšie dokumenty patria zápisnice valného zhromaždenia, bankovej rady a riaditeľstva. Zaujímavé sú písomnosti dokumentujúce vytvorenie a zavedenie slovenskej meny, obehu a evidencie platidiel, ako aj devízovej politiky banky.

K rozsiahlym fondom v archíve patrí Štátna banka československá, ktorá vznikla v roku 1950. Z jej činnosti je v archíve uchovaných asi 1 300 bm písomností.

Najstaršie dokumenty v Archíve NBS súvisia s činnosťou peňažných ústavov. Tieto vznikajú od polovice 19. storočia. Z nich spomeňme aspoň niektoré: Bratislavská sporiteľňa, úč. spol. (Bratislavská I. sporivá banka), založená v roku 1842 ako “Pressburger Sparkasse”, ďalej Sporiteľňa, úč. spol., Martin (Turčiansko-sväto-martinská sporiteľňa), ktorá vznikla v roku 1879 ako prvá slovenská účastinárska peňažná spoločnosť so slovom sporiteľňa v názve alebo Ružomberský účastinársky úverkový spolok (1879) – prvá banková inštitúcia bez označenia sporiteľňa (v roku 1919 bol premenovaný na Slovenskú banku so sídlom v Bratislave) a i.

Archív NBS sa usiluje o spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami, napr. s Európskou asociáciou pre bankovú históriu alebo s Centrom pre európsku obchodnú históriu.

So vznikom NBS vznikol aj jej odborný bankový časopis BIATEC, do ktorého pravidelne prispievajú tiež pracovníci archívu. Tí sa snažia prostredníctvom archívnych dokumentov propagovať a zvyšovať záujem o hlbšie poznanie histórie slovenského peňažníctva a bankovníctva.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

Povereníctva v rokoch 1945–1960

Povereníctvo financií v Bratislave – devízové oddelenie, 1946–1960, 12 bm.

HOSPODÁRSTVO

Drevospracujúci priemysel

Slovenské drevo, úč. spol., Bratislava, 1939–1950, 11 bm.

FINANČNÍCTVO

Banky

Národná banka československá a jej právni predchodcovia, 1879–1950, 74 bm.

Štátna banka československá, hlavný ústav pre Slovensko, Bratislava, 1950–1992, 1 300 bm, I.

Agrárna banka v Prahe, filiálka v Bratislave, 1924–1941, 0,10 bm.

Americko-slovenská banka v Bratislave, filiálka v Topoľčanoch, 1920–1932, 1 bm.

Banka československých légií v Prahe, 1920–1948, 12,60 bm.

Banka Orava v Dolnom Kubíne, 1922–1946, 0,50 bm.

Banka pre československý priemysel pivovarnícky v Prahe, 1926–1928, 0,10 bm.

Bánovská ľudová banka v Bánovciach, 1904–1921, 1 bm.

Banskoštiavnická ľudová banka Banská Štiavnica, 1871–1921, 1 bm.

Bardejovská úverná banka v Bardejove, 1894–1914, 1 bm.

Beregovo – mukačevská banka v Mukačeve, 1863–1942, 0,10 bm.

Bratislavská obchodná a úverná banka v Bratislave, 1903–1950, 123 bm.

Bratislavská priemyselná banka v Bratislave, 1867–1930, 0,80 bm.

Bratislavská I. sporivá banka v Bratislave, 1842–1946 (1950), 63 bm.

Bratislavská všeobecná banka v Bratislave, 1921–1941, 7 bm.

Čerehátska banka v Nižnom Medzeve, 1870–1950, 2,50 bm.

Česká priemyselná banka v Prahe, filiálka v Bratislave, 1920–1939, 1 bm.

Drevárska banka v Košiciach, 1923–1924, 0,10 bm.

Dunajská banka v Bratislave, 1912–1950, 15 bm.

Eskomptná a zmenárenská banka Budapešť, filiálka v Košiciach, 1939–1950, 1,20 bm.

Galantská úverná banka v Galante, 1921–1946, 3,50 bm.

Gazdovská banka v Bardejove, 1905–1924, 0,50 bm.

Gazdovská ľudová banka pre Oslany a okolie, 1928–1934, 0,20 bm.

Gazdovská a priemyselná banka v Bánovciach nad Bebravou, 1905–1941, 0,40 bm.

Gemerská banka v Rimavskej Sobote, 1920, 0,10 bm.

Gemerská ľudová a priemyselná banka v Rimavskej Sobote, 1870–1928, 0,40 bm.

Gemerská ľudová banka v Rožňave, 1903–1938, 0,70 bm.

Gemerská obchodná a hospodárska banka v Rimavskej Sobote, 1907–1922, 0,20 bm.

Gemerská sporiteľňa a úverná banka v Rimavskej Sobote, 1897–1920, 0,50 bm.

Gemerská úverná banka v Rimavskej Sobote, 1920–1924, 0,30 bm.

Hornouhorská úverná banka v Košiciach, 1856–1940, 2,50 bm.

Hospodárska banka v Bratislave, 1906–1921, 2 bm.

Hospodárska banka v Michalovciach, 1905–1941, 0,20 bm.

Hospodárska a parcelačná banka v Bratislave, 1910–1926, 0,10 bm.

Hospodárska a úverná banka v Brezovej pod Bradlom, 1925–1940, 1,50 bm.

Hospodárska úverná banka v Rožňave, 1922–1942, 0,50 bm.

Humenská obchodná a priemyselná banka v Humennom, 1905–1925, 0,10 bm.

Hypotečná banka česká, 1924–1939, 120 bm.

Investičná banka v Bratislave, 1948–1958, 155 bm.

Košická hypotečná banka v Košiciach, 1909–1911, 0,10 bm.

Košická ľudová banka v Košiciach, 1909–1924, 0,10 bm.

Košická úverná banka v Košiciach, 1909–1912, 0,10 bm.

Krajská ľudová banka v Trnave, 1911–1940 (1951), 1,50 bm.

Kráľovochlmecká hospodárska a obchodná banka v Kráľovskom Chlmci, 1947–1950, 0,20 bm.

Krupinská ľudová banka v Krupine, 1904–1920, 0,20 bm.

Liptovská úverná banka v Liptovskom Mikuláši, 1870–1941, 2,50 bm.

Lučenecká sporiteľňa a úverná banka v Lučenci, 1872–1930, 0,20 bm.

Ľudová banka v Námestove, 1903–1939, 0,60 bm.

Ľudová banka v Novom Meste nad Váhom, 1896–1920, 1 bm.

Ľudová banka v Ružomberku, 1907–1948, 35 bm.

Maďarská všeobecná úverná banka v Budapešti, 1867–1945, 2,50 bm.

Malacká ľudová banka v Malackách, 1888–1922, 0,10 bm.

Meštianska banka v Trenčíne, 1905–1920, 4 bm.

Michalovská obchodná a úverná banka v Michalovciach, 1895–1926, 0,10 bm.

Moravská banka v Olomouci, filiálka v Bratislave, 1920–1945, 1 bm.

Myjavská banka v Myjave, 1893–1948, 13,50 bm.

Národná banka v Banskej Bystrici, 1920–1940, 4 bm.

Nemeckoľupčianska banka v Nemeckej Ľupči, 1873–1930, 1 bm.

Nitrianska ľudová banka v Nitre, 1869–1940, 2 bm.

Nitrianska úverná banka v Nitre, 1872–1921, 1 bm.

Nitrianska všeobecná banka v Nitre, 1862–1941, 4 bm.

Nová banka v Myjave, 1909–1921, 1,50 bm.

Novohradská ľudová banka v Lučenci, 1872–1924, 0,40 bm.

Novomestská úverná banka v Novom Meste nad Váhom, 1890–1941, 2 bm.

Novozámocká ľudová banka v Nových Zámkoch, 1913–1934, 0,40 bm.

Obchodná banka v Banskej Bystrici, 1904–1940, 1 bm.

Obchodná banka v Košiciach, 1939–1950, 1 bm.

Pezinská úverná banka v Pezinku, 1905–1923, 0,10 bm.

Plešivecká hospodárska banka v Plešivci, 1911–1925, 0,10 bm.

Podkarpatská banka v Užhorode, filiálka v Prešove, 1925–1941, 0,10 bm.

Pomocný fond peňažných ústavov Bratislava, 1941–1950, 8 bm.

Považská agrárna a priemyselná banka v Žiline, 1902–1934, 1 bm.

Pražská úverná banka v Prahe, filiálka v Bratislave, 1919–1943, 10 bm.

Priemyselná banka v Liptovskom Mikuláši, 1894–1920, 0,10 bm.

Prievidzská gazdovská banka v Prievidzi, 1906–1944, 6 bm.

Prvá malacká banka v Malackách, 1923–1950, 0,30 bm.

Prvá prievidzská banka v Prievidzi, 1872–1941, 3,50 bm.

Prvá senická banka v Senici, 1928–1939, 0,10 bm.

Rimavskosobotská banka v Rimavskej Sobote, 1861–1945, 2,50 bm.

Roľnícka banka v Hliníku nad Hronom, 1911–1921, 0,30 bm.

Rožňavská banka v Rožňave, 1920–1948, 1,50 bm.

Ružomberská priemyselná banka v Ružomberku, 1888–1930, 0,10 bm.

Ružomberská všeobecná banka v Ružomberku, 1869–1933, 0,20 bm.

Sabinovská úverná banka v Sabinove, 1924–1927, 0,10 bm.

Sečovská úverná banka v Sečovciach, 1944–1949, 0,10 bm.

Sedliacka banka v Bratislave, 1941–1948, 130 bm.

Slovenská banka v Bratislave, 1879–1948, 145 bm.

Slovenská hospodárska banka v Budapešti, filiálka v Nových Zámkoch, 1941–1945, 3,50 bm.

Slovenská hypotečná a komunálna banka Bratislava, 1939–1945, 125 bm.

Slovenská ľudová banka v Bratislave, 1922–1942, 21 bm.

Slovenská ľudová a hospodárska banka v Bratislave, 1931–1940, 4 bm.

Slovenská národná banka, 1939–1945, 215 bm.

Slovenská Tatra banka v Bratislave, 1948–1950, 340 bm.

Slovenská všeobecná úverná banka v Bratislave, 1921–1951, 53 bm.

Spišská úverná banka v Levoči a Starom Smokovci, 1869–1950, 10 bm.

Spišskonovoveská banka v Spišskej Novej Vsi, 1872–1935, 0,10 bm.

Spišskosobotská katolícka ľudová banka v Spišskej Sobote, 1912–1943, 0,20 bm.

Spišská banka v Kežmarku, 1864–1948, 4,50 bm.

Stredoslovenská banka v Banskej Bystrici, 1935–1948, 9 bm.

Tatra banka v Bratislave, 1884–1948, 270 bm.

Tekovská ľudová banka v Leviciach, 1882–1950, 12 bm.

Trenčianska banka v Trenčíne, 1866–1926, 5 bm.

Trenčianska obchodná a priemyselná banka v Trenčíne, 1904–1921, 1 bm.

Trnavská I. banka v Trnave, 1924–1941, 5,50 bm.

Trnavská ľudová a vidiecka banka v Trnave, 1897–1935, 0,10 bm.

Union banka v Bratislave, 1940–1945, 60 bm.

Ústredná ľudová banka Žitného ostrova v Dunajskej Strede, 1901–1933, 0,30 bm.

Úverná banka v Banskej Bystrici, 1873–1921, 0,10 bm.

Úverná banka v Spišskej Starej Vsi, 1924, 0,10 bm.

Úverná banka v Žiline, 1906–1932, 1,20 bm.

Veľkotopoľčianska banka v Topoľčanoch, 1892–1924, 0,50 bm.

Zadunajská reformná banka v Dunajskej Strede, 1915–1927, 0,10 bm.

Zemská banka, filiálka v Bratislave, 1924–1939, 74 bm.

Zlatomoravecká agrárna banka v Zlatých Moravciach, 1872–1933, 0,30 bm.

Zvolenská ľudová banka vo Zvolene, 1902–1920, 0,80 bm.

Žarnovická ľudová banka v Žarnovici, 1885–1924, 0,20 bm.

Živnostenská banka Praha, filiálka v Bratislave, 1919–1948, 12 bm.

Sporiteľne

Banskobystrická sporiteľňa v Banskej Bystrici, 1845–1921, 1 bm.

Banskoštiavnická sporiteľňa v Banskej Štiavnici, 1847–1921, 1 bm.

Bardejovská sporiteľňa v Bardejove, 1882–1894, 1,50 bm.

Bratislavská sporiteľňa v Bratislave, 1923–1949, 0,20 bm.

Breznianska sporiteľňa v Brezne, 1873–1939, 1 bm.

Hnúštianska sporiteľňa v Hnúšti, 1906–1933, 0,10 bm.

Hlohovecká sporiteľňa v Hlohovci, 1873–1920, 0,10 bm.

Komárňanská I. sporiteľňa v Komárne, 1855–1945, 6 bm.

Košická sporiteľňa v Košiciach, 1844–1942, 2 bm.

Krupinská sporiteľňa v Krupine, 1901–1920, 0,50 bm.

Levická sporiteľňa v Leviciach, 1865–1945, 1 bm.

Novozámocká sporiteľňa v Nových Zámkoch, 1848–1945, 12 bm.

Pezinsko-modransko-svätojurská sporiteľňa v Pezinku, 1871–1924, 0,20 bm.

Piešťanská sporiteľňa v Piešťanoch, 1886–1919, 1 bm.

Poštová sporiteľňa v Bratislave, 1939–1950, 96 bm.

Prvá šalianska sporiteľňa v Šali, 1873–1945, 1,20 bm.

Spišskopodhradská sporiteľňa v Spišskom Podhradí, 1868–1924, 0,10 bm.

Šahianska sporiteľňa v Šahách, 1868–1945, 2,50 bm.

Tornaľská sporiteľňa v Tornale, 1870–1945, 3 bm.

Turčiansko-sväto-martinská sporiteľňa v Martine, 1868–1936, 0,40 bm.

Zvolenská sporiteľňa vo Zvolene, 1909–1921, 0,40 bm.

Banskoštiavnický obchodný a úverový ústav v Banskej Štiavnici, 1889–1924, 0,80 bm.

Dolnokubínsky sporiteľný úverný ústav v Dolnom Kubíne, 1897–1922, 0,30 bm.

Gazdovský a úverný ústav v Kráľovskom Chlmci, 1904–1953, 1,50 bm.

Moldavský úverný ústav v Moldave, 1924–1925, 0,10 bm.

Národný úverný ústav v Budapešti, filiálka v Nových Zámkoch, 1939–1945 (1950), 5 bm.

Občiansky úverný ústav v Sečovciach, 1896–1941, 1,50 bm.

Šamorínsky úverný ústav v Šamoríne, 1894–1945, 10 bm.

Všeobecný úverný ústav v Dolnom Kubíne, 1932–1941, 0,70 bm.

Všeobecný úverný ústav v Chynoranoch, 1930–1941, 0,40 bm.

Všeobecný úverný ústav v Modrom Kameni, 1928–1933, 0,40 bm.

Všeobecný úverný ústav v Plešivci, 1928–1933, 0,80 bm.

Všeobecný úverný ústav v Banskej Bystrici, Michalovciach, Poprade, 1918–1941, 0,40 bm.

Necpalský úverný spolok v Necpaloch, 1910–1915, 0,10 bm.

Staroturanský úverný spolok v Starej Turej, 1902–1948, 0,20 bm.

Spojená úverná banka a Košická sporiteľňa v Košiciach, (1824) 1897–1950, 8,50 bm.

Sporiteľňa a záložňa krupinského vidieka v Krupine, 1872–1900, 0,30 bm.

Pomocná pokladnica v Starej Turej, 1871–1948, 1 bm.

Sečovská úverná pokladnica v Sečovciach, 1869–1941, 1 bm.

Slovenská pomocná pokladnica v Bratislave, 1929–1937, 0,30 bm.

Tisovská vzájomná pokladnica v Tisovci, 1897–1941, 0,70 bm.

Vzájomná pomocnica v Brezne, 1876–1921, 0,10 bm.

Vzájomná pomocnica v Dolnom Kubíne, 1869–1921, 0,30 bm.

Vzájomná pomocnica v Malých Stankovanoch, 1875–1908, 0,80 bm.

Vzájomná pomocnica v Nemeckej Ľupči, 1869–1873, 0,10 bm.

Žilinská pomocnica v Žiline, 1903–1936, 0,10 bm.

Iné finančné inštitúcie

Bankový dom Frankl a spol. Bratislava, 1918–1948, 1,70 bm.

Bratia Haulik v Bratislave, 1930–1950, 0,20 bm.

Bratislavská záložňa v Bratislave, 1910–1950, 1 bm.

Štátna pokladnica v Bratislave, 1912–1953, 20 bm.

Ústredná likvidačná kancelária peňažných ústavov Bratislava, 1947–1948, 8 bm.

Všeobecný fond peňažných ústavov v ČSR, Praha, Bratislava, 1924–1948, 0,80 bm.

Zväzy

Zväz slovenských bánk Bratislava, 1935–1948, 1,50 bm.

Zväz slovenských poisťovní Bratislava, 1924–1948, 3 bm.

Zväz slovenských peňažných ústavov Bratislava, 1915–1928, 0,10 bm.

Zväz roľníckych vzájomných pokladníc, 1924–1948 (1949), 50 bm.

Živnozväz Bratislava, 1922–1948, 18 bm.

Orgány družstevného peňažníctva

Ľudové peňažné ústredie Bratislava, 1948–1949, 25 bm.

Roľnícky dom, družstvo s r. o., Bratislava, 1931–1936, 1 bm.

Slovenská rada družstiev odbor III. – Ľudové peňažníctvo, Bratislava, 1949–1950, 12 bm.

Ústredné družstvo Bratislava, 1926–1948, 35 bm.

Iné inštitúcie

Československá sporiteľničná rada v Prahe, 1946–1947, 0,10 bm.

Fond bytového hospodárstva Bratislava, 1945–1954, 5,50 bm.

Fond znárodneného hospodárstva v Bratislave, 1945–1953, 20 bm.

Gemerský účtovný spolok pre tovarový obchod a bankový závod v Rimavskej Sobote, 1918–1943, 0,10 bm.

Zvláštny fond pre zmiernenie strát z povojnových pomerov, Praha, Bratislava, 1924–1950, 2 bm.

 

 

 

505 – ÚSTREDNÝ ARCHÍV GEODÉZIE A KARTOGRAFIE

Chlumeckého 4

827 45 Bratislava 212

Telefón: 07/43 42 75 33, 43 33 48 01

Fax: 07/43 42 75 11

E-mail: badlik@gku.sk

Internet: www.gku.sk

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 8.00 h – 13.00 h

 

Ústredný archív geodézie a kartografie (ďalej ÚAKG) sa začlenil do siete archívov organizácií osobitného významu v roku 1990. Rezortne podlieha Geodetickému a kartografickému ústavu v Bratislave. Zároveň je osobitným dokumentačným pracoviskom rezortu Ústavu geodézie a kartografie Slovenskej republiky, v ktorom sa zhromažďuje, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje dôležitá dokumentácia súvisiaca s tvorbou máp na našom území od konca 18. storočia až po súčasnosť. V archíve sa nachádza asi 300 tisíc máp.

Najstarším a najzaujímavejším kartografickým dielom je mapa obce Lisková, ktorú vyhotovil v roku 1792 geometer František Čekanec. Okrem tohto najstaršieho unikátu sa v archíve nachádzajú zbierky katastrálnych, konkretuálnych a komasačných máp, ktoré boli vytvárané od roku 1850.

Okrem starších máp obsahuje ÚAKG vo svojich zbierkach aj mapy vydávané v súčasnosti, ktoré archív dostáva ako povinné výtlačky od vydavateľov kartografických diel. Ročne pribudne do archívu asi 3 000 máp. Pretože mapy sú vzácnymi archívnymi zbierkami, časť z nich je z dôvodu ochrany odfotografovaná na mikrofilmoch a uložená v detašovanom Zabezpečovacom mikrofilmovom archíve. Od roku 1993 začal archív so skenovaním máp, čím sa už vytvorili základy budúceho zabezpečovacieho archívu katastrálnych máp na počítačových médiách (disketách a diskoch).

Na získanie širšieho obrazu o zememeračských prácach a mapovaní na našom území slúži zbierka technických predpisov a starých geodetických a kartografických prístrojov a pomôcok. Zbierky máp sú verejnosti sprístupnené v inventároch a v grafických prehľadoch. Služby v tejto oblasti využívajú nielen geodeti a kartografi, ale aj historici, pamiatkari, architekti, jazykovedci i radoví občania, ktorí si vybavujú svoje reštitučné záležitosti.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

ZBIERKY

Mapy, plány a technická dokumentácia

Mapa obce Lisková (mierka 1:3 600), 1792, 1 kus.

Mapy Rakúsko-Uhorska, 1870–1914, 160 kusov.

Katastrálne mapy tzv. stabilného katastra (zväčša mierka 1:2 880), 1852–1914, 30 000 kusov, I.

Konkretuálne mapy (mierka 1:2 880–1:14 400), 1850–1866, 15 000 kusov, I.

Komasačné mapy (zväčša mierka 1:2 880), 1850–1890, 500 kusov, I.

Tretie vojenské mapovanie (mierka 1:20 000–1:200 000), 1880–1952, 250 kusov, I.

Katastrálne mapy, tzv. Křovakove (mierka 1:1 000, 1:2 000, 1:2 880), 1928–1950, 20 000 kusov, I.

Mapy generálneho štábu Československej ľudovej armády (mierka 1:5 000–1:200 000), 1954–1979, 5 000 kusov, I.

Tematické mapy, 1955–2000, 30 000 kusov, I.

Reliéfne mapy a glóbusy, 1960–1985, 80 kusov, I.

Zbierka atlasov, 1904–2000, 160 kusov, I.

Technické a právne predpisy (rezortné), 1869–2000, 180 kusov, I.

Štátne mapové dielo

Základné mapy (mierka 1:1 000–1:1 000 000), 1953–2000, 170 000 kusov, I.

Mapy evidencie nehnuteľností (mierka 1:2 880), 1953–2000, 30 000 kusov, I.

Technická mapa mesta Bratislavy, 1972–1979, 300 kusov, I.

Mapy okresov a krajov, 1960–2000, 500 kusov, I.

Mikrofilmy

Zabezpečovací mikrofilmový archív, 1800–1990, 12 000 kusov, I.

Iné zbierky

Zbierka starých geodetických a kartografických prístrojov a pomôcok, 19. st.–20. st., 120 kusov, I.

 

 

 

507 – ÚSTREDNÝ ARCHÍV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

Dúbravská cesta 9

841 05 Bratislava 4

Telefón: 07/54 77 56 65, 59 41 11 11

Fax: 07/54 77 56 65

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 8.00 h – 15.00 h

 

Ústredný archív Slovenskej akadémie vied (ďalej Ústredný archív SAV) vznikol na základe uznesenia Predsedníctva SAV v septembri 1962, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 1963. Vlastnú činnosť začal rozvíjať až po personálnom dobudovaní v roku 1964. V rámci archívnej siete je začlenený do sústavy osobitných archívov.

Ústredný archív SAV je vedecko–dokumentárnym pracoviskom SAV. Medzi jeho hlavné činnosti patrí evidovanie, preberanie a spracúvanie archívnych dokumentov z činnosti riadiacich orgánov a pracovísk SAV, jej právnych predchodcov, vedeckých spoločností pri SAV, ako aj osobných fondov vedcov, ďalej zabezpečuje ich trvalé uloženie, ochranu, sprístupnenie a využívanie.

Okrem fondov riadiacich orgánov a vedeckých pracovísk SAV sú v archíve uložené i fondy vedeckých spoločností pôsobiacich pri SAV. Niektoré z nich, ako napr. Bratislavský lekársky a prírodovedný spolok, či Klub inžinierov Slovákov majú svoje začiatky už v polovici 19. storočia a sú teda oveľa staršie ako samotná akadémia.

Archív získava osobné fondy komisionálne kúpou a darom. Má záujem predovšetkým o osobné fondy členov SAV a jej významných vedeckých pracovníkov, tiež o fondy ďalších osobností, ktoré mali bezprostredný vzťah k slovenskej vede. Osobné fondy obsahujú bohatý a rozmanitý materiál z vedeckej činnosti (publikované i nepublikované), biografické materiály, ktoré rozširujú a dopĺňajú obraz o pôvodcovi fondu. Zaujímavá je i korešpondencia, písomný materiál dopĺňajú častokrát fotografie, prípadne dokumenty celej rodiny.

Ústredný archív SAV rozvíja aj zbierkovú činnosť. Archív vytvoril peknú zbierku medailí, plakiet a vyznamenaní udelených pracovníkom SAV. Väčšia časť tejto zbierky pochádza z osobných fondov. Archív vybudoval tiež rozsiahlu zbierku fotodokumentácie z činnosti SAV.

Väčšina fondov je spracovaná formou tematických či združených inventárov a katalógov. Archívne zbierky sú sprístupnené sčasti prostredníctvom tematických kartoték (napr. kartotéky zamestnancov, udelených vedeckých hodností).

Ústredný archív SAV je taktiež informačným centrom pre vlastnú organizáciu. Jeho širokú pramennú bázu využívajú však aj externí bádatelia, ktorí sa zaujímajú o vývoj vedy a techniky na Slovensku.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

VEDA

Slovenská učená spoločnosť, (1927) 1939–1942, 0,24 bm.

Slovenská akadémia vied a umení, 1943–1952, 10,20 bm, I.

Umelecká a vedecká rada, 1945–1951, 3,36 bm, I.

Úrad predsedníctva Slovenskej akadémie vied, (1952) 1953–1990, 338,38 bm, I.

Sekcie vied, 1953–1961, 22,56 bm, I.

Organizačné stredisko vedeckých spoločnosti, (1965) 1973–1993, 7,32 bm, I.

Ústredie pre vynálezy a objavy, 1953–1994, 14,40 bm, I.

Vedecké kolégiá Slovenskej akadémie vied

I. organizačné obdobie, 1962–1966, 12,96 bm, I.

II. organizačné obdobie, 1967–1970, 14,88 bm, I.

III. organizačné obdobie, 1971–1974, 15,84 bm, I.

IV. organizačné obdobie, 1975–1980, 16,20 bm, I.

V. organizačné obdobie, 1981–1983, 7,44 bm, I.

VI. organizačné obdobie, 1984–1987, 12,48 bm, I.

VII. organizačné obdobie, 1988–1992, 16,68 bm, I.

VIII. organizačné obdobie, 1993–1999, 7,32 bm, I.

Vedecké centrá, 1979–1990, 6,72 bm.

Vedecké ústavy Slovenskej akadémie vied

Archeologický ústav, 1933–1981, 22,32 bm, I.

Astronomický ústav, 1947–1965, 2,40 bm, I.

Astronomický ústav – Medziplanetárna hmota, 1955–1975, 4,56 bm, I.

Banícky ústav, 1953–1966, 2,28 bm, I.

Biologické pracoviská, 1954–1974, 16,08 bm, I.

Ekonomický ústav, 1954–1985, 16,68 bm, I.

Elektrotechnický ústav, 1956–1967, 1,20 bm, I.

Fyzikálny ústav, 1959–1983, 2,40 bm, I.

Geofyzikálny ústav, 1954–1973, 6 bm, I.

Historický ústav, 1948–1989, 24,84 bm, I.

Chemický ústav, 1953–1980, 15,84 bm, I.

Kabinet dejín lekárskych a biologických vied, 1955–1960, 0,24 bm, I.

Kabinet dejín technických a prírodných vied, 1954–1961, 0,36 bm, I.

Kabinet orientalistiky, 1959–1980, 2,40 bm, I.

Laboratórium strojníctva a hutníctva, 1955–1960, 0,84 bm.

Štátne magnetické a geofyzikálne observatórium, 1888–1964, 2,28 bm.

Ústav anorganickej chémie, 1953–1967, 5,76 bm, I.

Ústav dejín európskych socialistických krajín, 1954–1982, 8,16 bm, I.

Ústav experimentálnej biológie a ekológie, 1975–1979, 2,76 bm, I.

Ústav experimentálnej endokrinológie, 1952–1973, 4,08 bm, I.

Ústav experimentálnej pedagogiky, 1972–1993, 2,52 bm, I.

Ústav experimentálnej psychológie, 1953–1968, 2,64 bm.

Ústav filozofie a sociológie, 1955–1979, 9,24 bm, I.

Ústav kovových materiálov, 1953–1973, 3,36 bm, I.

Ústav merania a meracej techniky, 20. st., 4,44 bm.

Ústav slovenskej literatúry, 1946–1989, 8,16 bm, I.

Ústav štátu a práva, 1952–1980, 12,48 bm, I.

Ústav vedeckého ateizmu, 1953–1990, 7,80 bm, I.

Ústav vlastností hornín, 1952–1962, 0,12 bm.

Technicko-hospodárska správa vedeckých ústavov

Technicko-hospodárska správa chemických ústavov, 1953–1961, 1,32 bm, I.

Technicko-hospodárska správa ústavov matematických a prírodných vied, 1953–1961, 0,12 bm, I.

Technicko-hospodárska správa ústavov spoločenských vied, 1953–1990, 18,12 bm, I.

Technicko-hospodárska správa ústavov technických vied, 1953–1961, 6,96 bm, I.

ODBOROVÉ HNUTIE

Základná organizácia Revolučného odborového hnutia pri Ústavoch spoločenských vied Slovenskej akadémie vied, 1958–1982, 3 bm, I.

SPOLOČENSKÉ ORGANIZÁCIE NÁRODNÉHO FRONTU

Základná organizácia Zväzu protifašistických bojovníkov pri Slovenskej akadémii vied, 1972–1984, 0,72 bm.

KULTÚRA

Knižnice

Knižnica Františka Votrubu, 1843–1964, 1 927 kusov, K.

Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied, 1953–1970, 6,72 bm, I.

Vydavateľstvá a redakcie

Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1953–1981, 24,96 bm.

SPOLKY A VEDECKÉ SPOLOČNOSTI

Bratislavský lekársky a prírodovedný spolok, 1856–1938, 1,92 bm, I.

Slovenská antropologická spoločnosť, 1961–1966, 0,12 bm, I.

Slovenská demografická spoločnosť, 1968–1972, 0,12 bm.

Slovenská entomologická spoločnosť, 1963–1984, 0,36 bm, I.

Slovenská geografická spoločnosť, 1946–1979, 0,96 bm, I.

Slovenská historická spoločnosť, 1946–1989, 3 bm, I.

Slovenská chemická spoločnosť, 1946–1974, 1,92 bm, I.

Slovenská meteorologická spoločnosť, 1960–1970, 0,12 bm, I.

Slovenská spoločnosť pre dejiny vied a techniky, 1965–1974, 1,08 bm, I.

Slovenská zoologická spoločnosť, 1957–1970, 0,24 bm, I.

Spolok chemikov Slovákov, 1940–1963, 3,60 bm, I.

Svojchémia, 1947–1952, 2,04 bm, I.

OSOBNÉ FONDY

Dimitrij Andrusov, 1921–1972, 5,52 bm, I.

Ján Bakoš, 1908–1967, 3 bm, I.

Emil Belluš, 1954–1972, 0,48 bm, I.

Dionýz Blaškovič, 1923–1991, 9,60 bm, I.

Vojtech Budinský-Krička, (predtým Budaváry), 1939–1966, 0,12 bm, I.

Bohuslav Cambel, 1933–1966, 2,04 bm, I.

Samuel Cambel, 1939–1990, 4,44 bm, I.

Jozef Čabelka, 1947–1974, 2,88 bm, I.

Jozef Černáček, 1927–1981, 4,80 bm, I.

Ladislav Dérer, 1924–1960, 1,32 bm, I.

Oto Dub, 1920–1979, 3,12 bm, I.

Alžbeta Gácsová, 1945–1976, 3,24 bm.

Ján Gonda, 1943–1972, 2,76 bm.

Mikuláš Gregor, 1919–1980, 14,40 bm, I.

Vladimír Hajko, 1951–1989, 3,72 bm, I.

Ján Hanzlík, 1934–1995, 0,96 bm, I.

Ľudovít Holotík, 1958–1966, 0,48 bm.

Pavol Horváth, 1950–1951, 0,12 bm, I.

Igor Hrušovský, 1930–1978, 0,96 bm, I.

Alexander Húščava, 1927–1969, 5,40 bm, I.

Ľudovít Kneppo, 1910–1983, 4,80 bm, I.

Miroslav Kropilák, 1928–1992, 3,84 bm, I.

Teodor Lamoš, 1921–1965, 0,36 bm.

Štefan Luby, 1936–1976, 4,92 bm, I.

Ján Marták, 1934–1978, 0,12 bm, I.

Andrej Mráz, 1966, 0,12 bm.

Miroslav Murín, 1957–1966, 2,64 bm.

Ľudovít Novák, 1933–1995, 0,12 bm, I.

Adam Pranda, 1924–1984, 8,76 bm, I.

Ivan Stanek, 1915–1973, 2,64 bm, I.

Karol Šiška, 1933–1986, 4,80 bm.

František Švec, 1927–1988, 0,24 bm, I.

Viliam Thurzo, 1922–1983, 2,76 bm, I.

Ján Tibenský, 1947–1992, 6 bm, I.

Jozef Urválek, 1935–1959, 0,24 bm, I.

František Votruba (pseud. Ján Bazov, Andrej Benka, Beta, Janko Cigáň, Andrej Klas a i.), 1902–1953, 8,16 bm, I.

Ladislav Zathurecký, 1913–1992, 7,56 bm, I.

ZBIERKY

Fotografie, negatívy, diapozitívy

Zbierka fotodokumentov, (1942) 1953–1989, 569 akcií + 19 albumov, K.

Filmy

Zbierka filmov, 1949–1989, 949 kotúčov (451 titulov), K.

Zvukové dokumenty

Zbierka fonodokumentov, 1950–1960, 345 kotúčov.

Iné zbierky

Zbierka knižných vydaní Slovenskej akadémie vied a umení, Slovenskej akadémie vied, Československej akadémie vied, (1775) 1942–1990, 11 087 kusov, K.

Zbierka plakiet a medailí, 1966–1984, 212 kusov, K.

 

 

 

506 – ARCHÍV LITERATÚRY A UMENIA SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE

Námestie J. C. Hronského 1

036 52 Martin

Telefón: 0842/413 17 66, 413 17 07

Fax: 0842/413 17 66

Služby pre verejnosť: pondelok – piatok: 9.00 h – 15.00 h

 

Dňa 1. júla 2000 sa súčasťou novozriadenej Slovenskej národnej knižnice v Martine stal aj Archív literatúry a umenia (ďalej Archív LU), jedno z oddelení bývalého Pamätníka národnej kultúry Matice slovenskej.

Prvé samostatné archívne pracovisko – Literárny archív – vzniklo až po konštituovaní spolkovej Slovenskej národnej knižnice (1. 5. 1941) v roku 1946. Dovtedy sa zbierkový fond dnešného Archívu LU vyvíjal v rámci Bibliotéky Matice slovenskej a od roku 1941 v rámci Slovenskej národnej knižnice. Samostatným zbierkotvorným oddelením sa Literárny archív stal až zákonom SNR o Matici slovenskej č. 4/1954 Z. z. z 27. apríla 1954, ktorý začlenil Maticu slovenskú medzi štátne kultúrne ustanovizne. Podľa neho sa Matica slovenská stala Slovenskou národnou knižnicou. Jej archív, Ústredný literárny archív, získal prednostné právo na nadobudnutie, odborné spracovanie, ochraňovanie, skúmanie a publikovanie literárnych, hudobných a fotodokumentačných pamiatok vzťahujúcich sa na významné udalosti, mestá a osobnosti slovenskej národnej histórie. V roku 1982 sa Literárny archív premenoval na Archív LU. Tento názov lepšie vystihuje obsahovú náplň zbierok a zodpovedá aj organizačnému členeniu Medzinárodnej rady archívov, ktorá má samostatnú komisiu pre archívy literatúry a umenia.

Zbierky Archívu LU obsahujú 1 360 028 archívnych jednotiek literárnych, hudobných a fotodokumentačných pamiatok. Predovšetkým sú tu uložené osobné archívne fondy slovenských spisovateľov, literárnych vedcov, hudobníkov, etnografov, umelcov, historikov, pedagógov, knihovníkov a ďalších predstaviteľov slovenskej kultúry, vedy i politiky. V menšom rozsahu sú tu sústredené písomnosti literárnych a hudobných spolkov, ako aj množstvo jednotlivín – rukopisy diel, korešpondencia, dokumenty k dejinám vedy, literatúry a kultúry od polovice 11. storočia až po súčasnosť.

Najpočetnejšie sú zbierky literárnych rukopisov. Medzi najstaršie pamiatky z tejto skupiny patrí pergamenové fólio kódexu s dielom Gregora Veľkého z polovice 11. storočia, Hlaholské listy hlohovské z konca 13. alebo 14. storočia, či latinský kódex – kalendár Hodinky z 15. storočia. Najstaršou slovenskou literárnou pamiatkou je Veršované desatoro z polovice 16. storočia.

Samostatnú časť zbierkového fondu Archívu LU tvoria hudobné rukopisy v časovom rozpätí od 2. polovice 12. storočia až po súčasnosť. Obsahujú bohaté zbierky ľudových piesní viacerých zberateľov, osobné fondy skladateľov a interpretov, hudobniny spevokolov a inštitúcií, chórov, kláštorov a knižníc. Medzi najstaršie hudobné pamiatky patrí pergamenové fólio Antifonára z druhej polovice 12. storočia s neumovou notáciou.

Významnú časť zbierkového fondu Archívu LU tvoria fotografie, ktoré dokumentujú život a dielo osobností slovenskej kultúry, vedy a politiky, prinášajú rôzne historické pohľady na slovenské mestá a na udalosti z dejín slovenského národného života.

Medzi najvzácnejšie fotodokumentačné pamiatky patria dagerotypie. Napríklad Dagerotypia Slovenské vyslanectvo u panovníka z roku 1849 je unikátna aj tým, že je na nej zachovaný pravdepodobne jediný verný obraz Ľudovíta Štúra. Veľmi cennými sú tiež albumy fotografií napr. Karola Plicku, ktoré zachytávajú turčianske kúrie a kaštiele či rodinné albumy. Osobné fondy slovenských literátov, vedcov i politikov, ktoré tvoria najväčšiu časť fotodokumentačných zbierok, prinášajú prierezy životom jednotlivých osobností od ich narodenia až po úmrtie vrátane fotografií rodných domov, miest štúdií a pôsobenia, fotografií diel, náhrobných pomníkov, pamätných tabúľ i záberov z výročí narodenia, alebo úmrtia. Spolu s písomnosťami z oddelenia literárnych rukopisov Archívu LU predstavujú komplexný materiál na štúdium jednotlivých osobností slovenského národného života.

Archív LU každoročne akviruje písomné a fotodokumentačné pamiatky a obohacuje tak svoje zbierky, ktoré predstavujú naše národné kultúrne dedičstvo.

 

Súpis archívnych fondov a zbierok

ZÁKONODARNÉ ORGÁNY V ROKOCH 1918–1938

Slovenská národná rada v Martine, (1914) 1918–1919 (1927), 1 694 jd, I, K.

KULTÚRA

Knižnice

Čaplovičova knižnica v Dolnom Kubíne (Bibliotéka čaplovičovská), 1858–1861, 17 jd, I, K.

Knižnica Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Knižnica Sväto-Martinská), 1859, 2 jd, I, K.

Knižnica učenej spoločnosti malohontskej (Verejná knižnica malohontského seniorátu), (1463) 1666–1904, 163 jd, I, K.

Divadlá

Meštjansko-slovenské divadlo v Banskej Štiavnici, 1846, l jd, I, K.

Vydavateľstvá a redakcie

Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Svätom Martine, 1863–1948, 705 jd, I, K.

Kníhtlačiareň v Báčskom Petrovci, 1930–1941, 2 085 jd.

Leopold Mazáč – nakladateľstvo v Prahe, 1921–1948, 943 jd, K.

Slovenský spisovateľ, 1950–1975, 14 507 jd.

Smena, vydavateľstvo Slovenského ústredného výboru Socialistického zväzu mládeže (práce), 1949–1985, 80 jd.

Tatran – vydavateľstvo, 1921–1970, 350 jd.

Výstavy

Věšínova výstava obrazov v Turčianskom Svätom Martine, 1887–1888, 51 jd, I, K.

OSVETA

Osvetové zbory

Okresný osvetový zbor v Martine, 1934–1935, 371 jd.

NÁBOŽENSKÉ ORGANIZÁCIE

Farské úrady

Evanjelický farský úrad augsburského vyznania v Lazoch pod Makytou, 1785–1942, 1 557 jd, K.

RODINY

Bartolomeides (Ján Bartolomeides, Ladislav Bartolomeides), 1666–1862, 125 jd, I, K.

Bella (Peter Bella-Horal, Andrej Bella, Jozef Bohuslav Bella, Jozef Pravoslav Bella, Ondrej Miloslav Bela, Ján Levoslav Bella), 1831–1924, 568 jd, I, K.

Bórik (Daniel Jaroslav Bórik, Karol Bórik, Pavol Bórik), 1777–1899, 19 jd, I, K.

Capko (Ignác Capko, Ján Capko st., Ján Capko ml., Jozef Capko, Michal Capko), 1831–1893, 267 jd, I, K.

Fábry (Blanka Fábryová, Ján Alexander Fábry, Jozef Maliak), (1827) 1854–1965, 371 jd.

Gašparík (Jozef Gašparík-Leštinský, Anna Gašparíková-Horáková, Želmíra Gašparíková), 1587–1977, 5 856 jd, I, K.

Halaša-Mudroň (Andrej Halaša, Pavol Mudroň a i.), (1458, 1698) 1910–1968, 8 326 jd, I, K.

Herz (Ladislav Herz, Marcel Herz, Norbert Herz), 1904–1944, 121 jd.

Hodža (Michal Miloslav Hodža, Ondrej Hodža a i.), 1811–1932, 162 jd.

Holéczy (Elena Holéczyová, Ervín Holéczy, Jozef Hollý), 1879–1983, 4 300 jd.

Holko (Daniel Holko, Michal Holko), 1808–1903, 74 jd.

Hroboň (Samo Bohdan Hroboň, Ján Miloslav Hroboň, Ján Vladimír Hroboň, Ľudovít Hroboň, Anna Hroboňová a i.), 1786–1933, 8 117 jd, I, K.

Hurban (Jozef Miloslav Hurban, Svetozár Hurban-Vajanský, Vladimír Hurban-Vladimírov), 1793–1950, 5 475 jd, I, K.

Hurban-Markovič (Viera Hurbanová-Markovičová, Vladimír Hurban, Rudolf Markovič), 1838–1948, 168 jd.

Jančo (Mária Jančová, Štefan Jančo), 1928–1979, 615 jd.

Kardoss (Kardoš) (Adam Kardoss, Alexander Kardoss, Drahotína Kardošová-Križková), 1850–1944, 1 539 jd, I, K.

Krčméry (Ján Krčméry, August Horislav Krčméry, Štefan Krčméry, Hela Krčméryová, Martin Rázus), (1817, 1855) 1866–1953, 263 jd, I, K.

Križan (Miloslav Križan, Helena Križanová-Bryndzová), 1846–1930, 1 243 jd.

Krupec (Jozef Krupec, Pavol Krupec a i.), 1809–1860, 290 jd, I, K.

Kutlík-Bálent (Bohdan Martin Kutlík, Teodor Bálent a i.), 1856–1931, 3 845 jd, I, K.

Lauček (Lautsek) (Daniel Jonatán Záboj Lauček, Imrich Lauček), 1804–1911, 88 jd, I, K.

Lojko (Daniel Lojko, Gustáv Lojko), 1836–1869, 58 jd, I, K.

Maróthy (Daniel Maróthy, Ján Pravdoľub Maróthy), 1837–1869, 34 jd, I, K.

Petrikovič (Petrikovich) (Ján Petrikovič, Miloš Petrikovič, Jitka Petrikovičová), 1873–1995, 1 763 jd.

Pietor (Ambro Pietor, Miloš Pietor), 1866–1914, 112 jd, I, K.

Reuss (Reisz) (Gustáv Reuss, Július Gustáv Reuss, Ľudovít Adolf Reuss, Samuel Reuss), 1783–1905, 45 jd, I, K.

Seberini (Seberiny, Seberinyi, Seberínyi, Szeberényi, Szeberínyi) (Ondrej Seberini, Ondrej Seberini ml., Ján Seberini), 1817–1895, 67 jd, I, K.

Tomášik (Tomášek) (Samuel Tomášik, Ján Pavel Tomášik), 1830–1885, 710 jd, I, K.

Wagner (Vladimír Wagner, Ján Alojz Wagner), 1841–1955, 2 122 jd, I, K.

Záturecký (Viera Markovičová-Záturecká, Ján Záturecký), 1930–1953, 606 jd.

Zoch (Ctiboh Zoch, Cyril Zoch, Ivan Branislav Zoch, Pavol Zoch, Stanislav Zoch), 1784–1968, 3 668 jd, I, K.

OSOBY

Mária Adamková, 1920–1979, 392 jd.

Štefan Adamovič (pseud. Alfa, Evanjelik z Novohradu, Pozorovateľ), (1610) 1903–1961, 2 105 jd, I, K.

Janko Alexy, Šarlota Alexyová, 1912–1977, 7 995 jd, I, K.

Štefan Alušic, 1908–1968, 2 145 jd, I, K.

Jozef Ambruš, (1800) 1914–1993, 5 945 jd.

Jaroslav Augusta, 1841–1968, 1 098 jd, I, K.

Daniel Bachát (pseud. Budínsky, Miloslav Dumný, Dunajský, Jano, Ľubomiersky, Švihrovský, Tatranský a i.), 1894–1946, 213 jd, I, K.

Jozef Ignác Bajza, 1782–1814, 62 jd, I, K.

Ján Bakoš, 1924–1980, 33 jd.

Mikuláš Bakoš, (1534) 1935–1972, 3 584 jd.

Boris Bálent, (1776–1898) 1922–1931, 252 jd.

Ján Balko (pseud. Ján Bukovinský; práce), 1901–1993, 26 jd.

Adela Ballová, 1840–1959, 124 jd, I, K.

Anton Augustín Baník, 1558–1985, 11 446 jd, I, K.

Juraj Bánik, 1866–1896, 33 jd, I, K.

Jozef Bánsky (pseud. Vrch, J. B. Vrchovský), (1888) 1939–1956, 2 613 jd, I, K.

Koloman Banšel (Banšell, pseud. Maškovský, Mejulim, Peketelný), (1845) 1850–1887 (1970), 156 jd, I, K.

Július Barč-Ivan (pseud. Teta Mahuliena), 1914–1953, 2 224 jd, I, K.

Alexander Barica, 1925–1994, 266 jd.

Henrich Bartek, 1875–1946, 1 049 jd, I, K.

Ľudovít Bazovský (pseud. Zavaďan, Závaďan, Závadský), (1778) 1872–1952, 29 jd, I, K.

Pavel Beblavý (pseud. Anonymus, Božena Malina, P. Drahomír, Maruškin, P. Marulkin, P. Maruškov), (1614) 1847–1910 (1935), 255 jd, I, K.

Ján Béder (pseud. Janko Rubín), 1843–1964, 1 070 jd, I, K.

Alfonz Bednár, 1952–1989, 270 jd.

Štefan Bednár (pseud. Šimon Bis), (1882) 1909–1975, 500 jd.

Vladimír Bednár, 1923–1984, 570 jd.

Ján Pravdoľub Bella, 1831–1924, 137 jd, I, K.

Krista Bendová, 1929–1988, 6 257 jd, I, K.

Valentín Beniak, 1894–1973, 3 858 jd, I, K.

Martin Benka (pseud. Marko Betýn, Janko Synevin), 1925–1971, 105 jd.

Anton Bernolák (Brnolák), 1803, 1 jd, I, K.

Ľudovít Bešeňovský, 1946–1994, 455 jd.

Kazimír Bezek (pseud. Ivan Žiar, Peter Blen, Peter Civrun), 1916–1983, 445 jd.

Björnstjerne Björnson, Michail Sukenikov, (1901) 1907–1945 (1982), 190 jd, I, K.

Vincent Blanár, 1934–1992, 844 jd.

Štefan Blaško, 1975–1985, 49 jd.

Ján Boďa, 1957–1966, 242 jd.

Ján Bodenek, 1944, 789 jd.

Daniel Bodický, 1889–1918, 50 jd, I, K.

Michal Bodický (pseud. Bohutiensky, Kapitán, Milovník Boží, Modlitebník Boží), 1906–1919, 7 jd, I, K.

Július Bodnár (pseud. Branko Bradlan, Uderiansky), (1810) 1870–1948, 185 jd, I, K.

Samuel Bodorovský, 1849–1889, 80 jd, I, K.

Emanuel Tibor Böhm, 1937–1990, 317 jd.

Emo Bohúň (pseud. Bemo, Dr. Rímsky, Skorpius), 1941–1959 (1966), 16 jd.

František Bokes, (1504) 1906–1968, 2 573 jd, I, K.

Ján Boor, 1945–1988, 88 jd.

Arpád Boršický (pseud. Pavel Horský), 1900–1940, 244 jd.

Ján Botto, 1846–1905, 280 jd, I, K.

Július Botto, (1799) 1825–1879 (1924), 871 jd, I, K.

Boleslav Bratislavský (vl. m. Vincent Navara), 1887–1990, 1 338 jd, I, K.

Martin Miloš Braxatoris (pseud. Martin Sládkovičov, Gnom, Ondrejovič, Strýčko Martin), 1891–1928, 30 jd, I, K.

Vojtech Brestenský, 1923–1937, 116 jd, I, K.

Štefan Atila Brezány, 1927–1992, 5 801 jd.

Ján Brezina, 1928–1997, 2 717 jd.

Ján Brocko (pseud. Ján Rok), 1941–1945, 208 jd, I, K.

Rudolf Brtáň, (1574) 1691–1697 (1907–1998), 11 533 jd.

Jozef Budavári (Potkan), 1895–1905, 2 jd, I, K.

Pavel Bujnák (pseud. Sokol), 1907, 838 jd.

Ivan Bukovčan, 1968–1973, 56 jd.

Ján Bukovinka, 1901–1948, 47 jd.

Blažej Bulla, 1886–1917, 35 jd, I, K.

Miloš Búľovský (pseud. Dulický, Duličan, Strýco Miloš), 1946, 1690 jd, I, K.

Samuel Búľovský, (1844) 1880–1954 (1972), 161 jd, I, K.

Pavol Bunčák, 1866–1870, 120 jd.

Želmíra Burjanová-Francisci, 1913–1970, 29 jd, I, K.

Ján Cádra, 1898–1927, 3 168 jd, I, K.

Bohuslav Cambel, 1912–1997, 2 856 jd.

Samuel Cambel (Czambel; pseud. Danielovič, Števo Kosorkin, Zorovský, Svoreň), 1900–1935, 267 jd, I, K.

Samuel Cambel (Czambel; pseud. Ján Vlkolinský, J. I. Tatranovič, Herman Poliaček a i.), (1797) 1856–1909, 3 408 jd, I, K.

Jozef Cíger-Hronský, 1919–1945 (1993), 98 jd, I, K.

Jozef Cincík, 1932–1944, 651 jd.

František Citovský, 1960–1992, 335 jd.

Ivan Cvrkal, 1970, 69 jd.

Ján Čajak (pseud. Lohinský), 1844–1892, 1 570 jd, I, K.

Ján Čajak ml. (Aliquis, Ján Drienčanský, Michal Kopanický, Nihil, Pozorovateľ, Strýčko Ján), (1772–1859) 1896–1944 (1989), 92 jd.

Ferdinand Čatloš, 1904–1972, 1 824 jd, I, K.

Oskár Čepan, (1775, 1920) 1925–1992, 1 808 jd.

Marína Čeretková-Gállová, 1960–1975, 186 jd.

Ján Černák, (1767) 1818–1826, 105 jd, I, K.

Matúš Černák, 1937–1942, 98 jd.

Martin Čulen, 1869–1892, 38 jd, I, K.

Ľudovít Viliam Čulík, (1837) 1848–1883, 76 jd, I, K.

Ján Damborský (pseud. Moravan), 1892–1967, 100 jd, I, K.

Ivan Daxner, 1861–1931, 226 jd, I, K.

Samo Daxner, (1737) 1856–1949 (1970), 2 181 jd, I, K.

Móric Mittelmann Dedinský, 1942–1989, 2 471 jd.

Ivan Dérer, 1874–1958, 249 jd, I, K.

Koloman Dérer, 1947–1974, 256 jd, I, K.

Rudolf Dilong, 1936–1986 (1992), 248 jd, I, K.

Milan Dlhý, 1918–1957, 142 jd, I, K.

Ján Emanuel Dobrucký (pseud. Bohoľubský, Dušan), 1877–1892, 172 jd, I, K.

Pavol Dobšinský (pseud. Miloš, Ondrej Král, Slavoj Drienčanský, Železnický), 1839–1892 (1942), 1 749 jd, I, K.

Ľudovít Dohnány (Dohnányi), 1850–1890, 7 jd, I, K.

Ján Droppa, 1835–1888, 40 jd, I, K.

Štefan Drozd (pseud. Roľský), (1798) 1907–1978, 708 jd.

Matúš Dula (pseud. Hohoš), 1858–1976, 77 jd, I, K.

František Ďuriač, 1919–1938, 67 jd.

Emil Edgar-Kratochvíl, 1903–1954, 275 jd, I, K.

Valentín Erben, 1940–1970, 18 jd.

Blanka Fábryová-Maliaková (pseud. Berta Malá, Miriana, Mirjana, Sestra, Južná, Blanka Malinská), 1862–1939, 133 jd, I, K.

Michal Faltin (pseud. M. M. Katkin, M. Martinov), (1593) 1907–1981, 2 250 jd.

Juraj Fándly (Fándl, Fandl, Fándli), 1804, 6 jd, I, K.

Ján Fedák, 1936–1946, 77 jd.

Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, 1836–1837, 19 jd, I, K.

Ján Fekete, 1981–1985, 25 jd.

Jozef Felix (pseud. Dr. Jozef Biely, Pavol Šťastný), 1912–1977, 2 715 jd.

Jozef Ferančík (pseud. Povážsky), 1904–1972, 146 jd, I, K.

Alina Ferdinandyová, 1908–1974, 58 jd.

Ján Ferenčík, 1945–1978, 3 168 jd.

Margita Figuli, 1951–1976, 57 jd.

Václav Flajšhans, 1877–1950, 106 jd, I, K.

Pavol Florek, 1918–1963, l l53 jd, I, K.

Theo Herkeľ Florin (vl. m. Teodor Herkeľ), 1855–1973, 11 730 jd, I, K.

Ján Francisci (pseud. Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský), 1840–1908, 1 314 jd, I, K.

Ján Frátrik, 1937–1990, 6 263 jd.

Milan Frič (pseud. Bombura, Deklarant, Evanjelik, Mladý Čech, Nadlačan, Občan, Rodoľub, Slavinský), 1902–1961, 310 jd, I, K.

Ferdinand Gabaj, 1930–1974, 294 jd.

Mikuláš Gacek, (pseud. Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík), (1788) 1923–1980, 5 222 jd, I, K.

Michal Gáfrik, 1979–1990, 11 jd.

Vševlad Jozef Gajdoš (pseud. Fr. Minor, Fr. Vševlad, Pankrác Gajdoš, Raslav Bulhar, (1638) 1907–1977, 6 625 jd, I, K.

Ivan Gall (vl. m. Ján Halla), 1928–1955, 74 jd, I, K.

Vladimír Gallay, 1901–1932, 29 jd.

Pavel Gallo (pseud. Jaloux, Olga, Pozorovateľ, Priateľ mládeže, Škôldozorca), 1903–1964, 278 jd, I, K.

Ján Karol Garaj (pseud. Ján Inovec, Kamenný, Plešivec, Skalka), 1953–1973, 1 549 jd.

Tido Jozef Gašpar (vl. m. Jozef Gašpar), 1940–1972, 1 285 jd, I, K.

Mária Gavorníková (pseud. Kongreganistka z Modry, Maňa G., Najstaršia Ria-ová, Zuzka Sklenárová), 1932–1978, 2 481 jd.

Koloman Geraldini, 1926–1991, 9 jd.

Michal Godra (pseud. Chamilov, Prieplavän), 1820–1873, 488 jd, I, K.

Karol Goláň, (19. st.) 1895–1961, 4 000 jd.

Štefan Gráf, 1911–1989, 1 910 jd.

Jakub Graichmann, 1825–1892, 582 jd, I, K.

Anton Granatier, 1930–1965, 275 jd.

Ignác Grebáč (pseud. G. Orlov, Vraňák, Vranár), 1915–1940, 226 jd, I, K.

Jozef Gregor-Tajovský (pseud. Greško, Jozef Slovák, Kaprál, Podsokolovský a i.), Hana Gregorová (Anna Božena Lilgová), 1893–1961 (2000), 5 507 jd, I, K.

Ján Gregorec, (pseud. Lesov, Milinin), 1934–1981, 272 jd, K.

František Greguš, (1849) 1903–1979, 127 jd.

Artúr Gross, 1940–1960, 400 jd.

Ľudovít Bohdan Grossmann, 1829–1888, 559 jd, I, K.

Pet